Zhrnutie na Právna kontinuita Československa počas 2. svetovej vojny

## Úvod Krátke zhrnutie udalostí medzi Mníchovskou dohodou (1938) a vznikom slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava (1939). Materiál rozoberá právne a politické dôsledky dohôd, otázku kontinuity ČSR a medzinárodné uznanie nových útvarov. ## Mníchovská dohoda (september 1938) ### Kontext a účastníci - Rokovania v noci z 29. na 30. septembra 1938 v Mníchove. - Hlavní aktéri: Adolf Hitler (Nemecko), Benito Mussolini (Taliansko), Neville Chamberlain (Veľká Británia), Édouard Daladier (Francúzsko). > Definícia: Mníchovská dohoda — medzinárodná dohoda, na základe ktorej muselo Československo odstúpiť pohraničné územia s prevažne nemeckým obyvateľstvom Nemecku. ### Obsah dohody - Československo muselo odstúpiť pohraničie Nemecku do 1. októbra 1938 bez nárokov na odškodnenie za majetok. - Sudetskí Nemci mali byť prepustení z väzby za politické trestné činy. - Československo sa malo pustiť do rokovaní s Maďarskom a Poľskom o ich územných nárokoch. - Československá vláda dohodu prijala 30. septembra 1938 (pod tlakom). ### Právna a medzinárodnoprávna problematika - Dohoda bola v rozpore s československým ústavným právom: územné zmeny mal schvaľovať parlament, nie vláda. - Porušenie medzinárodného práva: rozbitie princípov Spoločnosti národov, Locarnských zmlúv (1925) a Briand-Kellogg paktu. - Charakteristika: res inter alios acta — zmluva medzi inými stranami, uzavretá „o nás bez nás“. - Nátlak a hrozba násilia zo strany Nemecka — právny argument o nedostatku vôle prijímať slobodné rozhodnutie. - Nemecký zámer: dohoda slúžila ako maskovanie skutočného cieľa — oslabenie a rozbitie Československa (dôvod neplatnosti zmluvy podľa niektorých právnych názorov). ### Dôsledky na vzťahy s Poľskom a Maďarskom - Poľsko získalo ďalšie prihraničné územia (Spiš, Orava, Kysuce, časť Těšínska) po rokovaniach. - Maďarsko: neúspešné rokovania v Komárne vyústili do tzv. Prvej viedenskej arbitráže (november 1938) — rozhodnutie Ribbentropa a Ciana o odstúpení južného Slovenska a južnej časti Podkarpatskej Rusi (s výnimkou Bratislavy). Fun fact: Mníchovská dohoda je často označovaná ako „Mníchovský diktát“ kvôli formám tlaku a jednostrannému charakteru rozhodnutí. ## Vznik Slovenského štátu a Protektorátu (marec 1939) ### Chronológia kľúčových udalostí 1. 14. marca 1939 — vyhlásenie Slovenského štátu. 2. 15. marca 1939 — obsadenie českých zemí nemeckými vojskami. 3. 16. marca 1939 — vyhlásenie Protektorátu Čechy a Morava. > Definícia: Slovenský štát — samostatne vyhlásený štátny útvar s obmedzenou suverenitou, ktorý uzavrel Ochrannú zmluvu s Nemeckom. ### Právny a medzinárodný status Slovenského štátu - Mal atribúty štátnosti (vláda, symboly, administratíva), no bol viazaný Ochrannou zmluvou s Nemeckom — obmedzená suverenita v zahraničnej politike. - De iure uznanie: Poľsko, Maďarsko, Nemecko. De facto uznania od Veľkej Británie a Francúzska (v praxi bez plného právneho odsúhlasenia). - Po 1. septembri 1939 Británia a Francúzsko odvolali konzulov z Bratislavy. - Niektorí diplomati Slovenského štátu v zahraničí dali prednosť vernosti Československu — niektoré československé diplomatické úrady pretrvali v Londýne, Paríži, USA a ZSSR. - ZSSR uznal Slovenský štát 16. septembra 1939 v dôsledku paktu Molotov-Ribbentrop. ### Vojnové dôsledky a medzinárodné reakcie - Slovenský štát vypovedal vojnu ZSSR 22. júna 1941; VB a USA demontrovali svoje vzťahy až 13. decembra 1941 (vyhlásenia vojny voči Slovensku). - ZSSR formálne prerušil styky po roku 1941. Fun fact: ZSSR uznanie Slovenského štátu 16. septembra 1939 bolo priamym dôsledkom tajných protokollov paktu Molotov-Ribbentrop, ktoré menili sféry vplyvu v strednej Európe. ## Problém právnej kontinuity Československa ### Základné otázky - Zanikla Československá republika počas druhej svetovej vojny? Kto bol právoplatným predstaviteľom štátu? > Definícia: Právna kontinuita — právny princíp, podľa ktorého štát považuje svoje existujúce práva a záväzky za pretrvávajúce napriek dočasným politickým zmen