Podcast o Právna kontinuita Československa počas 2. svetovej vojny

Kapitoly

Mníchovský diktát

Viedenská arbitráž a ďalšie straty

Vznik Slovenského štátu a Protektorátu

Otázka právnej kontinuity

Medzinárodné uznanie

Právna obnova a zhrnutie

Přepis

Peter: …počkať, takže celá Mníchovská dohoda bola vlastne neplatná od samého začiatku? To je neuveriteľné.

Sofia: Presne tak, Peter. Právne to bola úplná katastrofa. O nás, bez nás, a navyše v rozpore s vtedy platným právom.

Peter: Dobre, toto si musíme rozobrať. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa pozrieme na jedno z najzložitejších období našich dejín.

Sofia: Správne. Takže, poďme na to. V noci z 29. na 30. septembra 1938 sa v Mníchove stretli štyria páni: Hitler za Nemecko, Mussolini za Taliansko, Chamberlain za Veľkú Britániu a Daladier za Francúzsko.

Peter: Zástupcovia Československa tam samozrejme chýbali. Znie to ako začiatok zlého vtipu.

Sofia: Bohužiaľ, pointa vôbec nebola vtipná. Výsledkom bola Mníchovská dohoda, alebo Mníchovský diktát, ktorá nútila Československo odstúpiť svoje pohraničné územia, Sudety, Nemecku.

Peter: A naša vláda to 30. septembra prijala. Ale prečo to bolo neplatné?

Sofia: Z viacerých dôvodov! Podľa našej ústavy o zmene hraníc musel rozhodnúť parlament, nie vláda. A na medzinárodnej scéne to bol totálny chaos — dohoda porušila Pakt Spoločnosti národov, Locarnské dohody aj Briand-Kelloghov pakt.

Peter: Takže to bola v podstate zmluva, ktorá bola nelegálna už v momente podpisu.

Sofia: Presne tak. A Nemecko to celé bralo ako podvod, ich skutočným cieľom bolo aj tak rozbiť celé Československo.

Peter: Mníchovom sa to ale neskončilo, však?

Sofia: Vôbec nie. Dohoda nás zaviazala rokovať aj s Poľskom a Maďarskom. Poliakom sme museli odstúpiť územia na Spiši, Orave aj Kysuciach.

Peter: A čo Maďari?

Sofia: Rokovania v Komárne zlyhali, takže sa konala Prvá viedenská arbitráž. Tam nemecký minister Ribbentrop a taliansky Ciano jednoducho rozhodli, že Maďarsku pripadne celé južné Slovensko a juh Podkarpatskej Rusi.

Peter: Takže sme prišli o obrovské územia a priemyselné centrá len na základe rozhodnutí iných mocností.

Sofia: Áno. Bola to pre republiku obrovská rana, ekonomická aj morálna.

Peter: A táto rana viedla priamo k zániku druhej republiky.

Sofia: Presne. Dňa 14. marca 1939 bol pod nátlakom Nemecka vyhlásený Slovenský štát. Hneď na druhý deň, 15. marca, nemecké vojská obsadili zvyšok Čiech a Moravy a 16. marca bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava.

Peter: Bol Slovenský štát skutočne samostatný?

Sofia: Mal atribúty štátu, ale jeho suverenita bola silne obmedzená takzvanou Ochrannou zmluvou s Nemeckom, hlavne v zahraničnej politike. Zaujímavé je, že ho uznali de iure Nemecko, Maďarsko, Poľsko, ale aj ZSSR po pakte Molotov-Ribbentrop.

Peter: A západné mocnosti?

Sofia: Veľká Británia a Francúzsko ho uznali len de facto, teda brali na vedomie jeho existenciu, ale po vypuknutí vojny svojich konzulov odvolali.

Peter: To nás privádza k veľkej otázke: zaniklo teda Československo počas vojny?

Sofia: To je kľúčový bod! Prezident Beneš, ktorý po Mníchove abdikoval a emigroval, tvrdil, že nie. Vyhlásil teóriu právnej kontinuity – že Československo nikdy nezaniklo, lebo všetky tieto akty, od Mníchova až po vyhlásenie Protektorátu, boli neplatné.

Peter: Ale doma bol nový prezident, Emil Hácha.

Sofia: Áno, a exil nebol jednotný. Beneš si musel svoju pozíciu tvrdo vybojovať. Prelom nastal v lete 1940, keď ho nová britská vláda Winstona Churchilla uznala za prezidenta exilovej vlády.

Peter: Churchill bol veľkým kritikom Mníchova. Je od neho ten slávny citát, však?

Sofia: Presne. Povedal Chamberlainovi: „You were given the choice between war and dishonour. You chose dishonour, and you will have war.“

Peter: „Dostali ste na výber medzi vojnou a hanbou. Vybrali ste si hanbu a budete mať vojnu.“ Silné slová.

Sofia: Veľmi. Briti nakoniec vyhlásili, že sa Mníchovskou dohodou necítia viac viazaní a uznali naše predmníchovské hranice. Z ich pohľadu tak Slovensko opäť patrilo do ČSR. Právne bol štát zachránený, aj keď reálne neexistoval.

Peter: A práve tá exilová vláda zohrala kľúčovú úlohu pri obnove Československa, však? Ako ju vlastne vnímali spojenci?

Sofia: Presne tak! Bolo to postupné. Sovieti Mníchovskú dohodu nikdy neuznali a našu vládu uznali už v roku 1941. Kľúčový bol ale rok 1942.

Peter: Čo sa vtedy stalo?

Sofia: V októbri nadviazali styky s ČSR Spojené štáty a hneď na to predseda francúzskeho národného výboru de Gaulle vypovedal Mníchovskú dohodu.

Peter: Takže krok za krokom sa tá medzinárodná pozícia upevňovala. A vyvrcholilo to československo-sovietskou zmluvou v roku 1943, však?

Sofia: Áno, presne tak. Ale ten najdôležitejší bod bol právny status celého štátu.

Peter: Čo to presne znamená? Ako sa na to pozeralo medzinárodné právo?

Sofia: Zjednodušene? Právne Československo nikdy nezaniklo. Existovalo nepretržite od roku 1918 a Slovenský štát bol len faktickým útvarom.

Peter: Aha! A ako to súviselo s Mníchovom?

Sofia: Keďže spojenci, vrátane Talianska v roku 1944, uznali Mníchovskú dohodu za neplatnú *ex tunc*... teda od samého začiatku...

Peter: ...tak akoby sa nikdy nestala!

Sofia: Presne! A to znamenalo, že aj Viedenská arbitráž bola neplatná. Naše pohraničie tak nebolo nemeckým územím, ale okupovaným územím.

Peter: Takže, aby sme to zhrnuli – Československo bolo diplomaticky a právne obnovené v predmníchovských hraniciach, s výnimkou Podkarpatskej Rusi.

Sofia: Perfektné zhrnutie na záver! A to je pre dnešok od nás všetko.

Peter: Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Dopočutia nabudúce!