Podcast o Pramene ústavného práva v SR

Pramene ústavného práva v SR: Podrobný rozbor a prehľad

Podcast

Pramene ústavného práva0:00 / 4:18
0:001:00 zostáva
FilipVšimla si si, ako sa po voľbách vždy hovorí o koaličnej zmluve? Politici sa na niečom dohodnú a zrazu o pár mesiacov máme nové zákony. Čo je vlastne tá dohoda zač?
TerezaPerfektný postreh, Filip. Tá politická dohoda je presne to, čomu hovoríme materiálny prameň práva. Je to vlastne odpoveď na otázku: „Prečo tento zákon vôbec vznikol?“
Kapitoly

Pramene ústavného práva

Délka: 4 minut

Kapitoly

Prečo zákony vôbec vznikajú?

Formálne verzus materiálne pramene

Pyramída právnej sily

Ústavné zákony pod mikroskopom

Ústava a Ústavné Zákony

Pramene a Záver

Přepis

Filip: Všimla si si, ako sa po voľbách vždy hovorí o koaličnej zmluve? Politici sa na niečom dohodnú a zrazu o pár mesiacov máme nové zákony. Čo je vlastne tá dohoda zač?

Tereza: Perfektný postreh, Filip. Tá politická dohoda je presne to, čomu hovoríme materiálny prameň práva. Je to vlastne odpoveď na otázku: „Prečo tento zákon vôbec vznikol?“

Filip: Aha, takže to nie je zákon samotný, ale skôr ten dôvod v pozadí? Ako keď sa partia dohodne, že si objedná pizzu, a tá objednávka je potom ten „zákon“?

Tereza: Presne tak! Koaličná zmluva, rôzne štatistiky alebo spoločenská nálada... to všetko sú tie materiálne pramene. Určujú, čo sa bude diať. Počúvate Studyfi Podcast.

Filip: Dobre, takže máme dôvody, prečo zákony vznikajú. Ale kde nájdem ten samotný, oficiálny text zákona? Tú „objednávku na pizzu“?

Tereza: A to je presne ten druhý typ – formálny prameň práva. To sú tie konkrétne právne normy, ktoré si môžeš prečítať. Keďže Slovensko patrí do kontinentálneho právneho systému, pre nás je kľúčové písané právo.

Filip: Čiže to, čo je napísané, to platí. Žiadne „myslel som si, že...“

Tereza: V podstate áno. Formálne pramene sú usporiadané podľa právnej sily. Najvyššie stojí, samozrejme, Ústava Slovenskej republiky.

Filip: Čo všetko teda patrí medzi tie formálne pramene? Je to len Ústava a bežné zákony?

Tereza: Vôbec nie, je ich viac. Na vrchole je Ústava. Hneď pod ňou sú ústavné zákony, ktoré ju dopĺňajú alebo menia. Potom medzinárodné zmluvy, ktoré parlament schválil a majú prednosť pred bežnými zákonmi.

Filip: A to nie je všetko, však?

Tereza: Presne. Do tejto skupiny patria aj niektoré rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré majú všeobecnú záväznosť, a dokonca aj niektoré rozhodnutia prezidenta.

Filip: Zastavme sa pri ústavných zákonoch. To znie dôležito. Sú všetky rovnaké?

Tereza: Výborná otázka! Nie sú. Máme tri základné druhy. Prvé sú novelizačné – tie priamo menia alebo dopĺňajú text ústavy. Predstav si to ako keď v texte opravíš preklep alebo dopíšeš vetu.

Filip: Chápem. A tie ďalšie?

Tereza: Potom sú takzvané blanketové. Ústava povie niečo v zmysle: „Podrobnosti o štátnych hraniciach upraví ústavný zákon.“ Samotná ústava to nerieši, len dáva pokyn, aby taký zákon vznikol.

Filip: A ten tretí typ? To je nejaký špeciálny prípad?

Tereza: Áno, to sú ústavné zákony prijaté ad hoc. Vznikajú na riešenie nejakej konkrétnej, nečakanej situácie, ktorú ústava nepredpokladala. Je to taký právny hasiaci prístroj.

Filip: Hasiaci prístroj! To si zapamätám. Takže novelizačné, blanketové a ad hoc. To je skvelý prehľad.

Filip: Dobre, takže po trestnom a občianskom práve nám ostáva už len posledný gigant. Čo tak ústavné právo? Znie to dosť... dôležito.

Tereza: To teda áno, je to základný kameň. A hneď prvá zaujímavosť – na Slovensku nemáme rozdiel medzi Ústavou a ústavnými zákonmi. Majú úplne rovnakú právnu silu.

Filip: Počkaj, takže nie je Ústava ako nejaký šéf a ústavné zákony sú jej podriadení?

Tereza: Vôbec nie. Sú skôr ako rovnocenní partneri. Iba ústavné zákony môžu meniť alebo dopĺňať Ústavu. Dokonca u nás platia aj niektoré československé ústavné zákony.

Filip: To je divné... ako staré rodinné pravidlá, ktoré sa stále dodržiavajú?

Tereza: Presne tak. Hovorí sa tomu recepcia. A tá nadradenosť ústavy vyplýva z jej obsahu – je to proste manuál pre fungovanie štátu. Všetko ostatné musí byť s ňou v súlade.

Filip: Takže ak by sme to mali zhrnúť, aké sú tie hlavné pramene ústavného práva?

Tereza: Úplne v skratke: Ústava, ústavné zákony, niektoré medzinárodné zmluvy, rozhodnutia Ústavného súdu a zákony, ktoré upravujú ústavné vzťahy.

Filip: Super! Takže od obchodného práva cez trestné až po ústavné, dnes sme to zvládli. Tereza, opäť ďakujem za skvelé vysvetlenia.

Tereza: Aj ja ďakujem za pozvanie. A vám, milí poslucháči, držíme palce pri štúdiu.

Filip: Presne tak. Majte sa krásne a počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu.