Test na Pozemkové reformy v Československu a Slovenskom štáte

Pozemkové reformy v Československu a Slovenskom štáte

Otázka 1 z 50%

Záborový zákon sa týkal vlastníkov, ktorí vlastnili menej ako 150 ha poľnohospodárskej pôdy.

Test: Pozemkové reformy (1918–1945)

20 otázok

Otázka 1: Záborový zákon sa týkal vlastníkov, ktorí vlastnili menej ako 150 ha poľnohospodárskej pôdy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Záborový zákon postihoval veľkých pozemkových vlastníkov, konkrétne tých, ktorí mali viac ako 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo viac ako 250 ha akejkoľvek pôdy.

Otázka 2: Vlastníci viac ako 250 ha akejkoľvek pôdy boli oslobodení od záborového zákona v období medzivojnovej Československej republiky.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Záborový zákon v medzivojnovom období postihoval veľkých pozemkových vlastníkov a týkal sa okrem iných aj vlastníkov, ktorí mali viac ako 250 ha akejkoľvek pôdy.

Otázka 3: V období Slovenského štátu sa pôda prideľovala aj formou neroľníckeho prídelu.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že v období Slovenského štátu sa pôda prideľovala vo forme roľníckeho prídelu a neroľníckeho prídelu.

Otázka 4: Jedným z cieľov pozemkovej reformy v období Slovenského štátu bolo zabratie pôdy nekresťanov.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Pozemková reforma uskutočnená počas existencie Slovenskej republiky bola realizovaná s cieľom zabratia pôdy nekresťanov a neslovákov.

Otázka 5: Primárnym cieľom pozemkovej reformy v období prvej ČSR bolo zabezpečenie úplnej sebestačnosti štátu v priemyselnej výrobe.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Cieľom pozemkovej reformy prebiehajúcej v období prvej ČSR bolo upokojenie zlej sociálnej situácie v poľnohospodárstve, prerozdelenie pozemkového vlastníctva, ekonomické pozdvihnutie vidieka, zvýšenie životnej úrovne roľníckeho obyvateľstva, odstránenie cudzej konkurencie v poľnohospodárstve a zmiernenie napätia medzi roľníkmi. Zabezpečenie sebestačnosti štátu v priemyselnej výrobe nebolo uvedeným cieľom tejto reformy.