Podcast o Pozemkové reformy v Československu a Slovenskom štáte

Kapitoly

Mýtus o pozemkovej reforme

Skutočné ciele reformy

Tri kľúčové zákony

Reforma v Slovenskom štáte

Přepis

Simona: Každý hovorí, že cieľom prvej pozemkovej reformy po roku 1918 bolo jednoducho dať pôdu chudobným. No, ukazuje sa, že to je len polovica príbehu.

Tomáš: Presne tak, Simona. Išlo o oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá. Počúvate Studyfi Podcast.

Simona: Tak aká je tá druhá, dôležitejšia polovica príbehu? Čo bol ten skutočný zámer?

Tomáš: Boli tam dva hlavné ciele. Po prvé, samozrejme, upokojiť obrovské sociálne napätie na vidieku. Väčšina ľudí pracovala v poľnohospodárstve a nálada bola, povedzme, dosť revolučná.

Simona: To dáva zmysel. Ale ten druhý cieľ?

Tomáš: Ten bol čisto strategický. Išlo o oslabenie ekonomickej moci nemeckých, maďarských a cirkevných veľkostatkárov a posilnenie domáceho, československého kapitálu.

Simona: Takže to nebola len charita, ale aj veľká politika. Ako to celé previedli do praxe?

Tomáš: Stálo to na troch zákonoch. Prvý bol Záborový zákon, ktorý určil, komu sa pôda vezme. Týkalo sa to každého, kto mal nad 150 hektárov poľnohospodárskej pôdy alebo nad 250 hektárov akejkoľvek pôdy.

Simona: A kto tú pôdu dostal? Predpokladám, že tí chudobní roľníci.

Tomáš: Áno, ale nielen oni. To riešil Prídelový zákon. Pôdu dostávali bezzemkovia a malí roľníci, ale aj živnostníci, družstvá či dokonca korporácie. A tretí, Náhradový zákon, určil, že za zabratú pôdu sa platila náhrada.

Simona: A zmenilo sa to nejako počas Slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945?

Tomáš: Dramaticky. Reforma dostala úplne iný, oveľa temnejší cieľ. Išlo primárne o zabratie pôdy nekresťanov a Neslovákov, hlavne židovského obyvateľstva.

Simona: Takže to už nebolo o ekonomike, ale o rasovej a národnostnej perzekúcii.

Tomáš: Presne tak. Židovský kódex priamo umožňoval nútené odnímanie majetku. Išlo o takzvaný obligatórny výkup všetkých židovských poľnohospodárskych nehnuteľností za náhradu, ktorá bola často len formálna.