Zhrnutie na Pôvod a raný vývoj opery

## Úvod Benátska a neapolská opera patrili medzi najvýraznejšie regionálne školy barokovej opery v talianskom kontexte. Tento text rozoberá ich štýlové znaky, hlavné osobnosti, formálne inovácie a praktické dopady na vývoj opery, pričom vynecháva všeobecné témy pokryté inde (napr. raný vývoj a celkové koncepcie vývoja opery). ## Benátska opera ### Historické pozadie - Prvé stála verejná scéna vznikla v Benátkach v roku 1637 otvorením divadla San Cassiano. Do konca 17. storočia fungovalo v Benátkach až 16 divadiel. - Opera sa stala dostupnou širším vrstvám (šľachta aj mešťania) a divadlá predávali libretá — texty diel — návštevníkom. > Definícia: Benátska opera — regiónálna škola 17. storočia rozvíjaná v Benátkach, ktorá preferuje sólový spev, árie a pestrú publicitu inscenácií. ### Štýlové znaky - Prevaha sólistického typu nad zborovým: dôraz na árie, ansámble a zbory sa dostávajú do pozadia. - Orchester má významnú úlohu v predohre, ritorneloch a v tanečných číslach. - Rozvoj trojdielnej árie (ABA) a dolaďovanie melodiky o ľudové prvky (napr. barkarola — pieseň gondolierov). - Vnášanie komických a parodických prvkov do antických tém (napr. príbehy o Orfeovi). ### Hlavné osobnosti - Francesco Cavalli (1602–1672) - Marc Antonio Cesti (1623–1669) - Giovanni Legrenzi (1626–1690) Tieto osobnosti naviazali na Monteverdiho, ale pridali situačnú charakteristiku, humor a ľudové intonácie. ### Scénografia a inscenácia - Významná bola scéna a bohaté kostýmy; kostýmy sa často vystavovali v deň premiéry. - Benátska opera kládla dôraz na hudobnosť skôr než na prísny hudobno-dramatický sloh. Fun fact: Benátske divadlá predávali návštevníkom libretá — to bol predchodca dnešných programových brožúr a pomáhalo to divákom sledovať dej aj text spevákov. ## Prechodné aspekty a terminológia recitatívu V textoch niektorých autorov sa začínajú vyhradzovať rôzne typy recitatívu: - recitativo secco — spev doprevádzaný akordicky čembalom - recitativo accompagnato — spev doprevádzaný orchestrom - recitativo arioso — spojenie oboch typov > Definícia: Recitatív — štýl hovoreného spevu v opere, ktorý posúva dej dopredu a mení sa podľa potreby dramatického výrazu. ## Neapolská opera ### Historické pozadie - Po Benátkach sa Neapol stal druhým dôležitým centrom barokovej opery, s viacerými konzervatóriami (pôvodne sirotince prerobené na hudobné školy). - Do hudobného diania vstúpila koncom 17. storočia. > Definícia: Neapolská opera — škola barokovej opery so silným dôrazom na virtuózny sólový spev, da capo áriu a inštrumentálnu predohru (sinfonia). ### Štýlové znaky - Dominancia da capo árie (A-B-A), poskytujúcej priestor pre opakované A-diely s virtuóznymi ozdobami — koloratúrami. - Silný dôraz na techniku spevu a bel canto ideál. - Význam kastrátov: chlapci podrobení kastrácii pre zachovanie vysokého a agilného hlasu, čo výrazne ovplyvnilo zvuk opery. - Orchestrálna predohra nazvaná sinfonia (často trojdielna: rýchlo-pomaly-rýchlo) — predchodca klasickej symfónie. ### Hlavné osobnosti a predstavitelia - Zakladatelia: Francesco Provenzale (1627–1704), Alessandro Stradella (1642–1682) - Vrcholný majster neapolskej školy: Alessandro Scarlatti (1660–1725) — napísal asi 115 opier a zaviedol sinfoniu s dielmi Allegro–Adagio–Fúga. - Významní skladatelia: Leonardo Leo (1694–1744), Leonardo Vinci (1690–1730), Niccolò Porpora (1686–1768), Johann Adolf Hasse (1699–1783). - Slávni kastráti: Caffarelli a Carlo Broschi-Farinelli; jedinou ženou, ktorá často konkurovala kastrátom bola Faustina Bordoni. ### Formálne prvky a dramaturgia - Árie vyjadrovali lyrický obsah; recitatív uchovával dej. - Zbory a tance slúžili skôr na vonkajší efekt než ako organická súčasť drámy. - Sinfonia ako trojdielna predohra rozšírila inštrumentálnu formu a prispela k vzniku klasicistických inštrumentálnych foriem (symfónia, koncert, sonáta). Did you know that neapolská sinfonia trojdielneho tvaru (rýchlo–pomaly–rýchlo) priamo ovplyvnila vznik klasickej symfónie a inštrumentálny