Zhrnutie na Politika, právo a filozofia existencie
Politika, Právo a Filozofia Existencie: Rozbor pre Maturitu
Úvod
Søren Kierkegaard (1813–1855) bol dánsky filozof a mysliteľ, ktorý sa sústredil na osobnú existenciu, rozhodovanie a vnútorný život jednotlivca. V tomto materiáli si vysvetlíme jeho hlavné myšlienky, úrovne ľudskej existencie, pojem úzkosti a vieru ako osobný postoj. Materiál je určený pre prípravu na maturitu – obsahuje jasné definície, príklady a porovnania.
Kto bol Kierkegaard a prečo je dôležitý
- Kritizoval Hegela a jeho abstraktné systémy, volal po návrate „na zem“: z rozumu k životu jednotlivca a k osobnej viere.
- Pôsobil aj pod pseudonymami; jeho diela často skúmajú vnútorné prežívanie: Bázeň a chvenie, Pojem úzkosti, Choroba k smrti, Buď – alebo a ďalšie.
Definícia: Kierkegaardov pojem viery Viera je podľa Kierkegaarda rozhodnutie a postoj, ktorý prijíma neistotu a risk spojený s neexistenciou racionálneho dôkazu.
Základné filozofické východiská
- Základnou ľudskou vlastnosťou u Kierkegaarda je viera.
- Ľudská existencia je časovo obmedzená, konečná a nedokonalá – v protiklade k Bohu.
- Človek je jediné konečné súcno, ktoré si uvedomuje svoju konečnosť a nedokonalosť.
Definícia: Človek ako vzťah Podľa Kierkegaarda je človek „vzťah“, pretože jeho existencia spočíva vo vzťahoch k Bohu, k iným ľuďom a k ostatným súcnam; zároveň má vzťah k sebe samému (vedomie vlastnej konečnosti, svedomie, hanba).
Človek ako vzťah k sebe samému
- Človek si uvedomuje svoju smrteľnosť a svoje chyby.
- Má svedomie a hodnotí vlastné skutky.
Syntéza protikladov
Kierkegaard opisuje človeka ako syntézu:
- konečno vs. nekonečno
- náhodné vs. nevyhnutné
- časovo ohraničené vs. večné
- sloboda vs. predurčenie
Pojem úzkosti a jej význam
- Úzkosť je základný stav ľudskej existencie; vzniká z uvedomenia si vlastnej konečnosti a slobody rozhodovania.
- Ľudia sa snažia úzkosť potlačiť rôznymi spôsobmi; Kierkegaard rozlišuje, ako ju potláčať podľa úrovne existencie.
Definícia: Úzkosť Úzkosť je pre Kierkegaarda existenciálny pocit spojený so slobodou, možnosťou voľby a s vedomím vlastnej konečnosti.
Tri úrovne existencie (pre maturitu treba vedieť)
Tabuľka prehľadne porovnáva tri úrovne:
| Úroveň | Zmysel života | Ako potláča úzkosť | Výsledok |
|---|---|---|---|
| Estetická | Bezprostredný pôžitok, zmyslové slasti | Hľadanie rozkoše, zábavy, vzrušenia | Nuda, zanedbanie autenticity |
| Etická | Zodpovednosť, všeobecné hodnoty, záväzky | Dodržiavanie morálnych noriem, plnenie povinností | Neautenticita, závislosť na hodnotách druhých |
| Náboženská | Individuálna viera a vzťah k Bohu | Paradoxná viera, prijatie neistoty | Možná autenticita, tragická veľkosť človeka |
1) Estetická úroveň
- Hlavný cieľ: pôžitok, okamžitá slasť.
- Človek žije povrchne, snaží sa prekryť úzkosť pôžitkami.
- Dlhodobo vedie k nude, ľahostajnosti a strate zmyslu.
Príklad: Študent, ktorý stále hľadá zábavu a vyhýba sa zodpovednostiam; krátkodobé potešenie, dlhodobé prázdno.
2) Etická úroveň
- Dosiahne sa rozhodnutím „buď – alebo“: zvoliť si seba samého, prevziať zodpovednosť.
- Dôraz na všeobecné hodnoty, povinnosť voči spoločnosti a druhým ľuďom.
- Úzkosť tu pretrváva, pretože šťastie je do veľkej miery závislé od uznania a šťastia druhých.
Príklad: Život človeka, ktorý sa riadi morálnymi pravidlami, pracuje pre spoločnosť, ale často sa znepokojuje, či konal správne.
3) Náboženská úroveň
- Hodnoty spoločnosti sú podriadené individuálnej viere, ktorá môže byť v rozporu so spoločenským morálnym poriadkom.
- Viera je paradox: nemožno ju dokázať, ale človek ju napriek tomu prijíma a znáša neistotu.
Príklad: Abrahamova obeta (biblický príklad, ktorý Kierkegaard analyzuje): rozhodnutie konať podľa vnútorného presvedčenia aj proti spoločenským pravidlám.
Diela a ich význam (stručne)
- Bázeň a chvenie (Johannes de Silentio) – analýza viery a parado
Už máš účet? Prihlásiť sa
Kierkegaard – základné pojmy
Klíčové pojmy: Kierkegaard kritizoval Hegelov abstraktný systém a zdôraznil život jednotlivca, Pre Kierkegaarda je základnou ľudskou vlastnosťou viera ako postoj k neistote, Človek je „vzťah“ k Bohu, k iným ľuďom a k ostatným súcnam a má vzťah k sebe samému, Úzkosť je existenciálny stav spojený so slobodou a uvedomením konečnosti, Estetická úroveň: cieľom je pôžitok; vedie k nude a neautenticite, Etická úroveň: zodpovednosť a všeobecné hodnoty; môže viesť k závislosti na uznaní, Náboženská úroveň: individuálna viera nad spoločenskými hodnotami; vieru tvorí prijatie neistoty, Diela: "Bázeň a chvenie", "Pojem úzkosti", "Buď – alebo", "Choroba k smrti", Človek je syntézou protikladov: konečno vs. nekonečno, sloboda vs. predurčenosť, Pri maturite vysvetlite vetu: "človek je vzťah, ktorý má vzťah k sebe samému"