Podcast o Politika, právo a filozofia existencie

Kapitoly

Úvod

Zákonodarná moc

Orgány parlamentu

Výkonná moc: Prezident

Výkonná moc: Vláda

Súdna moc

Ústavný súd vs. ostatné súdy

Deklarácia práv dieťaťa

Základné piliere (Práva 1-4)

Starostlivosť a rozvoj (Práva 5-7)

Ochrana pred zlom (Práva 8-10)

Práva dieťaťa a vojna

Etická úroveň života

Náboženská úroveň a paradox viery

Dva hlavné prúdy

Príklady a zhrnutie

Přepis

Marek: Predstav si, že sedíš na maturite a príde otázka na ústavné orgány. Presne táto téma vie potrápiť 80% študentov. My ti ukážeme, ako ju zvládnuť bez chyby.

Sofia: Počúvate Studyfi Podcast.

Marek: Dobre, Sofia, poďme na to. Čo je to vlastne tá zákonodarná moc?

Sofia: V skratke, je to moc, ktorá tvorí pravidlá hry pre všetkých v štáte. Teda prijíma zákony. U nás ju vykonáva hlavne Národná rada Slovenskej republiky a takisto referendum.

Marek: Národná rada, čiže parlament. To znie dôležito. A funguje to všade rovnako?

Sofia: V podstate áno, ale sú tam rozdiely. Náš parlament má len jednu komoru, čo je jednoduchšie. Nemáme Hornú a Dolnú snemovňu ako Briti, kde sa môžu dohadovať donekonečna.

Marek: Takže menej drámy, viac práce. Rozumiem. Čo všetko teda naša Národná rada robí?

Sofia: Okrem prijímania ústavy a zákonov schvaľuje aj štátny rozpočet, program vlády a vyslovuje jej dôveru. Má toho naozaj dosť na starosti.

Marek: A kto sa môže stať poslancom? Musím mať aspoň titul z práva?

Sofia: To našťastie nie. Stačí, ak si občan SR, máš aspoň 21 rokov a trvalý pobyt na Slovensku. Potom už len presvedčiť voličov.

Marek: Takže to máme za sebou. Je super vedieť, ako sa delí moc v štáte, ale poďme sa pozrieť priamo do „strojovne”. Kto sú tí konkrétni ľudia a orgány, ktoré tú moc reálne vykonávajú?

Sofia: Výborná otázka, Marek. Presne tak. Teória je jedna vec, prax druhá. Začnime parlamentom, teda Národnou radou. To nie je len 150 poslancov v jednej miestnosti.

Marek: To mi je jasné. Musia mať nejakú štruktúru, však?

Sofia: Presne tak. Na čele je predseda a štyria podpredsedovia. Ale tá skutočná, detailná práca sa robí vo výboroch. Momentálne ich máme devätnásť.

Marek: Devätnásť? To znie ako... veľa stretnutí.

Sofia: To áno. Ale je to nevyhnutné. Predstav si ich ako špecializované tímy. Máme výbor pre financie, pre zdravotníctvo, pre obranu, pre kultúru a médiá... každý sa venuje svojej oblasti. Dokonca existujú aj špeciálne kontrolné výbory pre SIS a Vojenské spravodajstvo.

Marek: Rozumiem. Takže každý zákon si najprv „preklepne” tím odborníkov z radov poslancov, kým sa o ňom rokuje verejne.

Sofia: Presne. To je ich hlavná úloha. Ideme ďalej na výkonnú moc?

Marek: Poďme na to. Výkonná moc, to je prezident a vláda, správne?

Sofia: Áno. Začnime prezidentom. Hlava štátu. Čo si myslíš, aké má hlavné právomoci? Okrem reprezentácie.

Marek: Hmm... určite vymenúva vládu. A asi má čo povedať do zákonov. Možno nejaké právo veta?

Sofia: Úplne správne! Má právo takzvaného relatívneho veta, čo znamená, že môže vrátiť zákon parlamentu na prerokovanie. Okrem toho vymenúva predsedu vlády a ministrov, dojednáva medzinárodné zmluvy, zvoláva prvú schôdzu parlamentu po voľbách a je hlavným veliteľom ozbrojených síl.

Marek: Takže rozhodne to nie je len ceremoniálna funkcia.

Sofia: Vôbec nie. Tiež vymenúva rôznych dôležitých funkcionárov, ako ústavných sudcov alebo profesorov, udeľuje amnestiu a štátne vyznamenania a vyhlasuje referendum.

Marek: A kto sa ním môže stať? Asi nie hocikto z ulice.

Sofia: Nie tak úplne. Musí to byť občan Slovenskej republiky, ktorý má aspoň 40 rokov. A potrebuje buď 15 podpisov od poslancov, alebo 15-tisíc podpisov od občanov v petícii, aby mohol kandidovať.

Marek: Dobre, to dáva zmysel. A čo ten druhý pilier výkonnej moci – vláda?

Sofia: Vláda je najvyšší orgán výkonnej moci. Ak je prezident hlava štátu, vláda je jeho motor. Jej úlohou je riadiť štát a zabezpečiť, aby všetko fungovalo. Navrhuje zákony, uvádza ich do praxe a riadi jednotlivé ministerstvá.

Marek: Čiže ministerstvo školstva, zdravotníctva a tak ďalej.

Sofia: Presne. Vláda je kolektívny orgán — tvorí ju premiér, podpredsedovia a ministri. A práve oni ako zbor rozhodujú o návrhoch zákonov, o štátnom rozpočte a o všetkých zásadných veciach pre chod štátu.

Marek: Fajn, legislatíva a exekutíva za nami. Ostáva nám posledná — súdna moc.

Sofia: Áno, a tá je absolútne kľúčová pre spravodlivosť. Tvoria ju Ústavný súd a sústava ostatných súdov. Kľúčový princíp je tu nestrannosť a nezávislosť.

Marek: Čo to presne znamená, tá nezávislosť?

Sofia: Znamená to, že sudcovia sa nesmú nechať ovplyvniť nikým a ničím. Ani politikmi, ani médiami, ani verejnou mienkou. Rozhodujú len na základe zákonov. A pred súdom sme si všetci rovní.

Marek: To znie ako obrovská zodpovednosť.

Sofia: Je. Preto sú na sudcov kladené vysoké nároky. Musia mať právnické vzdelanie, minimálne 25 rokov, byť bezúhonní a zložiť náročnú justičnú skúšku. Vymenúva ich prezident na návrh Súdnej rady.

Marek: Spomenula si Ústavný súd. V čom je iný ako povedzme Najvyšší súd?

Sofia: Think of it this way... Ústavný súd je strážca ústavy. Nesúdi bežné trestné činy alebo spory. Jeho úlohou je posudzovať, či sú zákony v súlade s ústavou. Ak nie sú, zruší ich.

Marek: Aha! Takže kontroluje aj samotných poslancov, či nenapísali zlý zákon.

Sofia: Presne tak! Tiež rieši spory medzi ústavnými orgánmi a chráni ľudské práva. Sídlí v Košiciach, má 13 sudcov menovaných na 12 rokov a musia mať aspoň 40 rokov a 15 rokov praxe.

Marek: A tá bežná sústava súdov?

Sofia: To sú okresné súdy, kde sa väčšina prípadov začína. Potom krajské súdy, ktoré sú často odvolacie. A na vrchole je Najvyšší súd, ktorý kontroluje rozhodnutia nižších súdov. Existuje aj špecializovaný trestný súd, ktorý rieši najzávažnejšiu kriminalitu ako korupciu či organizovaný zločin.

Marek: Super, myslím, že v tom mám oveľa jasnejšie. Takže máme tri piliere, ktoré sa navzájom kontrolujú a držia v rovnováhe. To je ten hlavný odkaz.

Sofia: Presne si to vystihol. Je to systém bŕzd a protiváh. Ale pozor, okrem týchto hlavných orgánov existujú aj ďalšie dôležité inštitúcie, o ktorých by sme mali vedieť...

Marek: Takže to boli odborníci na súdoch... celkom zložitá téma. Poďme teraz prejsť na niečo, čo sa týka nás všetkých, aj keď si to možno neuvedomujeme. Téma, ktorá je na maturitách veľmi obľúbená.

Sofia: Presne tak, Marek. A je to téma, ktorá je nielen dôležitá pre skúšku, ale aj pre život. Budeme sa rozprávať o právach dieťaťa.

Marek: Super. Kde by sme mali začať? Existuje nejaký základný dokument, od ktorého sa môžeme odraziť?

Sofia: Určite. Tým kľúčovým dokumentom je Deklarácia práv dieťaťa. Prijala ju Organizácia Spojených Národov, a to už pekne dávno... presnejšie 20. novembra 1959.

Marek: Páni, 1959. To je staršie ako naši rodičia! Čo bolo cieľom? Prečo to vôbec spísali?

Sofia: Cieľom bolo jasne povedať, že deti nie sú len malí dospelí. Majú špecifické potreby a zraniteľnosť, a preto potrebujú aj špecifickú ochranu. Táto deklarácia má desať základných bodov, ktoré by mal každý maturant poznať aspoň v základoch.

Marek: Dobre, poďme na ne. Ktoré je to prvé, najzákladnejšie právo?

Sofia: Prvým je právo na rovnosť. A to bez akéhokoľvek rozdielu... či už ide o rasu, farbu pleti, náboženstvo, pôvod, alebo majetok rodiny. Všetky deti sú si rovné.

Marek: To znie ako absolútny základ ľudskosti. Čo nasleduje?

Sofia: Druhé právo nadväzuje... je to právo na zdravý duševný a telesný vývoj. Štát má zabezpečiť, aby deti mohli rásť v slobodných a dôstojných podmienkach. Nejde len o jedlo, ale aj o mentálny, morálny a sociálny rozvoj.

Marek: Takže nielen prežiť, ale aj rozvíjať sa. To je dôležitý rozdiel. A čo tretí bod?

Sofia: Tretie právo je právo na meno a štátnu príslušnosť. Hneď od narodenia. Znie to ako samozrejmosť, ale predstav si, aké by to bolo, keby si oficiálne neexistoval. Nemal by si prístup k ničomu.

Marek: To je pravda, človek si to ani neuvedomí. Štvrtý bod sa týka asi zdravia, však?

Sofia: Presne tak. Štvrté je právo na primeranú výživu, bývanie a zdravotnícke služby. Zahrňuje aj starostlivosť o matku pred a po pôrode. Je to vlastne právo na zdravý štart do života.

Marek: Fajn, prvé štyri máme. Zatiaľ to dáva perfektný zmysel. Čo je v tej druhej várke?

Sofia: Piaty bod je veľmi dôležitý. Je to právo na zvláštnu opateru pre deti s telesným, duševným alebo sociálnym postihnutím. Spoločnosť im musí poskytnúť špeciálnu starostlivosť, ktorú potrebujú.

Marek: To je skvelé, že sa na nich myslelo takto špecificky. Čo šieste právo?

Sofia: Šieste je také... ľudské. Je to právo na lásku, porozumenie a starostlivosť. Hovorí, že dieťa má vyrastať v starostlivosti svojich rodičov, v atmosfére lásky. Je to základ pre harmonický rozvoj osobnosti.

Marek: A čo deti bez rodiny?

Sofia: Deklarácia myslí aj na ne. Spoločnosť a úrady majú povinnosť sa o ne špeciálne postarať. A siedme právo? To bude tvoje obľúbené, Marek.

Marek: Už sa teším! O čo ide?

Sofia: Je to právo na bezplatné vzdelávanie, hru a zotavenie. Vzdelanie má byť povinné, aspoň na základnom stupni. Ale rovnako dôležitá je aj hra. Nie je to len zábava, je to spôsob, akým sa deti učia a rozvíjajú!

Marek: Takže keď som hral videohry, vlastne som sa len vzdelával v duchu OSN!

Sofia: No, v istom zmysle áno. Rozvíjal si svoje schopnosti! Ale teraz vážne, je dôležité mať čas aj na oddych a hru.

Marek: Dobre, zostávajú nám posledné tri. Aké sú to?

Sofia: Ôsmy bod je kritický v krízových situáciách. Je to právo na prednostnú ochranu a pomoc. V prípade katastrofy, nehody alebo konfliktu... deti majú byť prvé, ktorým sa pomôže.

Marek: Ako na Titanicu – ženy a deti prvé. Chápem. A deviaty bod?

Sofia: Ten je veľmi silný. Je to právo na ochranu pred všetkými formami zanedbávania, krutosti a využívania. To zahŕňa aj detskú prácu. Dieťa jednoducho nesmie byť zamestnané, ak mu to škodí na zdraví alebo bráni vo vzdelávaní.

Marek: Takže žiadna práca v bani v desiatich rokoch. A posledné, desiate právo?

Sofia: Posledné, desiate právo, to všetko uzatvára. Je to právo na ochranu pred diskrimináciou a na výchovu v duchu znášanlivosti, mieru a bratstva. Dieťa sa má učiť porozumeniu a priateľstvu medzi národmi.

Marek: Toto všetko znie úžasne na papieri, Sofia. Ale čo sa stane, keď príde to najhoršie? Ako napríklad vojna. Ako vojna zasahuje do týchto práv?

Sofia: To je tá najsmutnejšia časť. Vojna je v podstate systematickým ničením všetkých týchto desiatich práv. Úplne všetkých.

Marek: Môžeš uviesť príklad? Ako presne?

Sofia: Samozrejme. Začnime hneď prvým právom na rovnosť. Deti sa stávajú obeťami len preto, kam sa narodili. Právo na zdravý vývoj? Zničené bombardovaním, stresom, traumou.

Marek: Právo na meno a príslušnosť sa asi stráca, keď sa stanú utečencami, však?

Sofia: Presne. Strácajú domov, doklady, všetko. Štvrté právo – výživa, bývanie, zdravotníctvo – vo vojne je to luxus, nie právo. Nemocnice sú často terčom útokov.

Marek: A čo vzdelanie? Školy sú zatvorené, ak nie sú priamo zničené.

Sofia: Áno, právo na vzdelanie a hru zmizne ako prvé. Deti sú nútené dospieť príliš rýchlo. Namiesto hry vidia násilie. A deviate právo, ochrana pred využívaním? Bohužiaľ, často sú deti nútené bojovať, stávajú sa z nich detskí vojaci.

Marek: Je to hrozné, keď si to takto človek pospája. Takže vojna je v podstate totálnym popretím detstva, ako ho definuje táto deklarácia.

Sofia: Presne tak. Je to najväčší útok na tieto práva. A práve preto je dôležité, aby sme o nich vedeli a hovorili. Aby sme chápali, o čo všetko deti v konfliktoch prichádzajú. Kľúčový odkaz pre maturantov je – pochopte tieto body, pretože sú základom ľudskej dôstojnosti.

Marek: Skvelé zhrnutie, Sofia. Myslím, že teraz tomu všetci rozumieme oveľa lepšie. A od práv sa teraz presunieme do úplne inej sféry... do hlbín ľudskej existencie s filozofom, ktorý sa nebál klásť ťažké otázky.

Marek: Takže po hedonistickej estetickej úrovni prichádza etická. Tu už sa asi človek správa zodpovednejšie, však?

Sofia: Presne tak. Na etickej úrovni podriaďujeme svoje individuálne hodnoty tým spoločenským. Robíme to, čo sa od nás očakáva, čo je správne.

Marek: Znie to fajn, ale kde je problém?

Sofia: Problém je, že to vedie k neustálym výčitkám svedomia a úzkosti. Neustále sa obzeráme do minulosti, či sme niekomu neublížili. Naše šťastie závisí od iných.

Marek: Čiže opäť nežijeme autenticky.

Sofia: Presne. A tá základná úzkosť z existencie stále nezmizla. Je len potlačená, no stále tam je.

Marek: A čo je teda tá posledná, najvyššia úroveň?

Sofia: To je náboženská úroveň. Tu sa spoločenské hodnoty podriaďujú individuálnym, ktoré sú v súlade s Božou vôľou. Klasický príklad je Abrahám.

Marek: Ten, čo mal obetovať svojho syna, aj keď je vražda zlý čin?

Sofia: Áno! Koná na základe viery, napriek tomu, čo hovorí spoločnosť. Predstav si, že by dnes nejaký otec vliekol syna na Slavín, že ho ide obetovať.

Marek: To by asi narazil na odpor. Ale ani táto úroveň nie je v pozemskom živote šťastná, však?

Sofia: Nie je, pretože viera je paradox založený na neistote. S Bohom sme sami a on nám neodpovedá. Ale práve v tom je tá veľkosť... niesť túto neistotu a napriek nej veriť.

Marek: A presne toto môžete, milí študenti, použiť pri maturite, keď budete interpretovať nejaké dielo. Ukazuje to hĺbku vášho pochopenia.

Sofia: Výborne, Marek. A keď už sme pri dielach, poďme sa pozrieť na ďalšieho velikána...

Marek: A sme vo finále! Posledná téma. Čo nasledovalo po nemeckej klasickej filozofii v 19. storočí?

Sofia: Skvelá otázka na záver, Marek. V podstate sa filozofia rozdelila na dva hlavné prúdy. Na jednej strane antropocentrické smery, ktoré sa zameriavali na človeka, jeho život a vôľu.

Marek: Okej, to dáva zmysel. A ten druhý prúd?

Sofia: Ten bol scientistický, čiže zameraný na vedu a poznanie. A prosím, nezamieňať so scientologickým!

Marek: Chápem, žiadne vesmírne lode. Takže, ktoré konkrétne smery tam patria?

Sofia: K tým antropocentrickým, zameraným na človeka, radíme napríklad filozofiu života, voluntarizmus a iracionalizmus. Sú dosť intuitívne.

Marek: A k tým vedeckým, teda scientistickým?

Sofia: Tam patria smery ako marxizmus, pozitivizmus alebo novokantovstvo. Všetko sa točilo okolo vedy a objektívnych faktov.

Marek: Super! Takže, aby sme to zhrnuli... zvládli sme celý prehľad. Od antiky až sem.

Sofia: Presne tak. Dúfame, že vám tento náš rýchlokurz pomohol. Najdôležitejšie je pochopiť tie hlavné myšlienky, detaily si už dohľadáte.

Marek: Presne tak. Držíme vám všetkým palce! Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Čaute!