Podcast o Podvýkon študentov a intervenčné stratégie

Kapitoly

Prekvapivý fakt o neprospievaní

Formy a príznaky neúspechu

Kde hľadať príčiny?

Konkrétne riešenia a podpora

Přepis

Barbora: ...počkaj, takže aj naozaj inteligentný žiak môže byť považovaný za neprospievajúceho? To mi úplne mení pohľad na vec.

Filip: Presne tak! Nazýva sa to relatívna školská neúspešnosť. Ide o situáciu, keď výsledky žiaka jednoducho nezodpovedajú jeho skutočným možnostiam a potenciálu.

Barbora: Wow, toto si musíme rozobrať podrobnejšie. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa s Filipom bavíme o tom, prečo sa niektorým žiakom v škole nedarí, aj keď by možno mohli.

Filip: A hlavne o tom, čo sa s tým dá robiť. Nie je to žiadna beznádejná situácia.

Barbora: Dobre, tak aké formy môže mať takéto neprospievanie? Predstavujem si jednoducho zlé známky z viacerých predmetov.

Filip: To je to typické neprospievanie, áno. Príčinou môže byť čokoľvek od nízkej motivácie až po poruchy pozornosti. Ale existuje aj nerovnomerný výkon.

Barbora: Čo to znamená? Akože jednotkár z matiky a päťkár zo slovenčiny?

Filip: V podstate. Môže to súvisieť napríklad s dyslexiou, alebo jednoducho s negatívnym vzťahom k učiteľovi či predmetu. A potom je tu epizodické neprospievanie.

Barbora: Znie to ako niečo dočasné. Napríklad keď je človek chorý alebo má problémy doma?

Filip: Presne tak. Stres, únava, náročná životná situácia... To všetko môže dočasne zraziť prospech aj u dobrého žiaka.

Barbora: Takže príčiny nie sú len v tom, že sa žiak „nechce učiť“, však?

Filip: Vôbec nie. Tie príčiny môžeme hľadať na troch stranách – žiak, učiteľ a rodina. U žiaka to môžu byť zdravotné problémy alebo emocionálne poruchy.

Barbora: A u učiteľa? Predpokladám, že nejaký príliš autoritatívny prístup asi nepomáha.

Filip: Určite nie. Alebo nejasné vysvetľovanie učiva. Ale úprimne, najčastejšie sú príčiny v rodine. Nezujem rodičov, konflikty alebo nevhodné podmienky na učenie doma robia svoje.

Barbora: To dáva zmysel. Ťažko sa sústrediť na Pytagorovu vetu, keď sa doma všetci hádajú.

Filip: Presne. To by mal problém aj Pytagoras.

Barbora: Dobre, poďme k riešeniam. Čo sa s tým dá robiť? Existuje nejaký univerzálny recept?

Filip: Bohužiaľ nie. Kľúčový je individuálny prístup. Najprv musíme zistiť príčinu. Ak má žiak medzery vo vedomostiach, potrebuje doučovanie. Ale doučovať len to podstatné, žiadne zbytočnosti.

Barbora: A čo keď je problémom motivácia? Ako motivovať niekoho, kto už má pocit, že zlyhal?

Filip: To je ťažké, ale ide to. Treba mu dať zažiť úspech. Oceňovať aj malé pokroky, ukazovať prepojenie učiva s praxou. Vytvoriť v triede príjemnú klímu, kde sa nebojí opýtať.

Barbora: A čo učebné návyky? To je asi tiež veľká téma.

Filip: Obrovská. Pomôcť žiakovi vytvoriť si denný režim, naučiť ho organizovať si čas. Niekedy stačí len toto a výsledky sa dostavia. Dôležité je žiaka povzbudzovať a podporovať, nie ho odpisovať.

Barbora: Super. Takže kľúčom je zistiť príčinu, pristupovať individuálne a hlavne nestrácať nádej. Ďakujem, Filip, za skvelé tipy.

Filip: Rado sa stalo. Držím palce všetkým pri učení!