Test na Počítačové Siete, Mikrokontroléry a Senzory

Otázka 1: Ak sa v smerovacej tabuľke routera zobrazuje označenie R, znamená to, že trasy boli získané pomocou protokolu OSPF?

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Označenie R v smerovacej tabuľke znamená trasy získané pomocou protokolu RIP. Pre OSPF sa používajú označenia O, prípadne O IA.

Otázka 2: Ktoré tvrdenie (tvrdenia) presne popisuje (popisujú) charakteristiky alebo rozdiely medzi distance-vector a link-state smerovacími protokolmi podľa študijných materiálov?

A. Link-state protokoly sú zvyčajne náročnejšie na systémové prostriedky smerovača, pretože ukladajú databázu topológie siete a používajú SPF algoritmus.

B. Distance-vector protokoly, ako napríklad RIP, posielajú susedom informácie o vzdialenosti do sietí, pričom router pozná smer a cenu cesty, ale nemá úplný obraz celej siete.

C. Link-state protokoly, ako napríklad OSPF, si vytvárajú mapu celej topológie siete a na základe nej vypočítajú najlepšiu cestu.

D. Distance-vector protokoly sú vhodné pre veľké siete a bývajú rýchlejšie pri konvergencii ako link-state protokoly.

Vysvetlenie: Option 0 je správna: 'Náročnejší na systémové prostriedky smerovača je zvyčajne link-state protokol, napríklad OSPF. Potrebuje viac pamäte, pretože si ukladá databázu topológie siete, a viac výkonu procesora, pretože počíta najkratšie cesty pomocou SPF algoritmu.' Option 1 je správna: 'Distance-vector protokoly, napríklad RIP, posielajú susedom informácie o vzdialenosti do sietí. Router teda pozná smer a cenu cesty, ale nemá úplný obraz celej siete.' Option 2 je správna: 'Link-state protokoly, napríklad OSPF, si vytvárajú mapu celej topológie siete a podľa nej vypočítajú najlepšiu cestu.' Option 3 je nesprávna: Materiály uvádzajú, že 'Distance-vector protokoly sú jednoduchšie, ale bývajú pomalšie pri konvergencii a nie sú vhodné pre veľké siete'.

Otázka 3: Číslo za lomkou v zápise CIDR určuje, koľko bitov tvorí sieťová časť adresy.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, číslo za lomkou v zápise CIDR určuje, koľko bitov tvorí sieťová časť adresy.

Otázka 4: Kedy sa podľa študijných materiálov používa VLSM pri delení siete?

A. Keď potrebujeme vytvoriť podsiete rovnakej veľkosti pre všetky zariadenia.

B. Keď jednu väčšiu sieť rozdeľujeme na menšie podsiete rôznej veľkosti podľa potrebného počtu zariadení.

C. Používa sa na zjednotenie menších sietí do jednej väčšej s pevnou maskou.

D. Je to spôsob všeobecného zápisu IP sietí pomocou lomky.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov sa VLSM používa, keď sa jedna väčšia sieť rozdeľuje na menšie podsiete rôznej veľkosti, a to podľa toho, koľko zariadení v nich je potrebných. Ide o praktickú techniku efektívneho delenia siete.

Otázka 5: Pripojenie externého presnejšieho senzora k micro:bitu je spôsob, ako zlepšiť presnosť merania údajov.

A. Áno

B. Nie

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov je jedným zo spôsobov zlepšenia presnosti merania údajov, napríklad teploty, pripojenie externého presnejšieho senzora a použitie micro:bitu iba na čítanie a spracovanie údajov.