Podcast o Osvietenstvo a Vek Rozumu

Kapitoly

Zmena vo výrobe

Vzostup mešťanov

Absolutizmus a moc

Vek rozumu a pokroku

Encyklopédia: Vedomosti pre všetkých

Voltaire a Boh ako hodinár

Montesquieu a rozumná vláda

Keď panovníci čítajú filozofov

Veda ako spoločenská udalosť

Otázky, ktoré zostali

Veda ako jedna disciplína

Mikroskóp a zrod mikrobiológie

Posledná veľká myšlienka

Jazyková bariéra

Zhrnutie a záver

Přepis

Lenka: Predstavte si remeselníka, ktorý v malej dielni sám vyrába celý pár topánok. A zrazu... obrovská sála, kde jeden človek len reže kožu, ďalší šije a tretí pridáva podrážky. Práve takáto zmena definovala raný novovek. Toto je Studyfi Podcast.

Šimon: Presne tak, Lenka. Ten prvý prípad je klasická remeselnícka dielňa. Ten druhý, to je už manufaktúra. Kľúčový rozdiel je v deľbe práce. Každý robí len jeden malý krok, ale oveľa rýchlejšie.

Lenka: Čiže zrazu sa dalo vyrobiť oveľa viac tovaru. Kto na tom najviac zbohatol?

Šimon: Jednoznačne mešťania! Boli to obchodníci a majitelia manufaktúr. Vďaka diaľkovému obchodu, napríklad s korením z Indie, ich vplyv a bohatstvo nesmierne rástli. Pomaly tak nahrádzali starú šľachtu.

Lenka: Takže peniaze začali byť dôležitejšie ako modrá krv?

Šimon: Dá sa to tak povedať. Nová doba, nové pravidlá.

Lenka: A ako sa táto ekonomická zmena prejavila v politike?

Šimon: Viedlo to k absolutizmu. Panovníci si uvedomili, že s podporou bohatých mešťanov môžu centralizovať všetku moc do svojich rúk. Vytvorili silný štát s armádou a úradníkmi, kde ich slovo bolo zákonom.

Lenka: A presne táto viera vo vedu a pokrok, o ktorej sme sa bavili, sa neobmedzila len na laboratóriá a vedecké spolky. Úplne zmenila pohľad ľudí na svet, na vládu... na všetko.

Šimon: Presne tak, Lenka. Vstúpili sme do 18. storočia, ktoré sami jeho aktéri nazývali „vekom rozumu“ alebo osvietenstvom. Bol to pocit, že ľudstvo konečne vychádza z... povedzme „temného“ stredoveku.

Lenka: Čiže osvietenci boli ľudia, ktorí verili, že rozum a veda sú kľúčom k lepšej budúcnosti? Že dokážu vyriešiť všetky problémy spoločnosti?

Šimon: Presne. Mali obrovský, až bezvýhradný optimizmus. Verili, že ak dokážeme pochopiť zákony prírody, ako to urobil Newton s gravitáciou, tak dokážeme pochopiť aj zákony ľudskej spoločnosti. A potom ich „opraviť“.

Lenka: To znie... veľmi ambiciózne. Kde sa tieto myšlienky rodili najviac?

Šimon: Hlavnými centrami boli Londýn a Paríž. Tam sa to myšlienkami len tak hemžilo. A osvietenci chceli, aby sa výsledky vedy okamžite využili v praxi. Botanika pre lepšie poľnohospodárstvo, mineralógia pre baníctvo...

Lenka: Takže žiadna veda pre vedu. Všetko muselo byť užitočné.

Šimon: Presne tak. Ako napísal ruský vedec Lomonosov, vedci sa už neobzerajú na „výmysly a prázdne reči“. Všetko si overujú experimentom. Empirickým skúmaním. A to je podľa neho kľúč k úspechu.

Lenka: A keď už mali toľko vedomostí, určite ich chceli nejako šíriť, však?

Šimon: To bol ďalší veľký krok! Skupina francúzskych filozofov a vedcov sa rozhodla, že zhrnú VŠETKO dovtedajšie ľudské poznanie do jedného diela. A tak vznikla slávna Encyklopédia.

Lenka: Slovník všetkého? To musela byť gigantická práca!

Šimon: A aj bola! Vychádzala neuveriteľných 29 rokov. Predstav si to. Bol to obrovský projekt, ktorý mal za cieľ dať ľuďom do rúk nástroj – vzdelanie. Aby sa mohli sami rozhodovať na základe faktov.

Lenka: A podarilo sa? Bol o to záujem?

Šimon: Obrovský! Za štvrťstoročie sa predalo 25 000 výtlačkov, čo bolo na tú dobu neskutočné číslo. A teraz sa podrž – finančný zisk z Encyklopédie bol väčší ako zisk zo všetkých francúzskych kolónií v Ázii dohromady!

Lenka: Wow! Takže vedomosti boli doslova zlatá baňa. Ale asi sa to nepáčilo každému, však?

Šimon: To si píš, že nie. Francúzske úrady ju neustále zakazovali. Nepáčili sa im heslá, ktoré kritizovali cirkev alebo absolutistickú vládu. Ale Encyklopédia sa aj tak stala vzorom pre podobné diela po celej Európe.

Lenka: Keď už spomínaš kritiku cirkvi, jedným z najznámejších kritikov bol určite Voltaire.

Šimon: Áno, François-Marie Voltaire. Bol to filozof, spisovateľ a asi najväčšia intelektuálna hviezda svojej doby. Bol presvedčený, že ľudstvo jednoznačne speje k pokroku.

Lenka: Čo to ale pre neho znamenalo? Že všetko v minulosti bolo zlé a všetko v budúcnosti bude lepšie?

Šimon: V podstate áno. Pre neho bol pokrok lineárny. Vesmír podľa neho funguje ako precízny hodinový stroj podľa jasných zákonov. A čím viac týchto zákonov odhalíme, tým lepšie budeme vedieť riadiť svet.

Lenka: A kde je v tomto hodinovom stroji miesto pre Boha?

Šimon: A to je skvelá otázka. Voltaire bol deista. Deizmus je viera, že Boh síce svet stvoril – natiahol tie hodinky, ak chceš – ale potom odstúpil a viac do ich chodu nezasahuje.

Lenka: Čiže svet a osudy ľudí závisia už len od ľudskej činnosti? Žiadne zázraky, žiadne božské zásahy?

Šimon: Presne tak. Z toho vyplývalo, že svet sa nemá riadiť vôľou cirkvi, ale vedou a rozumom. A to bola, samozrejme, pre vtedajšiu cirkev dosť radikálna myšlienka.

Lenka: Takže Voltaire chcel riadiť svet vedou. Boli aj ďalší, ktorí sa snažili prísť na to, ako by mala vyzerať ideálna vláda?

Šimon: Určite. Ďalším velikánom bol Charles Louis Montesquieu. A ten mal ešte odvážnejšiu myšlienku. Bol presvedčený, že sa dá exaktne, vedecky, preskúmať nielen príroda, ale aj samotná povaha človeka.

Lenka: Akože psychológia skôr, než vôbec existovala?

Šimon: Niečo v tom zmysle. Chcel skúmať základné znaky ľudského správania a príčiny nášho konania. A z týchto poznatkov chcel zostaviť pravidlá pre „rozumnú vládu“.

Lenka: Čiže vládu, ktorá by našu povahu usmerňovala správnym smerom?

Šimon: Presne. Veril, že ak pochopíme, ako ľudia „fungujú“, môžeme vytvoriť dokonalý systém riadenia štátu, ktorý bude pre všetkých najlepší. Opäť, ten neuveriteľný osvietenský optimizmus v praxi.

Lenka: Dobre, ale toto všetko boli myšlienky filozofov. Zaujímal sa o ne aj niekto, kto mal reálnu moc? Nejaký kráľ alebo cisár?

Šimon: A ako! Tieto myšlienky očarili mnohých európskych panovníkov. Vznikol tak fenomén, ktorý voláme osvietenský absolutizmus.

Lenka: To znie ako protiklad. Osvietenstvo a absolutizmus?

Šimon: Je to tak. Bol to systém, kde mal panovník stále neobmedzenú moc, ale využíval ju na zavádzanie osvietenských reforiem. Chcel zlepšiť postavenie ľudu, zmodernizovať štát, a to všetko na základe rozumu.

Lenka: Kto boli najznámejší predstavitelia?

Šimon: Napríklad Fridrich II. v Prusku alebo náš známy Jozef II. v Rakúsku. Ale patrila sem aj Katarína II. v Rusku, hoci jej reformy boli často presadzované dosť brutálne.

Lenka: A aké reformy zavádzali? V čom sa podobali?

Šimon: Zjednodušovali zákony, rušili neľudské praktiky ako mučenie, podporovali vedu a vzdelávanie. Tiež sa snažili obmedziť vplyv katolíckej cirkvi.

Lenka: A ako ospravedlňovali svoju absolútnu moc? Už sa neodvolávali na Boha?

Šimon: To je ten kľúčový rozdiel! Už netvrdili, že ich moc je daná od Boha. Tvrdili, že ich moc je založená na rozume. Že štát funguje najlepšie, keď ho riadi jedna osvietená a múdra osoba. Teda... oni sami.

Lenka: To je celkom šikovné zdôvodnenie.

Šimon: A táto fascinácia vedou sa netýkala len panovníkov. Zasiahla celú bohatú vrstvu spoločnosti. Vypukla doslova zberateľská horúčka.

Lenka: Čo zbierali? Obrazy a sochy?

Šimon: Aj, ale hlavne veci súvisiace s vedou! Budovali si súkromné botanické záhrady, takzvané arboréta. Zbierali nerasty, herbáre, dokonca si stavali vlastné chemické laboratóriá.

Lenka: Takže mať doma laboratórium bolo v móde?

Šimon: Absolútne! A nielen to. Verejné predvádzanie fyzikálnych a chemických pokusov sa stalo vrcholnou spoločenskou udalosťou. Ako dnes ísť do divadla alebo na koncert.

Lenka: To si viem živo predstaviť. Všetci v parochniach a s napudrovanými tvárami sledujú, ako niekto vytvára elektrické iskry.

Šimon: Presne! A na večierkoch sa potom vášnivo diskutovalo o filozofii a najnovších objavoch. Veda bola jednoducho sexi.

Lenka: Celé osvietenstvo je teda postavené na viere, že vedecké spoznávanie sveta je to najdôležitejšie. Ale naozaj sa ním dá spoznať úplne všetko?

Šimon: A to je otázka, ktorú si kladieme dodnes. Osvietenci verili, že áno. Že ak poznáme všetky zákonitosti, dokážeme veci dokonca predvídať.

Lenka: Ale čo náhoda? Tá predsa hrá v našich životoch obrovskú úlohu.

Šimon: Presne. A to je limit toho mechanického, „hodinového“ pohľadu na svet. Život nie je len súbor predvídateľných pravidiel. A to je možno aj dobre.

Lenka: Takže tá ich viera v pokrok mala svoje trhliny. Ale zanechala nám obrovské dedičstvo, však?

Šimon: Nepochybne. Myšlienka ľudských práv, dôležitosť vzdelania, moderná veda... to všetko má korene v osvietenstve. Ale zároveň nám zanechala aj otázky, s ktorými sa pasujeme dodnes. A práve o dôsledkoch týchto myšlienok, najmä vo Francúzsku, sa budeme baviť nabudúce.

Lenka: Takže keď sa bavíme o histórii, veda nebola vždy takto striktne rozdelená na biológiu, chémiu a fyziku, ako to poznáme dnes zo školy?

Šimon: Vôbec nie, to je skvelá poznámka. Pred obdobím osvietenstva bola veda skôr takou jednou veľkou filozofiou o prírode. Vedci boli často polyhistori – zaoberali sa všetkým naraz.

Lenka: A kedy sa to začalo meniť? Prečo sa to začalo deliť?

Šimon: Zlom nastal, keď sa objavili nové nástroje a metódy. Tie umožnili vedcom pozrieť sa na veci oveľa, oveľa detailnejšie. A zrazu toho bolo toľko na skúmanie, že sa jeden človek nemohol venovať všetkému.

Lenka: Máš nejaký konkrétny príklad takéhoto nástroja?

Šimon: Absolútne. Perfektným príkladom je mikroskop. Zrazu sme mohli vidieť svet, o ktorého existencii sme predtým ani len netušili. Predstav si ten úžas, keď objavili takzvané „animalkuly“.

Lenka: Animalkuly? To znie ako nejaké malé roztomilé príšerky z rozprávky.

Šimon: V podstate máš pravdu. Opisovali ich ako „nekonečne malé živé bytosti“. Až oveľa neskôr sme ich, samozrejme, pomenovali baktérie.

Lenka: Wow, takže jeden prístroj v podstate stvoril úplne nový vedný odbor?

Šimon: Presne tak! Zrazu tu bola mikrobiológia. A to je kľúčové – technologický pokrok nútil vedu k špecializácii. Tento objav mal obrovské dôsledky, najmä pre medicínu, o ktorej si povieme viac.

Lenka: Dobre, a tým sa dostávame k nášmu poslednému, no možno najdôležitejšiemu bodu dnešnej epizódy. K vzdelávaniu.

Šimon: Správne. Všetci osvietenci považovali vzdelanie za absolútny základ. Verili, že ak má byť človek slobodný a racionálny, musí mať prístup k vedomostiam.

Lenka: Ale ako to spraviť v praxi? Vzdelávacím jazykom bola predsa latinčina, ktorej bežný človek nerozumel.

Šimon: Presne. A tá najvyššia šľachta medzi sebou komunikovala po francúzsky. Bolo to, akoby ste chceli vysvetliť fyziku niekomu, kto vie len po slovensky, ale všetky učebnice by boli v čínštine.

Lenka: Takže úplne zbytočné. Čo s tým spravili?

Šimon: Prišla revolúcia. Osvietenci presadili, aby sa vo vzdelávaní začali používať národné jazyky. Zrazu sa dalo učiť a rozumieť v nemčine, maďarčine či dokonca aj v slovenskom nárečí.

Lenka: Úžasné. Takže od nových myšlienok o štáte až po dostupné vzdelanie pre všetkých, osvietenstvo skutočne zmenilo náš svet. To bol posledný bod našej dnešnej témy.

Šimon: Veru tak. Dúfam, že to bolo pre vás užitočné. Ďakujem za pozornosť a teším sa nabudúce.

Lenka: Aj ja ďakujem, Šimon. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!