Osemnáste storočie je v histórii známe ako „veľké“ alebo osvietenské storočie, často označované aj ako Vek Rozumu. Bolo to obdobie, kedy vedci verili, že žijú v ére neustáleho pokroku a vedecké poznatky postupne „osvietia“ celé ľudstvo. Títo „osvietení“ ľudia mali následne vybudovať šťastnú spoločnosť. Poďme sa ponoriť do podstaty tohto fascinujúceho obdobia a preskúmať jeho kľúčové aspekty a osobnosti.
Osvietenstvo a Vek Rozumu: Charakteristika a hlavné myšlienky
Vek Rozumu bol prelomovou dobou, ktorá nasledovala po „temnom“ stredoveku. V tomto období prevládol pocit, že nastala éra dominancie rozumu. Osvietenci bezvýhradne verili v silu vedy a vzdelávania ako kľúčov k rozpoznaniu a náprave všetkých neduhov starých čias. Snažili sa o racionálne uplatňovanie vedeckých poznatkov v každodennom živote.
Myšlienky osvietenstva viedli k významným pokrokom. Rozvíjali sa mnohé vedné odbory, teoretické aj praktické. Objavili sa prvé vakcíny, spoznávali sa zákony zemskej príťažlivosti a dokonca aj elektrina.
Osvietenský absolutizmus: Vládci a reformy
Myšlienky osvietenstva očarili mnohých európskych vladárov, ktorí sa ich snažili presadiť vo svojich krajinách. Vznikol takzvaný osvietenský absolutizmus. Panovník mal takmer neobmedzenú moc, no zavádzal osvietenské reformy, ktoré mali zlepšiť postavenie ľudu.
Osvietenskí panovníci sa už neodvolávali na Bohom dané práva. Svoju absolútnu moc obhajovali rozumovými dôvodmi – presvedčením, že vláda funguje lepšie, keď ju riadi jedna osvietená osoba. Medzi najznámejších osvietenských panovníkov patrili Fridrich II. v Prusku, Jozef II. v Rakúsku a cárovná Katarína II. v Rusku. Tieto krajiny existovali predovšetkým v strednej a východnej Európe.
Reformy osvietenských panovníkov boli podobné:
- Zjednodušovali zákony a odstraňovali neľudské praktiky, ako bol napríklad zákaz mučenia.
- Podporovali vedeckú, technickú a literárnu činnosť.
- Usilovali sa o vyššiu úroveň verejného vzdelávania.
- V cirkevných záležitostiach sa snažili o zmierlivosť a obmedzenie vplyvu katolíckej cirkvi.
Encyklopedisti a ich vplyv na šírenie poznania
V polovici 18. storočia sa francúzski osvietenci, filozofi a vedci, rozhodli zhrnúť všetko dovtedajšie vedecké poznanie. Začali vydávať Encyklopédiu, rozsiahly náučný slovník, ktorý vychádzal 29 rokov. Bol obrovsky populárny a mal aj finančný úspech, napriek častým zákazom francúzskych úradov, ktorým sa niektoré časti nepáčili.
Encyklopédia sa stala vzorom pre podobné slovníky v ďalších krajinách. Bola kľúčovým nástrojom na ľahšie šírenie vedomostí a predstavovala symbol viery v pokrok prostredníctvom vedy. Proti Encyklopédii boli aj tí, ktorí neverili, že pomocou vedy sa dá dosiahnuť pokrok.
Deizmus: Viera a rozum v osvietenstve
Osvietenci verili, že vedecký pokrok môže odpovedať na všetky zásadné otázky človeka. Nemožno však povedať, že by úplne odmietali kresťanskú vieru. Kritizovali jej vonkajší prepych a okázalosť. Niektorí však išli ešte ďalej a stali sa deistami.
Deisti verili, že Boh síce stvoril svet, ale po jeho stvorení už do ľudských osudov nezasahuje. Podľa nich tak osudy sveta záviseli len od ľudskej činnosti a racionálneho chápania prírodných zákonitostí. Tento smer myslenia bol dôležitou súčasťou osvietenského úsilia o zmierenie viery s vedeckým pohľadom na svet.
Kľúčové osobnosti osvietenstva a ich teórie
Osvietenstvo prinieslo mnoho významných mysliteľov, ktorých idey formovali celú epochu.
Voltaire: Filozof pokroku a deizmu
Významný francúzsky spisovateľ a filozof François-Marie Voltaire bol tiež deistom. Bol presvedčený, že vesmír funguje presne podľa gravitačných zákonov a ďalších len nedávno odhalených zákonitostí. Veril, že ak odhalíme viac týchto zákonov, budeme vedieť svet riadiť ešte lepšie. Podľa Voltaira by sa svet mal riadiť vedou, nie svojvôľou jedného človeka ani názormi cirkvi, ktoré podľa neho nevychádzali z vedy. Jeho názory, často prijímané v zjednodušenej podobe, zožali vo veľkej časti spoločnosti úspech. Voltaire tiež predpokladal, že ľudstvo speje k pokroku a všetko v minulosti bolo horšie.
Montesquieu: Teória rozumnej vlády
Ďalším významným francúzskym filozofom bol Charles Louis Montesquieu. Bol presvedčený, že nielen vesmír a prírodu, ale dokonca aj povahu človeka možno exaktne rozpoznať. Chcel skúmať základné znaky ľudského správania a príčiny konania. Z týchto poznatkov chcel vytvoriť základné pravidlá pre „rozumnú vládu“, ktorá by usmerňovala povahu ľudí rozumným smerom. Podľa jeho teórie sa tak mohlo vytvoriť najlepšie riadenie štátu.
Katarína II. Veľká: Osvietenstvo v praxi
Ruská cárovná Katarína II. bola významnou absolutistickou panovníčkou, ktorá zavádzala osvietenské reformy. Jej kroky pomohli upevniť a zmodernizovať Rusko, za čo dostala prídomok „Veľká“. Hoci sa reformy často presadzovali brutálnym spôsobom, odrážali snahu o modernizáciu štátu podľa osvietenských ideálov.
Vzdelávanie a národné jazyky v Osvietenstve
Všetci osvietenci považovali vzdelávanie za najdôležitejšie. Ak sa malo učiť všetkých ľudí, vrátane tých jednoduchých, museli tomu, čo sa učili, aj rozumieť. Kedysi bola vzdelávacím jazykom latinčina a vysokovzdelaní osvietenci medzi sebou používali francúzštinu. Počas osvietenstva sa však vo vzdelávaní začali používať národné jazyky, čo umožnilo širší prístup k poznaniu.
Veda a pokrok: Základ osvietenstva
Osvietenská veda sa usilovala o praktické využitie objavov. Výsledky botanikov sa chceli využiť v poľnohospodárstve, pokroky v mineralógii v baníctve či hutníctve. Hlavnými centrami vedeckého života sa stali Londýn a Paríž. Medzi bohatými ľuďmi rástol záujem o vedecké poznatky a prepukla zberateľská horúčka. Budovali si arboréta, botanické záhrady, zbierky nerastov a dokonca súkromné laboratóriá. Verejné predvádzanie fyzikálnych a chemických pokusov sa stalo spoločenskou záležitosťou a na stretnutiach vzdelancov sa diskutovalo o osvietenskej filozofii. Objav mikroskopov umožnil rozvoj nových vedných odvetví, ako napríklad mikrobiológie, ktorá odhalila „nekonečne malé živé bytosti“, dnes známe ako baktérie.
Často kladené otázky o Osvietenstve a Veku Rozumu (FAQ)
Kto boli osvietenci a čo chceli dosiahnuť?
Osvietenci boli myslitelia a vedci 18. storočia, ktorí verili v silu rozumu, vedy a vzdelávania. Chceli pomocou vedeckých poznatkov a racionálneho myslenia odstrániť neduhy spoločnosti, dosiahnuť pokrok a vybudovať šťastnú spoločnosť. Ich cieľom bolo „osvietiť“ ľudstvo prostredníctvom šírenia vedomostí.
Prečo sa začala vo Francúzsku vydávať Encyklopédia?
Encyklopédia sa začala vydávať vo Francúzsku z iniciatívy osvietenských filozofov a vedcov, ktorí chceli zhrnúť a knižne vydať všetko dovtedajšie vedecké poznanie. Cieľom bolo uľahčiť šírenie vedomostí širokej verejnosti a podporiť tak pokrok a vzdelávanie.
Aké boli hlavné Voltairove názory a prečo o ňom hovoríme, že bol deista?
Voltaire veril, že svet funguje na základe vedeckých zákonov a mal by byť riadený vedou, nie svojvôľou alebo cirkvou. Bol deista, pretože zastával názor, že Boh síce stvoril svet, ale po stvorení už nezasahuje do ľudských osudov. Osudy sveta tak závisia výlučne od ľudskej činnosti a poznania.
Ako mala podľa Montesquieua vyzerať „rozumná vláda“?
Podľa Montesquieua mala „rozumná vláda“ vychádzať z exaktnej analýzy ľudskej povahy a príčin správania. Z týchto poznatkov chcel odvodiť základné pravidlá, ktoré by usmerňovali ľudí rozumným smerom a viedli k najlepšiemu riadeniu štátu. Predpokladal, že pomocou vedy možno pochopiť aj ľudské konanie a na tomto základe vytvoriť optimálny systém vlády.
Prečo osvietenci považovali vzdelávanie a národné jazyky za dôležité?
Osvietenci považovali vzdelávanie za kľúčové pre pokrok celej spoločnosti. Aby sa však mohlo vzdelávať všetkých ľudí, vrátane jednoduchých vrstiev, bolo nevyhnutné, aby rozumeli tomu, čo sa učia. Preto sa začali vo vzdelávaní používať národné jazyky namiesto latinčiny alebo francúzštiny, čo zabezpečilo širší prístup k vedomostiam pre všetkých obyvateľov.