Osemnáste storočie bolo nazývané „veľkým“ alebo osvietenským storočím. Bolo to obdobie, kedy ľudstvo verilo, že vedecký pokrok postupne „osvieti“ celú spoločnosť a vybuduje šťastný život. Tento rozsiahly článok ti pomôže pochopiť osvietenstvo, jeho kľúčové myšlienky, osobnosti a vplyv na dejiny.
Čo je Osvietenstvo? Definícia a hlavné myšlienky
Osvietenstvo je myšlienkový a kultúrny prúd 18. storočia, ktorý je charakteristický vierou v silu rozumu, vedy a vzdelávania. Prívrženci osvietenstva verili, že nastupujúca doba bude oveľa lepšia než „temný“ stredovek. Usilovali sa o presné rozpoznanie neduhov starých čias a vedecké určenie spôsobu ich nápravy.
Od konca 17. storočia sa v Európe úspešne rozvíjali mnohé vedné odbory. Vedci objavili parný stroj, zákony zemskej príťažlivosti, nové druhy živočíchov a prvé vakcíny. Začali dokonca spoznávať aj elektrinu.
Osvietenská veda sa snažila, aby sa objavy využili v praxi. Výsledky botanikov sa aplikovali v poľnohospodárstve a pokroky v mineralógii v baníctve či hutníctve. Hlavnými centrami vedeckého života sa stali Londýn a Paríž.
Osvietenský absolutizmus: Panovníci a reformy
Myšlienky osvietenstva očarili aj mnohých európskych vladárov, ktorí ich chceli presadiť vo svojich krajinách. Tak vznikol osvietenský absolutizmus – neobmedzená vláda panovníka, ktorý však zavádza osvietenské reformy. Tieto reformy mali zlepšiť postavenie ľudu a celého štátu.
Krajiny osvietenského absolutizmu sa nachádzali v časti strednej a východnej Európy. Medzi najznámejších osvietenských panovníkov patrili Fridrich II. v Prusku, Jozef II. v Rakúsku a Katarína II. Veľká v Rusku.
Reformy osvietenských panovníkov sa vo všetkých krajinách podobali. Zjednodušovali zákony, odstraňovali neľudské zákazy mučenia a podporovali vedeckú, technickú aj literárnu činnosť. Usilovali sa aj o vyššiu úroveň verejného vzdelávania.
Osvietenskí panovníci a ich moc
V cirkevných záležitostiach sa panovníci snažili o zmierlivosť, ale aj o obmedzenie vplyvu katolíckej cirkvi. Všetci osvietensky panovníci stále tvrdili, že majú právo na absolútnu moc. Už sa však neodvolávali na Bohom dané práva, ale na rozumové dôvody. Verili, že vláda funguje lepšie, keď ju riadi jedna osvietená osoba.
Encyklopedisti a ich revolučný projekt
Francúzski osvietenci, filozofi a vedci, sa v polovici 18. storočia rozhodli zhrnúť a knižne vydať všetko dovtedajšie vedecké poznanie. Ich cieľom bolo ľahšie šírenie týchto informácií. Tak začali vydávať takzvanú Encyklopédiu – náučný slovník, ktorý vychádzal 29 rokov.
Encyklopédia bola populárna a finančne úspešná, hoci ju francúzske úrady často zakazovali. Nepáčili sa im totiž niektoré jej časti. Proti Encyklopédii boli aj tí, ktorí neverili v pokrok prostredníctvom vedy. Francúzska Encyklopédia sa stala vzorom pre podobné slovníky v iných krajinách.
Deizmus: Viera a rozum v osvietenstve
Osvietenci verili, že vedecký pokrok môže odpovedať na všetky zásadné otázky človeka. Nemožno však povedať, že by úplne odmietali kresťanskú vieru. Kritizovali skôr jej vonkajšie prejavy, ako okázalý cirkevný prepych.
Niektorí však zašli ešte ďalej a stali sa deistami. Verili, že Boh síce existuje a stvoril svet, ale po jeho stvorení už do ľudských osudov nezasahuje. Podľa nich teda osudy sveta záviseli len od ľudskej činnosti.
Významné osobnosti osvietenstva: Voltaire a Montesquieu
Voltaire: Filozof rozumu a vedy
Veľký francúzsky spisovateľ a filozof François-Marie Voltaire bol tiež deistom. Podľa neho vesmír funguje presne podľa gravitačných zákonov a ďalších len nedávno odhalených zákonitostí. Veril, že ak odhalíme viac týchto zákonov, budeme vedieť svet riadiť ešte lepšie.
Voltaire zastával názor, že svet sa má riadiť vedou, nie svojvôľou jedného človeka ani cirkvou, ktorej názory nevychádzajú z vedy. Jeho názory, často prijímané v zjednodušenej podobe, zožali vo veľkej časti spoločnosti úspech. Voltaire bol presvedčený, že ľudstvo speje k pokroku, a to znamenalo, že všetko v minulosti bolo horšie.
Charles Louis Montesquieu: Teória rozumnej vlády
Ďalším významným francúzskym filozofom bol Charles Louis Montesquieu. Ten bol presvedčený, že nielen vesmír a prírodu, ale aj povahu človeka možno exaktne rozpoznať. Chcel skúmať základné znaky ľudského správania a príčiny konania.
Z týchto poznatkov chcel zostaviť základné pravidlá pre „rozumnú vládu“, ktorá by usmerňovala povahu ľudí rozumným smerom. Podľa jeho teórie sa tak mohlo vytvoriť najlepšie riadenie štátu.
Vzdelávanie a národné jazyky v osvietenstve
Všetci osvietenci považovali vzdelávanie za najdôležitejšiu vec. Ak sa však má učiť všetkých ľudí, aj tých jednoduchých, musia všetkému rozumieť. Kedysi bola vzdelávacím jazykom latinčina a vysokovzdelaní osvietenci medzi sebou používali francúzštinu. Počas osvietenstva sa však vo vzdelávaní začali používať národné jazyky.
Vedecké zbierky a spoločenský život
Medzi takmer všetkými bohatými ľuďmi rástol záujem o vedecké poznatky. Prepukla medzi nimi zberateľská horúčka, začali si budovať zbierky vzácnych stromov (arboréta), rastlín (botanické záhrady), nerastov či herbáre. Dokonca si stavali súkromné laboratóriá.
Verejné predvádzanie fyzikálnych a chemických pokusov sa stalo spoločenskou záležitosťou. Na spoločenských stretnutiach vzdelancov sa zasvätene diskutovalo o osvietenskej filozofii, čo podčiarkuje dôležitosť vedy a rozumu v tomto období.
Často kladené otázky o osvietenstve (FAQ)
Kto boli osvietenci a čo chceli dosiahnuť?
Osvietenci boli myslitelia a vedci 18. storočia, ktorí verili v silu rozumu, vedy a vzdelávania. Chceli pomocou vedeckého poznávania zlepšiť spoločnosť, odstrániť „neduhy starých čias“ a vybudovať šťastnú spoločnosť založenú na rozume a pokroku.
Prečo sa začala vo Francúzsku vydávať Encyklopédia?
Francúzski osvietenci sa rozhodli zhrnúť všetko dovtedajšie vedecké poznanie a vydať ho knižne, aby sa mohlo ľahšie šíriť medzi ľuďmi. Encyklopédia mala byť komplexným súhrnom ľudských vedomostí, hoci ju úrady často zakazovali.
Prečo je Voltaire považovaný za deistu a aké boli jeho názory?
Voltaire bol deista, pretože veril, že Boh stvoril svet, ale po jeho stvorení už do ľudských osudov nezasahuje. Zastával názor, že svet má byť riadený vedou a poznanými zákonitosťami, nie svojvôľou jednotlivca ani cirkvou. Veril v neustály pokrok ľudstva.
Aká bola úloha vzdelávania a národných jazykov v osvietenstve?
Osvietenci považovali vzdelávanie za najdôležitejšie pre pokrok spoločnosti. Aby sa mohlo vzdelávať všetkých ľudí, aj tých jednoduchých, začali sa namiesto latinčiny alebo francúzštiny používať v školstve národné jazyky. Tým sa sprístupnilo poznanie širším vrstvám obyvateľstva.
Čo je osvietenský absolutizmus?
Osvietenský absolutizmus je forma vlády, kde panovník disponuje takmer neobmedzenou mocou, ale zároveň zavádza reformy inšpirované myšlienkami osvietenstva. Tieto reformy, ako zjednodušenie zákonov, podpora vedy a vzdelávania, mali zlepšiť postavenie ľudu a celého štátu, hoci často boli presadzované brutálnym spôsobom (napr. Katarína II. Veľká).