Test na Nobelova cena za literatúru a slovenská fonetika

Otázka 1: Hlavným posolstvom diela Starec a more je vytrvalosť ľudského ducha v konfrontácii s prírodou.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály síce pri diele Ernesta Hemingwaya Starec a more spomínajú v zátvorke "posolstvo", avšak neuvádzajú žiadne podrobnosti ani definíciu tohto posolstva. Preto nie je možné na základe poskytnutých materiálov potvrdiť dané tvrdenie.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tematických zameraní sú v predložených študijných materiáloch priamo spomenuté alebo vyplývajú z kontextu opisu diel nositeľov Nobelovej ceny za literatúru?

A. Existencializmus

B. Údel človeka v totalitnom režime

C. Posolstvo

D. Symbolické zobrazenie prírody

Vysvetlenie: Jean-Paul Sartre v diele Múr je spomenutý s tematickým zameraním na existencializmus. Ernest Hemingway v diele Starec a more má tematiku posolstva. Z biografie Alexandra Solženicyna, ktorý bol za svoje názory v gulagu a vyhnanstve, a z názvu jeho diela Jeden deň Ivana Denisoviča, vyplýva tematika údelu človeka v totalitnom režime. Symbolické zobrazenie prírody nie je v materiáloch uvedené ako konkrétna tematika pre žiadne z diel.

Otázka 3: Mäkkosť a tvrdosť spoluhlások je explicitne zahrnutá v definícii fonetiky.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály definujú fonetiku ako „skúmanie a opis tvorenia zvukov reči artikulačnými orgánmi“. Mäkkosť a tvrdosť spoluhlások je uvedená ako samostatný bod a nie je explicitne súčasťou tejto definície.

Otázka 4: Je hláska najmenšou zvukovou jednotkou?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Hláska je konkrétna podoba fonémy v reči. Najmenšou zvukovou jednotkou je fonéma.

Otázka 5: Podľa študijných materiálov, ktorý jav je osobitne dôležitý pre spisovnú výslovnosť v slovenčine?

A. znelostná asimilácia

B. kvantita

C. rytmus

D. melódia

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že pre spisovnú výslovnosť v slovenčine sú osobitne dôležité najmä javy ako znelostná asimilácia (spodobovanie), výslovnosť spoluhlásky v a výslovnosť dvojhlások. Ostatné javy ako kvantita, rytmus a melódia sú prozodické vlastnosti reči, ale nie sú špecifikované ako osobitne dôležité pre spisovnú výslovnosť v kontexte ortoepie ako znelostná asimilácia.