Podcast o Nobelova cena za literatúru a slovenská fonetika

Kapitoly

Najprestížnejšia cena

Od vojny po absurditu

Od písmen k zvukom

Zvuková stránka jazyka

Pravidlá správnej výslovnosti

Melódia reči

Deň v gulagu

Ráno v tábore

Práca a malé víťazstvá

Čo je to šťastný deň?

Přepis

Ema: Vieš si predstaviť, že napíšeš niečo tak dobré, že ti za to dajú najprestížnejšiu cenu na svete? Takú literárnu olympiádu?

Matej: Presne o tom je Nobelova cena za literatúru. Od roku 1901 je to absolútny vrchol pre každého autora. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Ema: A predpokladám, že témy sú poriadne rozmanité, však?

Matej: Absolútne. Máš tu protivojnového Romaina Rollanda s dielom *Peter a Lucia*, alebo Hemingwayovho *Starca a more* o odhodlaní. Potom sú tu existencialisti ako Jean-Paul Sartre, ktorý cenu dokonca odmietol prevziať!

Ema: Počkať, on ju odmietol? To je ako vyhrať v lotérii a zahodiť tiket!

Matej: Presne tak. Alebo Alexander Solženicyn, pôvodne učiteľ fyziky, ktorý prežil gulag a napísal o tom *Jeden deň Ivana Denisoviča*. A potom Samuel Beckett s absurdnou drámou *Čakanie na Godota*.

Ema: Takže od skutočných príbehov až po úplnú abstrakciu. Ale literatúra nie je len o tom, čo je napísané, že?

Matej: Správne. Dôležité je aj to, ako slová znejú. Tým sa dostávame k prozodickým vlastnostiam reči. Ortoepia je veda o správnej výslovnosti. Jej základom je fonéma, najmenšia zvuková jednotka. Tú vnímame ako hlásku a zapisujeme ako grafému, teda písmeno.

Ema: Páni, fonéma, hláska, graféma... Znie to skoro ako zaklínadlo. Takže, ktorá veda sa presne zaoberá všetkými týmito zvukmi reči?

Matej: Dobrá otázka. Sú na to hneď dve disciplíny. Fonetika skúma, ako zvuky fyzicky tvoríme našimi artikulačnými orgánmi. Je to vlastne taká anatómia reči.

Ema: A tá druhá?

Matej: To je fonológia. Tá rieši vzťahy medzi fonémami v systéme jazyka. Pre nás je ale teraz kľúčová fonetika a s ňou úzko spojená ortoepia, teda náuka o spisovnej výslovnosti.

Ema: Okej, ortoepia. Čo sú také najdôležitejšie javy v slovenčine, na ktoré si máme dať pozor?

Matej: Určite znelostná asimilácia, čiže spodobovanie. To je ten dôvod, prečo napríklad slovo 'dub' čítame ako . Ďalej výslovnosť dvojhlások a samozrejme rytmický zákon.

Ema: Ach, rytmický zákon! Ten večný postrach diktátov. Vždy zabudnem, že po dlhej slabike musí nasledovať krátka.

Matej: Presne tak. Je to o rytme, ako už názov napovedá. A nesmieme zabudnúť ani na správnu výslovnosť mäkkých a tvrdých spoluhlások.

Ema: Takže to nie je len o jednotlivých hláskach. Ide aj o celkovú melódiu vety, však?

Matej: Presne! To sú takzvané prozodické vlastnosti reči. Patrí sem napríklad prízvuk, ktorý máme v slovenčine pevne na prvej slabike slova.

Ema: A čo tempo reči alebo pauzy?

Matej: Áno, aj to. Skús povedať nejakú zložitú poučku super rýchlo... Bude ti niekto rozumieť?

Ema: Asi ťažko. Dobre, takže tempo, pauzy, prízvuk, melódia... to všetko tvorí takú tú hudbu nášho jazyka.

Matej: Správne. A keď zvládneme túto 'hudbu', môžeme sa posunúť od zvukov k tomu, ako ich spájame do väčších celkov – do slov a viet.

Ema: Dobre, takže od hudby jazyka sa presunieme k... celému jednému dňu. A nie hocijakému. Poďme na poslednú tému, história a dielo Jeden deň Ivana Denisoviča.

Matej: Presne tak. Toto dielo nás zavedie do brutálnych podmienok sovietskych pracovných táborov, známych ako gulagy.

Ema: A hlavná postava, Ivan Denisovič Šuchov, tam skončil prečo?

Matej: Počas vojny ho zajali Nemci. Keď sa mu podarilo utiecť k svojim, obvinili ho zo špionáže a poslali na desať rokov na Sibír. Absurdné, však? Kniha opisuje jediný, úplne bežný deň jeho života.

Ema: A ten deň sa asi nezačína kávou a raňajkami do postele, však?

Matej: To sotva. Budíček je o piatej ráno. Ivan trochu zaspí, takže za trest musí umývať podlahu v dozorcovni.

Ema: Takže hneď zrána problémy...

Matej: A pokračujú. Cíti sa chorý, skúsi si vybaviť maródku, ale namerajú mu len tridsaťsedem celých dva stupňa. Takže... hor sa do práce v mraze.

Ema: Čo presne robil?

Matej: Pracoval ako murár. Podmienky boli strašné, malta im neustále zamŕzala. Dozorcovia sa nestarali o kvalitu, len o rýchlosť.

Ema: To znie... demotivujúco.

Matej: Áno, ale tu je ten háčik. Keď sa skončila zmena, zostalo im trochu malty. Ivan nechcel plytvať materiálom, tak muroval ďalej, aj keď riskoval trest.

Ema: Wow, to je silné. Našiel si zmysel v práci aj v takých podmienkach. A čo tie malé radosti?

Matej: Podarilo sa mu prepašovať kúsok pílky, z ktorej si chcel urobiť nožík. A večer pomohol spoluväzňovi Cézarovi schovať balík s jedlom pred kontrolou.

Ema: A za odmenu dostal kúsok salámy. Počula som, že na konci si Ivan povie, že to bol vlastne celkom pekný, takmer šťastný deň.

Matej: Presne tak. A v tom je celá pointa. Nedostal trest, dobre si zamuroval, neprichytili ho s pílkou a ešte si aj privyrobil jedlo. V neľudských podmienkach si našiel svoje malé víťazstvá a zachoval ľudskosť.

Ema: Úžasné. Takže, ak to zhrnieme, dnes sme sa pozreli na to, ako sa efektívne učiť... A na čo si dávať pozor.

Matej: ...rozobrali sme si princípy fonetiky a fonológie, a nakoniec sme sa ponorili do silného príbehu Ivana Denisoviča.

Ema: Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Počujeme sa nabudúce!

Matej: Dovidenia!