Nekazové Lézie Tvrdých Zubných Tkanív: Kompletný Rozbor
20 otázok
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Študijné materiály explicitne uvádzajú atríciu ako jeden z druhov získaných nekariéznych lézií tvrdých zubných tkanív, spolu s abráziou, abfrakciou, eróziou a kombinovanými defektmi.
A. Mikroštrukturálna strata tvrdých zubných tkanív v mieste koncentrácie záťaže pri neaxiálnom zaťažení, ktorá sa najčastejšie prejavuje v cervikálnej oblasti zubov.
B. Strata tvrdých zubných tkanív podmienená fyzikálnym poškodením v dôsledku mechanického pôsobenia látok z vonkajšieho prostredia, obvykle na incizálnych hranách alebo oklúznych plôškach.
C. Strata tvrdých zubných tkanív podmienená fyzikálnym poškodením v dôsledku priameho kontaktu zubov bez účasti iných látok, postihujúca hlavne oklúzne plôšky a incizálne hrany.
D. Mikroštrukturálna strata tvrdých zubných tkanív v dôsledku neaxiálneho zaťaženia, ktorá je najčastejšia na aproximálnych plôškach.
Vysvetlenie: Abfrakcia je mikroštrukturálna strata tvrdých zubných tkanív v mieste koncentrácie záťaže (nárazy a tlaky) pri neaxiálnom zaťažení. Dochádza k nej v cervikálnej oblasti, kde flexia môže viesť k vylamovaniu sklovinných priziem, ako aj k mikrofraktúram cementu a dentínu.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Vnútorné kyseliny (regurgitačné erózie) postihujú palatinálne plôšky horných frontálnych zubov a premolárov, a oklúzne plôšky molárov. Bukálne plôšky horných a dolných frontálnych zubov sú postihnuté pri profesionálnych eróziách.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Následkom mechanizmu rozvoja erózie je demineralizácia a zmäknutie povrchu zuba, nie spevnenie alebo zvýšená mineralizácia.
A. Erózia je charakterizovaná chemickým rozpúšťaním tvrdých zubných tkanív v dôsledku pôsobenia kyselín alebo chelatotvorných agens, pričom sa na procese podieľa orálna bakteriálna flóra.
B. Pri erózii hydroxóniový katión (H3O+) reaguje s fosfátovými a uhličitanovými iónmi (PO4³⁻ a CO3²⁻) v tvrdých zubných tkanivách, čo vedie k ich demineralizácii a zmäknutiu povrchu zubu.
C. Zubná erózia vzniká ako kombinácia abrázie a abfrakcie, koncentrácie záťaže a mechanického poškodenia, často v krčkovej tretine zubu.
D. Anióny organických kyselín, ktoré sa podieľajú na erózii, môžu vytvárať chelátový komplex s vápnikom (Ca) hydroxyapatitu tvrdých zubných tkanív.
Vysvetlenie: Erózia je definovaná ako chemické rozpúšťanie tvrdých zubných tkanív (TZT) bez účasti orálnej bakteriálnej flóry. Mechanizmus rozvoja zahŕňa disociáciu kyselín v DÚ, kde H3O+ reaguje s PO4³⁻ a CO3²⁻ TZT. Ďalej, anióny organických kyselín môžu vytvárať chelátový komplex s Ca hydroxyapatitu TZT, čo vedie k demineralizácii a zmäknutiu povrchu zuba. Tvrdenie v možnosti 0 je nesprávne, pretože erózia prebieha bez účasti orálnej bakteriálnej flóry. Tvrdenie v možnosti 2 opisuje klinové defekty (abrázia + abfrakcia), nie eróziu.