Podcast o Mykotické infekcie kože a ich liečba

Kapitoly

Čo sú vlastne dermatofyty?

Ako sa môžeme nakaziť?

Tinea: Jedno meno, veľa tvárí

Keď je napadnutá hlava a telo

Atletická noha a Jock Itch

Diagnostika: Ako lekár vie, že je to huba?

Tinea Incognita a zoofilné mykózy

Liečba a prevencia: Ako sa brániť?

Přepis

Natália: Predstavte si Martina, stredoškoláka a vášnivého plavca. Po každom tréningu sa rýchlo osprchuje, natiahne si ponožky, často na ešte trochu vlhké nohy, a beží na ďalšiu hodinu. Jedného dňa si všimne, že koža medzi prstami na nohách ho neskutočne svrbí. Je červená, šupinatá a dokonca začína praskať. Myslí si, že je to len z chlóru... ale ono sa to nezlepšuje. Naopak, je to horšie.

Peter: A Martinov príbeh je, bohužiaľ, extrémne bežný. To, čo zažíva, je klasický príklad dermatomykózy, ktorú mnohí poznajú pod názvom „atletická noha”.

Natália: A presne o tomto sa dnes budeme rozprávať. Počúvate Studyfi Podcast.

Natália: Dobre, Peter, začnime úplne od základov. Čo presne sú tie... dermatomykózy? Znie to dosť vedecky.

Peter: Znie, ale princíp je jednoduchý. Sú to infekcie kože, vlasov alebo nechtov spôsobené špecifickou skupinou húb, ktoré voláme dermatofyty. A tieto huby majú jednu superschopnosť – milujú keratín.

Natália: Keratín? To je tá bielkovina, z ktorej máme vlasy a nechty, však?

Peter: Presne tak. Je to pre ne v podstate hlavný chod. Pomocou enzýmu zvaného keratináza si doslova trávia našu kožu, vlasy a nechty. Je to ich spôsob obživy.

Natália: Zaujímavé. Takže sú to v podstate takí malí gurmáni, čo si pochutnávajú na nás. Kde sa tieto huby berú?

Peter: Delíme ich do troch skupín podľa toho, kde sa im prirodzene najviac páči. Prvá skupina sú antropofilné, čo znamená, že milujú ľudí a prenášajú sa z človeka na človeka.

Natália: Okej, takže tie sú „naše”.

Peter: Áno. Potom sú zoofilné, ktoré prirodzene žijú na zvieratách. A nakoniec geofilné, ktoré sa nachádzajú v pôde.

Natália: Ako sa teda taká infekcia prenesie? Musím sa dotknúť niekoho, kto ju má?

Peter: To je jeden zo spôsobov – priamy kontakt s chorým človekom, zvieraťom alebo aj kontaminovanou pôdou. Ale to zďaleka nie je všetko.

Natália: Čiže sú aj iné cesty?

Peter: Rozhodne. Veľmi častý je prenos cez kontaminované predmety. Spoločný uterák, požičané topánky v bowlingu, podlaha v šatni na plavárni... to všetko sú rizikové miesta.

Natália: To je presne Martinov prípad, však?

Peter: Presne tak. Navyše, existujú aj bezpríznakoví nosiči, či už ľudia alebo zvieratá, ktorí infekciu majú, ale neprejavuje sa u nich. A nakoniec, je tu ešte autoinokulácia.

Natália: Autoinokulácia? Čo to znamená?

Peter: To znamená, že si infekciu prenesieš sám. Povedzme, že máš pleseň na nohe, poškriabeš sa a potom sa dotkneš inej časti tela. A problém je na svete aj tam.

Natália: Často počujem v súvislosti s mykózami slovo „tinea”. Čo to vlastne je?

Peter: Tinea je v podstate len synonymum pre dermatofytózu. Je to latinský názov, ktorý používame v medicíne na presnejšie označenie miesta infekcie. Je to jednoduché – Tinea plus latinský názov časti tela.

Natália: Takže taká menšia lekcia latinčiny? Skúsme si to prejsť.

Peter: Jasné. Tinea capitis je na hlave, vo vlasoch. Tinea pedis je na nohách – to je tá spomínaná atletická noha. Tinea manus na rukách. Tinea unguium na nechtoch, čomu sa hovorí aj onychomykóza.

Natália: Dobre, to dáva zmysel. A čo zvyšok tela?

Peter: Tinea corporis je na trupe, ramenách a končatinách. Tinea cruris v slabinách, známa aj ako „jock itch”. A Tinea barbae je, ako názov napovedá, v oblasti brady u mužov.

Natália: Super, takže keď nabudúce budem počuť Tinea pedis, budem vedieť, že ide o nohy. Je to vlastne celkom logické.

Peter: Vidíš. A napriek anglickému názvu pre Tinea corporis – „ringworm” – to nemá s červami absolútne nič spoločné. Našťastie! Je to len kvôli typickému kruhovému tvaru ložiska.

Natália: To je veľká úľava!

Natália: Poďme sa pozrieť bližšie na niektoré z týchto typov. Tinea capitis, teda infekcia vlasov, postihuje hlavne deti, však?

Peter: Áno, je to tak. A tu rozlišujeme dva hlavné typy parazitizmu. Pri type ektotrix, ktorý spôsobujú hlavne huby z rodu Microsporum, sa vlákna a spóry nachádzajú na povrchu vlasu.

Natália: A ten druhý?

Peter: Druhý je endotrix, typický pre rod Trichophyton. Tam sú vlákna a spóry priamo vnútri vlasu. To je dôležité pre diagnostiku a liečbu.

Natália: Ako to vyzerá? Vypadajú človeku všetky vlasy?

Peter: Nie hneď. Nezriedka sa začína ako okrúhle ložisko so šupinami a ulámanými vlasmi. Ale existuje aj škaredá, zápalová forma zvaná Kerion Celsi. To sú už hnisavé hrboly a pľuzgiere, ktoré môžu zanechať aj jazvy.

Natália: Uf, to znie bolestivo. A čo Tinea corporis na tele?

Peter: Tá je veľmi typická. Vytvára ostro ohraničené ložiská, ktoré sa šíria do strán. V strede sa hoja, zatiaľ čo okraj zostáva aktívny, červený a vyvýšený. To vytvára ten spomínaný tvar prstenca, „ringworm”.

Natália: A je rozdiel, či ju chytím od človeka alebo od zvieraťa?

Peter: Obrovský. Infekcie od zvierat, teda zoofilné, vyvolávajú oveľa silnejšiu zápalovú reakciu. Ložiská sú menšie, ale zápal je výraznejší, často s pľuzgierikmi alebo hnisavými vyrážkami na okraji.

Natália: Vráťme sa k nášmu plavcovi Martinovi a jeho Tinea pedis. Prečo sa to volá „atletická noha”?

Peter: Pretože sa jej darí vo vlhkom a teplom prostredí, aké je typické pre športové topánky a šatne. Ale môže ju dostať ktokoľvek. Poznáme tri hlavné formy.

Natália: Aké?

Peter: Najčastejšia je interdigitálna, medzi prstami, presne ako u Martina. Začína ako macerovaná, biela koža, ktorá svrbí. Môžu vznikať aj praskliny, ktoré sú vstupnou bránou pre ďalšie, vážnejšie bakteriálne infekcie, napríklad erysipel.

Natália: To je nebezpečné. A tie ďalšie formy?

Peter: Potom je hyperkeratotická forma, alebo „mokasínový typ”. Postihuje chodidlá a päty, koža je červená, suchá a extrémne sa olupuje. A nakoniec vezikulo-bulózna forma, kde sa na chodidlách tvoria svrbivé pľuzgiere.

Natália: A čo tá Tinea cruris v slabinách? To musí byť extrémne nepríjemné.

Peter: To rozhodne je. Prejavuje sa výrazným svrbením a mapovitými, ostro ohraničenými červenými ložiskami na vnútornej strane stehien. Častejšie sa vyskytuje v lete a u mužov, hlavne pri zvýšenom potení a nosení tesného oblečenia.

Natália: Dobre, mám podozrenie, že niečo také mám. Ako lekár zistí, že to nie je len ekzém alebo iný kožný problém?

Peter: V prvom rade je to klinický obraz. Tieto infekcie majú často veľmi typický vzhľad. Ale na potvrdenie diagnózy potrebujeme laboratórne vyšetrenie.

Natália: Čo to znamená? Zoberú mi krv?

Peter: Nie, zoberieme vzorku – kúsok kože alebo nechtu. Tú potom vyšetríme dvoma spôsobmi. Prvým je priama mikroskopia. Vzorku dáme do roztoku hydroxidu draselného, ktorý rozpustí ľudské bunky, ale hubové vlákna ostanú neporušené. A my ich potom vidíme pod mikroskopom.

Natália: Wow, to je šikovné! A ten druhý spôsob?

Peter: Druhým je kultivácia. Vzorku „zasadíme” na špeciálnu živnú pôdu, Sabouraudov agar, a čakáme, či tam vyrastie huba. To nám umožní presne určiť druh a zvoliť najlepšiu liečbu.

Natália: Spomínal si aj nejakú lampu...

Peter: Áno, Woodova lampa. Je to lampa s UV žiarením. Niektoré druhy húb pod ňou fluoreskujú špecifickou farbou. Napríklad Microsporum svieti modro-zeleno. Je to rýchly a užitočný pomocný test, najmä pri Tinea capitis.

Natália: Ešte ma zaujíma jedna vec. Čo sa stane, ak si človek myslí, že má ekzém, a začne si na mykózu dávať masť s kortikoidmi?

Peter: To je obrovský problém a má to aj svoje meno: Tinea incognita. Lokálne steroidy potlačia zápal a svrbenie, takže sa zdá, že sa to zlepšuje. Ale v skutočnosti potlačia imunitnú reakciu a huba sa môže nerušene šíriť ďalej.

Natália: Takže sa to celé len zamaskuje a zhorší.

Peter: Presne. Klinický obraz sa stane úplne atypickým a diagnóza je potom oveľa ťažšia. Preto je dôležité pri akomkoľvek kožnom probléme navštíviť lekára a nenasadzovať si liečbu svojpomocne.

Natália: A čo tie infekcie od zvierat? Ktoré zvieratá sú najčastejšími prenášačmi?

Peter: Najznámejší je asi Microsporum canis od mačiek a psov. Potom Trichophyton mentagrophytes od malých hlodavcov ako sú myši, potkany alebo ježkovia. A Trichophyton verrucosum od hovädzieho dobytka.

Natália: Takže ak mám doma mačiatko s lysinami, mal by som spozornieť?

Peter: Určite. Infekcia od zvieraťa je u človeka zvyčajne oveľa zápalovejšia, ale má aj jednu „výhodu”. Tieto zoofilné huby nie sú na človeka dokonale adaptované, takže prenos z človeka na človeka je potom veľmi obmedzený.

Natália: Dobre, diagnóza je stanovená. Ako prebieha liečba?

Peter: Záleží od rozsahu. Pri menších ložiskách na koži stačí lokálna liečba – krémy, roztoky alebo šampóny s antimykotikami, napríklad azolmi alebo alylaminmi. Liečba musí byť dostatočne dlhá, aj po odznení príznakov, aby sa zničili všetky spóry.

Natália: A kedy je potrebná systémová liečba, teda tabletky?

Peter: Tabletky nasadzujeme pri postihnutí nechtov, vlasov, pri rozsiahlych infekciách na koži, alebo ak lokálna liečba zlyhala. Liečba onychomykózy môže trvať aj niekoľko mesiacov.

Natália: To je dlhá doba. Dá sa tomu nejako predchádzať? Aké sú najlepšie preventívne tipy?

Peter: Absolútnym základom je udržiavať kožu v suchu, hlavne v miestach ako sú medziprstové priestory alebo slabiny. Po kúpaní sa treba dôkladne utrieť.

Natália: Takže uterák je kľúčový.

Peter: Áno. A nepožičiavať si ho, rovnako ako topánky alebo ponožky. Nosiť priedušnú obuv a bavlnené ponožky. V spoločných priestoroch ako sú sprchy alebo sauny vždy nosiť šľapky.

Natália: A čo ak už niekto v rodine mykózu má?

Peter: Vtedy je dôležitá dezinfekcia. Prať uteráky, posteľnú bielizeň a ponožky na vysokej teplote. Pravidelne dezinfikovať topánky špeciálnymi sprejmi. A samozrejme, dôkladne liečiť každú, aj tú najmenšiu mykotickú infekciu, aby sa nešírila ďalej.

Natália: Zhrnuté a podčiarknuté: sucho, čistota a vlastné veci.

Peter: Presne tak. Týmito jednoduchými krokmi sa dá riziko nákazy výrazne znížiť.

Natália: Peter, ďakujem ti veľmi pekne za vyčerpávajúce informácie. Verím, že našim poslucháčom to pomôže lepšie pochopiť, čo dermatomykózy sú a ako sa pred nimi chrániť.

Peter: Aj ja ďakujem za pozvanie. A pamätajte, koža je náš najväčší orgán, starajme sa o ňu.

Natália: To bol Studyfi Podcast. Počujeme sa pri ďalšej epizóde.