Modifikované Uvoľňovanie a Cielená Doprava Liečiv
20 otázok
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: V prípade protilátok ako hlavnej triedy terapeutík hrá aktívna molekula úlohu cieleného ligandu aj liečiva, nie výhradne ako cielený ligand.
A. Hypertermia nádoru a ultrazvuk
B. Magnetické nanočastice a fotoresponzívne polyméry
C. pH a enzýmy
D. Rýchlosť hydratácie gélu a koncentrácia polyméru
Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že nanonosiče citlivé na stimuly môžu byť transformované vonkajšími podnetmi, medzi ktoré patria hypertermia nádoru (napr. vaječníkov), ultrazvuk (indukovaný pomocou HIFU), magnetické nanočastice (SPION) a fotoresponzívne polyméry (citlivé na infračervené alebo blízke infračervené svetlo). Možnosti pH a enzýmy sú uvedené ako vnútorné podnety, zatiaľ čo rýchlosť hydratácie gélu a koncentrácia polyméru sú faktory ovplyvňujúce uvoľňovanie liečiva z hydrofilných gélov, nie vonkajšie podnety pre nanonosiče.
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: Na udržanie podaného liečiva na mieste pri systémoch využívajúcich magnetické pole bolo potrebné umiestniť jeden vonkajší magnet na brucho nad miestom žalúdka.
A. Ich hustota sa pohybuje v rozmedzí 2,5 až 3,0 g/ml, čo im umožňuje odolávať peristaltickému pohybu GIT.
B. Zahŕňajú polyetylénoxid a xantánovú gumu na zvýšenie svojej hmotnosti a napučiavania.
C. Očakáva sa, že predĺžia čas prechodu gastrointestinálnym traktom v priemere o 5,8 až 25 hodín.
D. Síran bárnatý a oxid titaničitý sú príkladmi látok pridávaných na zvýšenie ich hustoty.
Vysvetlenie: Systémy s vysokou hustotou sú navrhnuté tak, aby mali hustotu 2,5 až 3,0 g/ml, čo im pomáha odolávať peristaltickému pohybu a predlžuje čas prechodu GIT o 5,8 až 25 hodín. Na zvýšenie hustoty sa do prípravku začleňujú látky ako síran bárnatý, železný prášok, oxid titaničitý a oxid zinočnatý. Polyetylénoxid a xantánová guma sú naopak používané v systémoch zvyšujúcich svoju veľkosť (napučiavacích systémoch).
A. Ano
B. Ne
Vysvetlenie: EPR efekt (Enhanced Permeability and Retention Effect) je koncept, podľa ktorého sa molekuly určitých veľkostí (napríklad lipozómy, nanočastice a makromolekulárne lieky) majú tendenciu hromadiť v nádorovom tkanive oveľa viac ako v normálnych tkanivách. Tento jav je spôsobený abnormálnou architektúrou neovaskulatúry v nádoroch s defektnými endotelovými bunkami a chýbajúcou lymfatickou drenážou v nádorovom tkanive.