Zhrnutie na Moderná Filozofia, Podnikanie a Právo
Moderná Filozofia, Podnikanie a Právo: Komplexný Rozbor
Úvod
Filozofia skúma základné otázky o poznaní, realite a hodnotách. V tejto učebnej pomôcke sa zameriame na dôležité prúdy novovekej filozofie — racionalizmus a empirizmus — a na ich význam pre rozvoj vedy a moderného myslenia.
Racionalizmus: Filozofický smer, podľa ktorého základné princípy poznania pochádzajú predovšetkým z rozumu a logickej dedukcie.
Empirizmus: Filozofický smer, ktorý tvrdí, že všetko poznanie pochádza zo zmyslovej skúsenosti.
Kontext novovekej filozofie (17. storočie)
- Novoveká filozofia sa rozvíja v 17. storočí spolu s rastom prírodných vied a newtonovskou fyzikou.
- Silná viera v pokrok a rozum; človek chce „stať sa pánom prírody“ (Bacon, Descartes).
- Zrod subjektu a individualizácia — diela sa čoraz častejšie píšu v národných jazykoch.
- Hlavné prúdy: 1) Racionalizmus 2) Empirizmus 3) Osvietenstvo
Hlavný problém: Odkiaľ pramení ľudské poznanie?
Dve základné odpovede:
- poznatky sú v rozume (racionalizmus),
- poznatky prichádzajú zo zmyslov (empirizmus). Kant sa neskôr pokúsi tieto postoje zladiť.
1) Racionalizmus
Základná myšlienka
- Poznanie vychádza z rozumu; používa sa dedukcia — od všeobecných princípov k jednotlivým poznatkom.
René Descartes (zakladateľ modernej racionalistickej metódy)
- Metodická skepsa: spochybniť všetko, čo nie je isté a nespochybniteľné.
- Zmyslové vnemy môžu klamať; preto dôverovať možno len jasnému a rozlíšenému poznaniu.
- Známé heslo: „Cogito, ergo sum.“ (Ja myslím, teda som.)
Metodická skepsa: Postoj, v ktorom mysliteľ systematicky spochybňuje všetky tvrdenia, aby našiel istotu.
Descartesova metoda poznania (strom poznania)
- Poznanie je ako strom: metafyzika = korene, fyzika = kmeň, aplikované vedy (mechanika, medicína, morálka) = vetvy a listy.
Ciele racionalizmu podľa Descartesa
- Dosiahnuť isté a matematizovateľné poznanie.
- Vytvoriť všeobecný kalkul (mathesis universalis), ktorým by sa dali riešiť vedecké problémy.
- Postaviť poznanie na intuícii a dedukcii.
Štyri pravidlá metódy (stručne)
- Uznať za pravdivé iba to, čo je jasné a nepochybné.
- Zložitý problém rozdeliť na menšie časti.
- Postupovať od jednoduchého k zložitému.
- Viesť úplný a prehľadný postup riešenia.
Provizórna morálka (dočasné pravidlá správania)
- Descartes navrhuje pravidlá, ktoré majú človeku pomôcť konať, kým získa istotu teoretického poznania:
- Dodržiavať zákony a zvyky krajiny a náboženstvo, viesť život podľa rozumných ľudí.
- Ak sa raz rozhodnete, držať sa rozhodnutia.
- Radšej meniť seba než svet.
- Užívať život tak, aby sa rozum posilňoval a získavalo sa poznanie.
Významní predstavitelia racionalizmu
- Blaise Pascal (kritika nadmerného optimizmu rozumu, ale prispel k debatám o rozume a viere)
- Benedictus de Spinoza (racionálna intuícia, poňatie substancie a atribútov)
- Gottfried Wilhelm Leibniz (teória monád — základné, nedeliteľné substancie),
2) Empirizmus
Základná myšlienka
- Všetko poznanie pochádza zo zmyslovej skúsenosti; v rozume nie je nič, čo by predtým nebolo v zmysloch.
Empirizmus: Filozofický smer tvrdí, že zdrojom všetkých ideí a poznatkov je skúsenosť získaná zmyslami.
Hlavní predstavitelia
- Thomas Hobbes
- Pojatie štátu v diele Leviathan: štát vzniká ako východisko z nebezpečného prirodzeného stavu.
- V prirodzenom stave panuje „vojna všetkých proti všetkým“ (homo homini lupus).
- Na základe spoločenskej zmluvy ľudia vzdávajú časť slobody silnému vládcom výmenou za ochranu života a majetku.
- Hobbes obhajuje silný, často absolútny štát; vláda by mala byť zvrchovaná a nadriadená cirkvi.
- John Locke — rozvoj empirizmu v otázkach poznania a politickej filozofie (prirodzené práva, obmedzenie vlády).
- George Berkeley — idealizmus skúsenosti, tvrdenie, že existencia je byť vnímaným (esse est p
Už máš účet? Prihlásiť sa
Filozofia: Racionalizmus a Empirizmus
Klíčové pojmy: Racionalizmus: poznanie z rozumu a dedukcie, Empirizmus: poznanie zo zmyslových skúseností, Descartesova metodická skepsa: spochybniť všetko, čo nie je isté, Cogito, ergo sum ako kritérium vlastnej existencie, Štyri pravidlá deskriptívnej metódy (jasnosť, rozdelenie, postup od jednoduchého, úplnosť), Provizórna morálka pomáha konať dočasne podľa rozumu, Hobbes: prirodzený stav = vojna všetkých proti všetkým; potreba silného štátu, Porovnanie: racionalizmus vs empirizmus (zdroj poznania, metóda, zástupcovia), Leibniz: teória monád ako metafyzický príspevok racionalizmu, Hume: skepticizmus k príčinnosti a indukcii