Podcast o Moderná Filozofia, Podnikanie a Právo

Kapitoly

Úvod do pochybností

Rozum alebo zmysly?

Myslím, teda som

Návod na pravdu podľa Descarta

Od filozofie k právu

Ústava ako základný manuál

Spôsobilosť a právne úkony

Ciele združovania

Konzorcium a Kartel

Nelegálne dohody

Environmentálne združenia

Zhrnutie a záver

Přepis

Lenka: …počkaj, takže on spochybnil úplne všetko? Aj to, že má pred sebou stôl a stoličku?

Marek: Presne tak! A nielen to. Pýtal sa, čo ak aj matematika je len ilúzia a nejaký zákerný démon nám našepkáva, že dva plus dva sú štyri?

Lenka: Wow. Tak toto je naozaj hlboké. Počúvate Studyfi Podcast! Dnes sa s filozofom Marekom pozrieme na to, ako myslitelia v novoveku obrátili svet poznania naruby.

Marek: Presne tak, Lenka. Sme v 17. storočí, ére veľkých vedeckých objavov, ako napríklad newtonovská fyzika. Vládla tu obrovská viera v pokrok a ľudský rozum.

Lenka: A táto viera v rozum priniesla jednu kľúčovú otázku, však? Odkiaľ vlastne máme svoje poznatky?

Marek: Áno, a tu sa nám filozofia rozdelila na dva hlavné tábory. Na jednej strane racionalisti, ktorí tvrdili, že všetko poznanie pochádza z rozumu. Na druhej strane empiristi, podľa ktorých je zdrojom poznania zmyslová skúsenosť.

Lenka: Takže rozum verzus zmysly. To znie ako filozofický wrestling.

Marek: Dá sa to tak povedať. A hlavným šampiónom v kategórii racionalizmu bol René Descartes.

Lenka: To je ten pán s výrokom „Myslím, teda som“, však? Ako sa k tomu vlastne dostal?

Marek: Pomocou takzvanej metodickej skepsy. Povedal si, že aby našiel absolútne istú pravdu, musí najprv o všetkom pochybovať. O zmysloch, o matematike, úplne o všetkom.

Lenka: Takže, aby našiel pravdu, musel sa najprv stať najväčším skeptikom na svete?

Marek: Presne! Zistil, že jediná vec, o ktorej nemôže pochybovať, je to, že pochybuje. A keď pochybuje, tak myslí. A ak myslí... tak predsa musí existovať!

Lenka: Aha! „Ego cogito, ergo sum.“ To je ono! Takže istota jeho vlastnej existencie sa stala základom pre všetko ostatné.

Marek: Presne tak. Povedal, že kritériom pravdivosti je všetko, čo je jasné a rozlíšené, rovnako ako táto jeho prvá istota. Jeho cieľ bol veľký: stať sa pánom a vládcom prírody vďaka poznaniu.

Lenka: Dobre, takže mal svoj pevný bod. Ako ale postupoval ďalej? Mal nejakú metódu?

Marek: Mal, a bola geniálne jednoduchá. Zhrnul ju do štyroch pravidiel. Po prvé, za pravdivé prijmi len to, o čom si absolútne presvedčený.

Lenka: To znie rozumne. Čo ďalej?

Marek: Po druhé, každý zložitý problém rozdeľ na čo najmenšie časti. Po tretie, postupuj od najjednoduchších častí k tým najzložitejším.

Lenka: Ako keby sme stavali niečo z lega, od malých kociek k veľkému modelu. A to štvrté pravidlo?

Marek: Urobiť si kompletný prehľad, aby si na nič nezabudla. V podstate si skontrolovať prácu. Tieto štyri kroky mali zaručiť, že sa dopracujeme k istej a nespochybniteľnej pravde.

Lenka: Fantastické. Máme teda Descartesa a jeho neotrasiteľnú vieru v silu rozumu. Ale čo tí druhí? Tí, čo tvrdili, že všetko poznanie začína pri zmysloch?

Marek: To sú empirici! K nim sa určite ešte dostaneme. Ale dnes preskočíme od filozofie k niečomu, čo sa nás dotýka každý deň. K pravidlám hry zvanej spoločnosť. Hovorím o práve.

Lenka: Dobre, zmena témy! Takže čím začneme? Asi tým najdôležitejším dokumentom, však?

Marek: Presne tak. Ústavou Slovenskej republiky. Predstav si ju ako základný manuál pre fungovanie štátu. Všetko sa od nej odvíja a všetky zákony s ňou musia byť v súlade.

Lenka: Manuál, to sa mi páči. Takže v ňom nájdeme, kto má akú moc a aké sú naše základné práva?

Marek: Áno. Ústava delí moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. A čo je kľúčové, na jej dodržiavanie dohliada Ústavný súd. Je to taká poistka systému.

Lenka: Rozumiem. A čo my, bežní ľudia? Aké máme v tomto systéme miesto?

Marek: Výborná otázka. Tu prichádza na scénu právna subjektivita. Tú máš od narodenia až po smrť. Je to vlastne len spôsobilosť mať práva a povinnosti.

Lenka: Takže aj bábätko má práva. Ale nemôže si samo kúpiť byt.

Marek: Presne! Na to potrebuje druhú vec: spôsobilosť na právne úkony. Tú získavame plnoletosťou. Až vtedy môžeme uzatvárať zmluvy alebo si vziať pôžičku.

Lenka: Takže plnoletosť je taký upgrade. Odomkne nám nové možnosti v hre zvanej život.

Marek: Perfektná analógia! Ale pozor, tento "upgrade" môže súd za určitých okolností aj obmedziť. Napríklad pri duševnej poruche alebo závislosti.

Lenka: Dáva to zmysel. Chráni to ľudí pred zlými rozhodnutiami. A čo ak niekto ešte nie je plnoletý, ale potrebuje niečo právne vyriešiť?

Marek: Vtedy nastupuje právne zastúpenie. Buď zákonné, ako rodičia, alebo zmluvné, na základe splnomocnenia.

Lenka: Super, základom sme prešli. Pozrieme sa teraz na konkrétne typy zmlúv?

Marek: Jasné, poďme na to. Zmluvy sú jedna vec, ale často je pre firmy výhodnejšie spojiť sily. Vytvárajú takzvané združenia podnikov.

Lenka: To znie logicky. Ako keď sa my v triede spojíme na projekt, aby sme to mali ľahšie.

Marek: Presne taký je princíp! Firmy sa spájajú z viacerých dôvodov. Najčastejšie chcú znížiť náklady, napríklad spoločným nákupom materiálu vo veľkom. Tým získajú lepšiu cenu. Ďalej chcú zmenšiť riziko podnikania a samozrejme, získať silnejšiu pozíciu na trhu.

Lenka: Aha, takže keď sa spoja pri nákupe, dostanú množstevnú zľavu. A ako to funguje napríklad pri výskume alebo financovaní?

Marek: Princíp je podobný. Výskum a vývoj sú extrémne drahé. Jeden podnik si to často nemôže dovoliť, ale viacerí spolu áno. To isté platí pre financovanie obrovských projektov, ako je stavba továrne. Spoločne majú lepšie úverové možnosti v bankách.

Lenka: Super, to dáva zmysel. A aké formy môže mať takéto spájanie? Asi to nie je vždy len o tom, že sa firmy zlúčia, však?

Marek: Vôbec nie. Zachovávajú si svoju samostatnosť. Najčastejšie formy sú konzorcium, kartel, koncern alebo družstvo. Poďme sa pozrieť na prvé dve.

Lenka: Dobre, začnime konzorciom. Čo to presne je?

Marek: Predstav si to ako dočasné spojenectvo na jeden konkrétny projekt. Napríklad, niekoľko stavebných firiem vytvorí konzorcium, aby postavili nový futbalový štadión. Keď je štadión hotový, konzorcium sa jednoducho rozpustí.

Lenka: Chápem. Je to ako jednorazová spolupráca. A čo ten kartel? To slovo neznie veľmi priateľsky.

Marek: Máš pravdu, nemá práve najlepšiu povesť. Hlavným cieľom kartelu je totiž obmedziť alebo úplne vylúčiť vzájomnú konkurenciu a ovládnuť trh. A to je často na hrane zákona.

Lenka: Takže sa firmy tajne dohodnú? Ako to robia?

Marek: Presne. Môžu sa dohodnúť na jednotných cenách, a vtedy hovoríme o cenovom karteli. Alebo si môžu rozdeliť trh – napríklad jedna firma bude predávať na západe Slovenska, druhá na východe. To je regionálny kartel.

Lenka: Páni. A existujú aj ďalšie typy?

Marek: Áno, napríklad výrobný kartel, kde sa dohodnú, koľko kusov produktu každý vyrobí, aby umelo udržali vysokú cenu. Najprísnejšou formou je syndikát. Tam jeden zástupca predáva produkty všetkých členov a tí strácajú kontakt s trhom.

Lenka: To znie už naozaj ako problém pre zákazníkov. Je to vôbec legálne?

Marek: Vo všeobecnosti platí, že kartelové dohody sú zakázané a neplatné. Dohliada na to Protimonopolný úrad. Existujú výnimky, ale je ich veľmi málo. Zákon chráni hospodársku súťaž. Takže, prešli sme si konzorcium a kartel. Zostáva nám ešte koncern a družstvo. Povieme si o nich nabudúce?

Lenka: Vieš čo, Marek, kým sa rozlúčime... hovorili sme o združeniach firiem, ktoré chcú hlavne zisk. Ale čo združenia, ktoré majú úplne iné, dalo by sa povedať, ušľachtilejšie ciele? Napríklad ochranu životného prostredia.

Marek: Výborný postreh, Lenka! Áno, to je úplne iná káva. Tieto neziskové združenia sa nesnažia maximalizovať finančný profit, ale minimalizovať škody na našej planéte. Ich hlavným cieľom je znižovať znečistenie a chrániť prírodné zdroje.

Lenka: Takže ich "ziskom" je vlastne čistejšia planéta pre nás všetkých. To sa mi páči! A v akých konkrétnych oblastiach najčastejšie pôsobia? Čo presne robia?

Marek: Spektrum je obrovské. Bojujú za čistejší vzduch v mestách, ochranu riek a jazier, za záchranu lesov alebo ohrozených druhov zvierat. V podstate sa snažia byť takým "zeleným svedomím" spoločnosti.

Lenka: Zelené svedomie... pekný výraz. Je to taký večný boj Dávida s Goliášom, však? Dobre, poďme si to teda na záver celé zhrnúť.

Marek: Jasné. Dnes sme toho prebrali naozaj dosť. Začali sme konzorciami, prešli sme k nebezpečným kartelom a nakoniec sme skončili pri dôležitých environmentálnych združeniach. Každé má iný cieľ.

Lenka: Presne tak. Dúfame, že ste si z toho odniesli veľa nového a užitočného. Ďakujeme vám, že ste počúvali Studyfi Podcast!

Marek: Majte sa krásne, učte sa s nami a dopočutia opäť nabudúce!