Podcast o Metódy jazykovej a literárnej výchovy

Kapitoly

Kúzlo ľudovej rozprávky

Rozprávky v praxi materskej školy

Nácvik básne krok za krokom

Štruktúra aktivity

Ako správne učiť báseň

Jazykové cvičenia

Od slov k vetám

Zhrnutie a záver

Přepis

Viktória: …počkaj, takže víťazstvo dobra nad zlom a magické čísla ako trojka a sedmička nie sú len náhoda, ale doslova definícia žánru?

Šimon: Presne tak! Sú to stavebné kamene ľudovej rozprávky, ktoré sa tradovali po generácie. Nemajú jedného autora, jednoducho vznikli v ľude.

Viktória: To je neuveriteľné. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa s expertom Šimonom pozrieme na metodiku, ktorá stojí za príbehmi nášho detstva.

Šimon: Presne tak. Začnime tými typickými znakmi. Každý pozná „Kde bolo, tam bolo...“ alebo „žili šťastne, až kým nepomreli“.

Viktória: A samozrejme, hrdina je vždy ten najmladší syn alebo nejaké malé, slabé zvieratko, však?

Šimon: Áno, a proti nemu stojí typický zloduch – macocha, zlý radca alebo veľké, silné zviera. Do toho sa primiešajú nadprirodzené bytosti ako draci a strigy...

Viktória: ...a fantastické predmety! Lietajúci koberec, čižmy, čo samé chodia, alebo medovníkový domček. Ten by som brala aj dnes.

Šimon: Kto by nie? A nesmieme zabudnúť na symbolické čísla – traja bratia, sedem hôr, dvanásť mesiačikov. Všetko má svoj poriadok.

Viktória: Dobre, a ako sa s týmto kúzlom pracuje v materskej škole? To znie ako celkom pokročilá literárna teória pre päťročné deti.

Šimon: Je to jednoduchšie, než sa zdá. V škôlke sa zameriavame hlavne na zvieracie rozprávky, ako O kozliatkach alebo O veľkej repe. Sú deťom najbližšie.

Viktória: A čo text? Môže ho pani učiteľka nejako upraviť?

Šimon: Pri ľudovej rozprávke áno. Môže ju prerozprávať, skrátiť, ale dôležité je zachovať pesničky a veršíky. Naopak, autorská rozprávka sa musí reprodukovať presne podľa textu.

Viktória: Rozumiem. Takže je dôležité deťom ukázať aj knihu, povedať, kto je ilustrátor a možno použiť upravené verzie, ktoré sú zbavené zastaralých slov.

Šimon: Presne. A kľúčová je motivácia pred čítaním a riadený rozhovor po ňom. Pýtame sa premyslené otázky, aby sme overili, či deti príbehu porozumeli a aké je jeho morálne posolstvo.

Viktória: Super. A poďme od prózy k poézii. Ako je to s nácvikom básničiek?

Šimon: Tam je mimoriadne dôležitý výber. Báseň musí vychádzať zo života detí, z ich skúseností, či už je to ročné obdobie alebo blížiace sa sviatky.

Viktória: Takže žiadne zložité filozofické básne o zmysle života.

Šimon: Určite nie. Obsah musí byť konkrétny a dĺžka primeraná veku. Pre troj- až štvorročné deti stačia štvorveršia.

Viktória: A pre tie staršie, päť- až šesťročné?

Šimon: Tam už môžeme ísť do osemveršových básní. Základom je, aby báseň vyjadrovala radosť, obdiv alebo očarenie. Aby sa s ňou deti vedeli stotožniť.

Viktória: To dáva zmysel. Ale ako vyzerá takáto výchovno-vzdelávacia aktivita zameraná na jazykovú výchovu? Má to nejakú konkrétnu štruktúru?

Šimon: Určite áno, nie je to len náhodné hranie sa so slovami. Každá aktivita by mala mať štyri hlavné časti. Prvá je motivačná časť.

Viktória: Čiže na úvod deti zaujať.

Šimon: Presne tak. Použijeme fantáziu, hádanku, možno nejaký hudobný nástroj alebo pieseň. Cieľom je navodiť tú správnu atmosféru a zvedavosť.

Viktória: Super. A čo nasleduje po motivácii?

Šimon: Potom prichádza expozičná časť. Tá sa začína takou malou jazykovou rozcvičkou.

Viktória: Jazyková rozcvička? To znie zábavne. Čo si pod tým mám predstaviť?

Šimon: Je to v podstate gymnastika pre jazyk. Robíme rôzne dychové, hlasové a artikulačné cvičenia. Pripravíme si tak rečové orgány na hlavnú činnosť, ktorou môže byť napríklad nácvik básne.

Viktória: Keď sme už pri tých básničkách, ako sa to vlastne robí správne? Lebo si pamätám, že sme často len opakovali riadok po riadku.

Šimon: Áno, to je častá chyba. Správny postup je úplne iný. V prvom rade, učiteľka musí báseň ovládať naspamäť. Nemôže ju čítať z papiera.

Viktória: Aha, to je dôležitý detail.

Šimon: Absolútne. Učiteľka báseň najprv sama prednesie. Výrazne, s dobrou artikuláciou a hlavne, s očným kontaktom s deťmi. Musí im ten zážitok sprostredkovať.

Viktória: A čo potom? Hneď sa ju začnú učiť?

Šimon: Ešte nie. Tu prichádza kľúčový krok – rozhovor o básni. Učiteľka sa pýta konkrétne otázky, aby zistila, či deti porozumeli obsahu, kľúčovým slovám, či obrazným pomenovaniam.

Viktória: Čiže nielen „páčila sa vám báseň?“.

Šimon: Presne. Otázky majú byť zamerané na pocity, prežívanie, na to, čo si o tom deti myslia. Až po tomto rozhovore nasleduje samotný nácvik.

Viktória: A ten prebieha ako?

Šimon: Učiteľka báseň opäť raz alebo dvakrát prednesie a deti sa môžu tichučko pridávať. Vždy ju nacvičujeme ako celok, nikdy nie po častiach. Potom môžeme deti rozdeliť – recitujú dievčatá, potom chlapci a nakoniec jednotlivci.

Viktória: A čo ak to niektorému dieťaťu nejde?

Šimon: To je úplne v poriadku. Nikdy dieťa neopravujeme počas prednesu, aby sme mu nepokazili radosť. A nemusí ju bezchybne vedieť na konci jednej aktivity. Dôležitá je priaznivá atmosféra, kde sa cítia dobre.

Viktória: Dobre, to máme básničky. Ale jazyková výchova je určite viac. Čo také základné stavebné kamene jazyka – hlásky, slová, vety?

Šimon: Správne. Na to slúžia takzvané jazykové cvičenia. Môžeme ich rozdeliť do troch hlavných skupín. Prvé sú fonetické a sluchové cvičenia.

Viktória: To znie dosť odborne. Čo to znamená pre deti v škôlke?

Šimon: V praxi je to tréning správnej výslovnosti, rytmu a hlavne fonematického sluchu. To je schopnosť rozlišovať jednotlivé hlásky v slove – na začiatku, v strede, na konci.

Viktória: A prečo je to dôležité?

Šimon: Je to absolútny základ pre budúce čítanie a písanie. A cvičíme to hrami. Napríklad počítame slová vo vete, hráme slovný futbal, alebo obľúbenú tichú poštu.

Viktória: Tichá pošta je klasika. Takže to máme cvičenia na sluch a hlásky. Čo je druhá skupina?

Šimon: Druhou skupinou sú funkčné cvičenia. Tie sa zameriavajú na rozširovanie slovnej zásoby.

Viktória: Čiže učenie sa nových slovíčok.

Šimon: Presne tak. Začíname pomenovaním konkrétnych vecí, ktoré deti vidia – ovocie, oblečenie. Neskôr prechádzame k abstraktnejším pojmom ako farby, tvary, pocity. A nakoniec cvičíme vzťahy medzi slovami.

Viktória: Myslíš synonymá, antonymá a podobne?

Šimon: Áno! Synonymá ako utekať-bežať, antonymá ako deň-noc. A tiež homonymá, teda slová, čo rovnako znejú, ale majú iný význam. Napríklad kohútik – ten na vode a ten na dvore.

Viktória: To vie byť niekedy celkom pasca. A tretia skupina cvičení?

Šimon: To sú syntaktické cvičenia. Tu už ide o gramatiku – používanie správnych tvarov slov a ich spájanie do viet.

Viktória: Ako sa dá hravo cvičiť gramatika?

Šimon: Napríklad pomocou otázok na precvičenie predložiek: „Kde stojíš? Kam som položila knižku?“ Alebo časovanie slovies: „Katka dnes spí. Čo robila včera? Čo bude robiť zajtra?“ Všetko formou dialógu a hry.

Viktória: Takže, ak by som to mala zhrnúť, jazyková výchova je komplexný a premyslený systém. Nie je to len o básničkách, ale o systematickom rozvoji všetkých jazykových rovín – od zvukov, cez slová až po správne vety.

Šimon: Perfektné zhrnutie. A kľúčové je, že všetky tieto aktivity musia byť pre deti hrou. Cieľom nie je dril, ale budovanie pozitívneho vzťahu k jazyku a komunikácii.

Viktória: Aby sa deti tešili z toho, že môžu rozprávať a vyjadriť sa. Šimon, opäť ti veľmi pekne ďakujem za skvelé a praktické rady.

Šimon: Veľmi rád som prispel. Ďakujem za pozvanie, Viktória.

Viktória: A my sa na vás, milí poslucháči, tešíme opäť nabudúce pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!