Podcast o Metabolizmus glukózy a glykogénu pre športový výkon

Kapitoly

Úvod do paliva pre telo

Sklady energie: glykogén

Ako sa glykogén tvorí a štiepi

Glykolýza a Coriho cyklus

Přepis

Lukáš: Predstav si, že bežíš maratón. Prvých 30 kilometrov ideš ako stroj, ale zrazu... bum! Narazíš do steny. Nohy máš ako z olova a mozog ti kričí, aby si zastal. Čo sa vlastne stalo?

Lucia: Presne si opísal moment, kedy tvoje telo minulo svoje pohotovostné zásoby energie. A práve o tomto palive sa dnes budeme baviť. Počúvate Studyfi Podcast.

Lukáš: Takže tá „stena“ je vlastne prázdna nádrž? Koľko paliva, teda glukózy, vlastne v krvi máme?

Lucia: Je to prekvapivo málo! V celom krvnom obehu, čo je asi 5 litrov krvi, máme len 4 až 5 gramov glukózy. To je asi jedna čajová lyžička cukru!

Lukáš: Jedna lyžička? To znie ako strašne málo na pohon celého tela, nieto ešte na maratón.

Lucia: Presne tak. A preto ju telo musí neustále dopĺňať a obnovovať. Táto malá dávka, asi 20 kalórií, je však kľúčová pre náš nervový systém a svaly, hlavne počas cvičenia.

Lukáš: Dobre, ak máme v krvi len jednu lyžičku, kde je ten zvyšok? Kde je ten náš sklad paliva?

Lucia: Ten sklad sa volá glykogén. Je to vlastne taký zhluk molekúl glukózy, uložený hlavne v pečeni a vo svaloch.

Lukáš: A je nejaký rozdiel, či je uložený v pečeni alebo vo svale?

Lucia: Obrovský! Pečeňový glykogén je taký dobrák pre celé telo. Uvoľňuje glukózu do krvi, keď je to potrebné, aby udržal stabilnú hladinu pre mozog a ostatné orgány.

Lukáš: A svalový?

Lucia: Ten je sebec. Glykogén uložený vo svale slúži výhradne pre potreby toho konkrétneho svalu. Je to jeho súkromná, okamžite dostupná zásoba energie.

Lukáš: Takže, keď zjem niečo sladké, ako sa z tej glukózy v krvi stane glykogén vo svale?

Lucia: Keď glukóza začne prúdiť krvou, je to signál pre pankreas, aby uvoľnil inzulín. Inzulín je ako kľúč, ktorý odomkne svalovú bunku a vpustí glukózu dnu.

Lukáš: A čo sa deje potom vnútri?

Lucia: Pomocou enzýmov, ako je hexokináza, a energie z ATP sa na glukózu prilepí fosfát. Potom nastúpi taký špeciálny pomocník, UTP, čo je niečo ako ATP.

Lukáš: UTP? Čo to robí?

Lucia: Predstav si UTP ako taký podnos. Na ten podnos „naložíš“ molekulu glukózy a enzým zvaný glykogénsyntáza ju potom z podnosu vezme a prilepí na už existujúci chumáčik glykogénu.

Lukáš: Takže ten náš sklad energie postupne rastie. A ako ho rozoberáme, keď potrebujeme energiu?

Lucia: Na to slúži iný enzým, glykogénfosforyláza. Ten odštiepi poslednú molekulu glukózy z reťazca a pošle ju do procesu zvaného glykolýza, aby sa z nej uvoľnila energia.

Lukáš: Glykolýza... to je ten proces, kde vzniká buď pyruvát, alebo laktát, však?

Lucia: Presne! Je to základná cesta, ako z jednej molekuly glukózy získať energiu. Ak má bunka dosť kyslíka, napríklad pri pomalom behu, z glukózy vzniknú dve molekuly pyruvátu, ktoré idú ďalej a vyrobia veľa energie.

Lukáš: A keď kyslík nie je? Napríklad pri šprinte?

Lucia: Vtedy vzniká laktát. Ale pozor, laktát nie je len odpad! Telo je extrémne šikovné. V Coriho cykle pošle laktát krvou do pečene, kde ho pečeň premení späť na glukózu!

Lukáš: Wow, takže si vlastne recyklujeme energiu?

Lucia: V podstate áno. Je to úžasný systém, ktorý nám umožňuje fungovať aj pri vysokej intenzite. A tento cyklus, spolu s tvorbou glukózy z aminokyselín, beží v našom tele neustále.