Podcast o Medzinárodné platobné systémy a nástroje

Kapitoly

Úvod do kurzov

Kto určuje pravidlá?

Kurz v banke vs. kurz ECB

Hotovosť je mŕtva?

Hladká platba

Ako funguje prevod?

Zmenka ako platidlo

Čo je eskont?

Čo je to šek?

Kto je kto pri šeku

Druhy šekov podľa príjemcu

Povinné náležitosti a lehoty

Zhrnutie a záver

Přepis

Lucia: A ja som si celý život myslela, že menový kurz je len jedno jediné číslo!

Matej: Kdeže! Je to celá veda, ale našťastie nie až taká zložitá. Počúvate Studyfi Podcast.

Lucia: Dobre, Matej, tak poďme na to. Aké typy kurzov teda máme?

Matej: Máme dva základné. Prvý je nepriamy kurzový záznam. Ten poznáme najlepšie. Hovorí, koľko cudzej meny dostaneš za jedno naše euro. Napríklad, že 1 euro je 25 českých korún.

Lucia: A ten druhý, priamy záznam, je teda presný opak?

Matej: Presne tak. Ten by vyjadril, koľko eur stojí jedna jednotka cudzej meny. A teraz otázka za milión – kto tieto kurzy vlastne určuje?

Lucia: Tipujem, že nejaká veľmi dôležitá banka s veľkou budovou.

Matej: Dobrý tip! Je to Európska centrálna banka so sídlom vo Frankfurte. Tá denne vyhlasuje takzvaný kurz stred.

Lucia: Super. Takže keď prídem do banky, dostanem presne tento kurz stred?

Matej: Nie tak celkom. To je len referenčný bod. Komerčné banky si vytvárajú vlastné kurzové lístky a tam rozlišujú dve veci.

Lucia: A to sú?

Matej: Devízový kurz pre bezhotovostné operácie, teda platby kartou, a potom valutový kurz. Ten sa týka fyzickej hotovosti, ktorú si meníš v zmenárni.

Lucia: ...takže mať dobrý produkt nestačí, treba ho vedieť aj predať do zahraničia. Ale ako sa vlastne za ten tovar zaplatí? Aké sú techniky medzinárodného platobného styku?

Matej: Výborná otázka, Lucia! Presne tak, logistika peňazí je rovnako dôležitá. Technika platobného styku je v podstate presný postup, ako peniaze poslať, aké dokumenty použiť a ako komunikovať. Napríklad cez systém SWIFT.

Lucia: Dobre, takže poďme na konkrétne príklady. Čo taká stará dobrá hotovosť?

Matej: Hotovosť sa používa už len výnimočne. Možno keď si kúpiš lístok na vlak v zahraničí alebo nejaký suvenír na trhu. Inak ju takmer všade nahradili platobné karty.

Lucia: Jasné, kto by už len nosil kufor plný peňazí cez hranice. Iba ak vo filme. Takže čo je najbežnejší spôsob?

Matej: Najčastejšie sa stretneš s takzvanou „hladkou platbou“. Je to v podstate priamy prevod peňazí z účtu platiteľa na účet príjemcu. Jednoduché a rýchle.

Lucia: Znie to super. Prečo sa potom používajú aj iné, zložitejšie spôsoby? Má to nejaký háčik?

Matej: Má. Je to dosť rizikový spôsob platenia. Peniaze odídu hneď po zadaní príkazu. Takže sa používa hlavne vtedy, ak si partneri navzájom dôverujú. Inak by sa ti mohlo stať, že zaplatíš a tovar nikdy neuvidíš.

Lucia: Aha! Takže je to o dôvere. Hovorí sa jej „hladká“, lebo všetko musí ísť hladko, inak je problém.

Matej: Presne tak si to môžeš pamätať! A dôležité je, že je nedokumentárna. To znamená, že banka nekontroluje, či bol tovar naozaj odoslaný. Iba pošle peniaze.

Lucia: Dobre, a ako to teda technicky prebieha? Povedzme, že moja slovenská banka posiela peniaze do banky v Nemecku.

Matej: Super príklad. Sú dve možnosti. Ak majú tieto dve banky priame spojenie, teda vedú si navzájom účty, je to jednoduché. Moja banka pošle peniaze priamo tej nemeckej.

Lucia: A čo ak také spojenie nemajú? To sa mi zdá pravdepodobnejšie, keďže na svete sú tisíce bánk.

Matej: Presne. Vtedy do hry vstupuje tretia banka, takzvaná korešpondenčná banka. Je to taký finančný prekladač alebo sprostredkovateľ medzi bankami, ktoré sa nepoznajú.

Lucia: Takže moja banka pošle peniaze korešpondenčnej banke a tá ich potom pošle do Nemecka? Zaujímavé.

Matej: Presne tak. V podstate si „dopisujú“ cez účty, preto sa tomu hovorí korešpondenčný styk. Je to základ fungovania medzinárodných platieb.

Lucia: Takže aby som to zhrnula, hladká platba je rýchla a jednoduchá, ale stavia na dôvere. A keď banky nespolupracujú priamo, pomôže im kamarátka — korešpondenčná banka.

Matej: Perfektné zhrnutie! Ale čo ak partnerovi nedôverujem a chcem mať istotu? O tom si povieme nabudúce pri dokumentárnych platbách.

Lucia: Takže zmenka nie je len nejaký zdrap papiera, ale reálny nástroj. Ako presne ju môže ten náš slovenský vývozca použiť?

Matej: A tu to začína byť naozaj zaujímavé. Predstav si, že zmenka môže fungovať takmer ako hotové peniaze.

Lucia: Ako peniaze? To znie trochu ako kúzlo z Harryho Pottera.

Matej: Skoro. Náš slovenský vývozca totiž sám dlhuje peniaze, napríklad svojmu českému dodávateľovi.

Lucia: Aha, takže reťaz dlhov pokračuje.

Matej: Presne. A namiesto posielania peňazí jednoducho pošle túto zmenku od poľskej firmy svojmu českému dodávateľovi. Zaplatí dlh dlhom.

Lucia: Takže český dodávateľ si potom peniaze vyžiada priamo od Poliaka? Šikovné!

Matej: Presne tak. Tým sa kruh uzavrie a všetci sú spokojní. Ale je tu ešte jedna možnosť.

Lucia: A to aká? Čo ak vývozca potrebuje peniaze okamžite a nechce čakať?

Matej: Výborná otázka. Ak súrne potrebuje hotovosť, môže zmenku jednoducho predať banke. Je to bežná prax.

Lucia: Počkať, banka odkúpi cudzí dlh?

Matej: Áno. Banka mu vyplatí peniaze hneď, samozrejme, zoberie si za to malý poplatok. A táto operácia sa odborne volá eskont.

Lucia: Eskont. To si zapamätám. Takže je to vlastne taký rýchly predaj pohľadávky. Super. A čo ďalšie nástroje zahraničného obchodu?

Lucia: Dobre, Matej, zmenky máme za sebou. Čo nás čaká ako posledná téma?

Matej: Posledný kúsok skladačky platobného styku... šeky!

Lucia: Šeky! To znie tak trochu ako z čiernobieleho filmu, nie? Ešte sa to vôbec používa?

Matej: Je to pravda, platobné karty ich dosť vytlačili, ale princíp je stále dôležitý. A v niektorých krajinách, napríklad v USA, sú stále bežné.

Lucia: Dobre, tak poďme na to. Čo to ten šek vlastne je?

Matej: Predstav si ho ako písomný príkaz pre tvoju banku. Je to cenný papier, ktorým ty, ako majiteľ účtu, prikazuješ banke, aby zaplatila niekomu peniaze.

Lucia: Takže v podstate hovorím banke: „Hej, z môjho účtu dajte peniaze tomuto človeku.“

Matej: Presne tak! Je to bezpodmienečný príkaz. Banka sa nepýta prečo, len skontroluje, či sú splnené všetky náležitosti a či máš na účte dosť peňazí.

Lucia: Ten detail s peniazmi je asi kľúčový. Kto sú teda hlavní hráči v tomto procese?

Matej: Máme tu troch hlavných účastníkov. Po prvé, „vystaviteľ“ šeku. To si ty, majiteľ účtu, ktorý šek vypisuje.

Lucia: Okej, ja som vystaviteľ. Kto je ďalší?

Matej: Potom je tu „veriteľ“, teda osoba, ktorá šek dostane a má jej byť zaplatené. Napríklad obchodník, od ktorého niečo kupuješ.

Lucia: Rozumiem. A tretí?

Matej: Tretí je „šekovník“. A to je vždy banka. Je to inštitúcia, ktorá ten príkaz na zaplatenie vykoná a peniaze vyplatí.

Lucia: Vystaviteľ, veriteľ a šekovník. Znie to celkom logicky. Existujú rôzne druhy šekov?

Matej: Áno, a delíme ich podľa viacerých kritérií. Napríklad podľa toho, komu sú určené. Najbežnejší je šek „na meno“.

Lucia: To znamená, že je tam napísané konkrétne meno a iba tá osoba si ho môže vybrať?

Matej: Presne! Banka si overí totožnosť. Je to bezpečné. Opakom je šek „na majiteľa“ alebo „na doručiteľa“.

Lucia: A to je čo? Ten, kto ho nájde, ten ho má?

Matej: Presne tak! Kto ho prinesie do banky, ten dostane peniaze. Stratiť takýto šek je ako stratiť hotovosť.

Lucia: Uf, na ten by som si dala pozor. Sú ešte nejaké ďalšie špeciálne typy?

Matej: Spomeniem ešte „šek na zúčtovanie“. Ten sa nedá preplatiť v hotovosti. Je prečiarknutý dvoma čiarami a banka musí peniaze previesť na účet. Je to ďalší bezpečnostný prvok.

Lucia: To je dobré vedieť. Takže peniaze idú z účtu na účet a nikto neutečie s hotovosťou.

Matej: Presne tak. A aby bol šek platný, musí mať povinné náležitosti.

Lucia: Ako pri zmenke, však? Musí tam byť slovo „šek“?

Matej: Správne! Musí tam byť označenie „šek“, bezpodmienečný príkaz zaplatiť, meno banky, teda šekovníka, a samozrejme, tvoj podpis ako vystaviteľa.

Lucia: A dátum a miesto vystavenia, predpokladám.

Matej: Áno. A dôležité sú lehoty na predloženie. Šek nie je platný navždy.

Lucia: Aké sú tie lehoty? Ako dlho mám čas utekať do banky?

Matej: Ak je šek vystavený a splatný na Slovensku, máš na to 8 dní. Ak je to v rámci jedného kontinentu, napríklad Slovensko a Francúzsko, tak 20 dní.

Lucia: A ak by mi niekto poslal šek z Ameriky?

Matej: V takom prípade, medzi kontinentmi, je lehota až 70 dní. Ale po uplynutí týchto lehôt banka šek už nemusí preplatiť.

Lucia: Dobre, takže rýchlosť sa cení. To dáva zmysel.

Matej: Presne tak. Takže, aby sme to zhrnuli, šek je príkaz banke, aby zaplatila určitú sumu z účtu vystaviteľa. Kľúčoví sú vystaviteľ, veriteľ a banka.

Lucia: A pamätajme na rôzne druhy – či je na meno alebo na doručiteľa, a či je na hotovosť alebo na zúčtovanie.

Matej: A hlavne, nezabudnite na lehoty na jeho predloženie! Tých 8 dní v rámci krajiny ubehne veľmi rýchlo.

Lucia: Výborne. Matej, týmto sme vyčerpali všetky témy platobného styku. Od hotovostného, bezhotovostného, až po zmenky a šeky. Ďakujem ti za skvelé a zrozumiteľné vysvetlenia.

Matej: Aj ja ďakujem za pozvanie, Lucia. Rád som pomohol.

Lucia: A my ďakujeme aj vám, naši poslucháči, že ste boli s nami. Dúfame, že ste sa naučili niečo nové a že vám naše tipy pomôžu pri štúdiu. Počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!