Podcast o Medzinárodné menové vzťahy a systémy

Kapitoly

Úvod do medzinárodných platieb

Čo je mena a menový kurz?

Pevný verzus plávajúci kurz

Pohľad do histórie mien

Brettonwoodsky systém

Od zlata k plávajúcim kurzom

Európska cesta a euro

Nemožná trojica a zhrnutie

Přepis

Šimon: …a zrazu tvoja platba za tenisky z Ameriky preletí cez pol sveta v zlomku sekundy. Je to fascinujúce!

Natália: Úplne! A človek si ani neuvedomí, aká komplexná operácia to v skutočnosti je. Počúvate Studyfi Podcast, kde si zložité témy zjednodušujeme.

Šimon: Presne tak. A dnes sa pozrieme presne na toto — na medzinárodné menové vzťahy. Znie to zložito, ale v podstate ide o presuny peňazí medzi krajinami.

Natália: Čiže vždy, keď sa cez hranice hýbu tovary, kapitál alebo aj ľudia za prácou, sprevádzajú to peniaze.

Šimon: Áno. A tento súhrn všetkých platobných vzťahov voláme medzinárodný platobný styk. Ten môže byť hotovostný, čiže platíš mincami a bankovkami, ktorým v cudzine hovoríme valuty...

Natália: Alebo bezhotovostný, čo je dnes oveľa častejšie. To sú platby kartou, prevody... Tomu hovoríme devízy. Je to tak?

Šimon: Perfektné zhrnutie. Problém je, že väčšina krajín má vlastnú menu. A to veci trošku komplikuje.

Natália: Dobre, poďme na tie meny. Mena je teda zákonné platidlo v nejakom štáte. U nás euro, v Amerike dolár, v Japonsku jen...

Šimon: Presne. A euro je špeciálny prípad, lebo platí vo viacerých štátoch naraz, v takzvanej eurozóne. Mnohé krajiny sa vzdali svojej pôvodnej meny, ako my slovenskej koruny alebo Nemci nemeckej marky.

Natália: A potom sú tu meny, ktoré sú len digitálne, ako Bitcoin. Ten nepatrí žiadnemu štátu.

Šimon: Správne, to je kryptomena. Ale kľúčová vlastnosť tradičných mien je konvertibilita, teda vzájomná vymeniteľnosť. A to sa deje na devízovom trhu.

Natália: Kde sa stretáva ponuka a dopyt, však? Môžeš dať príklad?

Šimon: Jasné. Predstav si to takto: Keď európska firma vyváža tovar do USA, dostane zaplatené v dolároch. Tieto doláre chce vymeniť za eurá, takže na trhu vytvára ponuku dolárov.

Natália: A naopak, keď niekto z Európy chce doviezť auto z USA, potrebuje doláre. Čiže vytvára dopyt po dolároch. A z toho vzíde cena!

Šimon: Presne! A tá cena sa volá menový kurz. Je to jednoducho pomer, v akom sa dve meny navzájom vymieňajú. Napríklad jedno euro za dolár tridsať.

Natália: To je ten kurzový lístok, ktorý vidíme v banke. Ale prečo sú tam vždy štyri rôzne kurzy pre jednu menu? Valuta nákup, valuta predaj, devíza nákup, devíza predaj... to je chaos!

Šimon: Vyzerá to tak, ale je to logické. Banka ti cudziu menu predáva za viac, ako ju od teba kupuje. Na tom rozdiele zarába. A kurzy pre hotovosť (valuty) sú zvyčajne menej výhodné, lebo banka má s hotovosťou viac práce.

Natália: Dobre, a kto vlastne určuje ten kurz? Mení sa to každú sekundu?

Šimon: Výborná otázka. Existujú dva základné režimy. Prvým je plávajúci, alebo pohyblivý kurz. Ten sa naozaj neustále mení podľa ponuky a dopytu na trhu. Väčšina veľkých mien funguje takto.

Natália: A ten druhý?

Šimon: Druhý je pevný, alebo fixný kurz. Ten určuje centrálna banka alebo vláda a v dlhšom období sa nemení. Je umelo udržiavaný na istej úrovni.

Natália: Takže centrálna banka môže do kurzu zasahovať. Počula som pojmy ako devalvácia a revalvácia. Čo to znamená?

Šimon: Devalvácia je, keď centrálna banka zámerne zníži hodnotu domácej meny. Tým pádom sa naša krajina stane pre cudzincov „lacnejšou“.

Natália: Aha! Takže naše výrobky sú v zahraničí lacnejšie, čo pomôže vývozcom. A tiež to priláka viac turistov. Ale pre nás je potom dovolenka v zahraničí drahšia.

Šimon: Presne tak. A revalvácia je presný opak – oficiálne zhodnotenie meny. Vtedy sa zase tešia dovozcovia a ľudia cestujúci von.

Natália: A bolo to takto vždy? S papierovými peniazmi a plávajúcimi kurzami?

Šimon: Vôbec nie. Historicky sme mali metalické menové sústavy. Kedysi platilo zlato a striebro. Neskôr sa prešlo na monometalizmus, kde bol len jeden kov, najčastejšie zlato.

Natália: To je ten slávny zlatý štandard, však? Kedy boli bankovky vymeniteľné za zlato.

Šimon: Áno. Malo to výhodu, že to bránilo inflácii. Nemohol si len tak tlačiť nové peniaze, ak si na ne nemal zlaté krytie. Tento systém sa ale postupne rozpadol.

Natália: A po ňom prišli úverové a nakoniec dnešné papierové menové sústavy, kde už peniaze nie sú zameniteľné za zlato a ich hodnota je založená na dôvere.

Šimon: Presne tak. Dôvera v ekonomiku a stabilitu štátu, ktorý ich vydáva. A tým sa dostávame k ďalšej dôležitej téme...

Natália: A keď už sme sa dotkli globálneho obchodu, to ma privádza k poslednej veľkej téme na dnes. Ako vlastne celý tento medzinárodný kolotoč peňazí funguje?

Šimon: Perfektná nadväznosť. Bez medzinárodného menového systému by to nešlo. Predstav si ho ako súbor pravidiel a inštitúcií, ktoré umožňujú, aby peniaze mohli prúdiť medzi štátmi.

Natália: Dobre, takže aké boli tie prvé veľké pravidlá? Predpokladám, že po druhej svetovej vojne sa muselo všetko budovať odznova.

Šimon: Presne tak. V roku 1944 sa v americkom Bretton Woods stretli špičky sveta, vrátane ekonóma Keynesa, a vytvorili takzvaný Brettonwoodsky systém.

Natália: A ten bol založený na čom?

Šimon: V podstate na dvoch pilieroch. Po prvé, pevné menové kurzy. Všetky meny sa naviazali na americký dolár. A po druhé, samotný dolár bol naviazaný na zlato.

Natália: Takže všetko sa točilo okolo zlata a dolára?

Šimon: Áno. USA sa zaviazali, že cudzincom vymenia 35 dolárov za jednu trójsku uncu zlata. Vznikli aj dve kľúčové inštitúcie, ktoré poznáme dodnes: Medzinárodný menový fond a Svetová banka.

Natália: MMF a Svetová banka... o tých počúvame neustále. Čo presne robia?

Šimon: Zjednodušene, MMF dohliada na systém, poskytuje krátkodobé úvery krajinám v núdzi a robí analýzy. Svetová banka zas poskytuje dlhodobé úvery na rozvojové projekty, ako je infraštruktúra.

Natália: Znie to celkom stabilne. Prečo to nevydržalo?

Šimon: Lebo čo je dobré pre Ameriku, nemusí byť dobré pre svet. V sedemdesiatych rokoch mali USA vysokú infláciu, hlavne kvôli financovaniu vojny vo Vietname. A tak prezident Nixon v roku 1971 povedal dosť... a zrušil vymeniteľnosť dolára za zlato.

Natália: A celý systém sa zosypal ako domček z kariet.

Šimon: Presne tak. Bol to koniec zlatého štandardu. A aby toho nebolo málo, v roku 1973 prišla ropná kríza a svet bol v recesii.

Natália: Čo prišlo potom? Chaos?

Šimon: Chvíľu áno. Ale v roku 1976 sa na Jamajke dohodol nový, takzvaný Kingstonský systém. A ten priniesol revolúciu.

Natália: Revolúciu? To znie dramaticky.

Šimon: Bola to veľká zmena. Zlato bolo odstavené na vedľajšiu koľaj, stala sa z neho bežná komodita. A namiesto pevných kurzov sa zaviedli plávajúce kurzy, alebo floating.

Natália: Plávajúce kurzy? To akože si meny len tak plávajú hore-dole?

Šimon: V podstate áno. Ich hodnotu určuje dopyt a ponuka na trhu, nie nejaký dekrét. A namiesto dolára sa ako hlavná zúčtovacia jednotka v MMF začalo používať takzvané SDR, čo je kôš najdôležitejších svetových mien.

Natália: A Európa na to povedala čo? Hrala podľa nových pravidiel?

Šimon: Hrala, ale po svojom. Európskym krajinám sa ten americký systém veľmi nepáčil, a tak si od roku 1979 začali budovať vlastný, Európsky menový systém.

Natália: Aha, a tam už sa zrodila myšlienka eura?

Šimon: Presne. Pôvodne mali spoločnú zúčtovaciu jednotku ECU. Tá sa potom v roku 1999 zmenila na euro, ktoré od roku 2002 máme aj v hotovosti. Dnes je to druhá najdôležitejšia mena sveta.

Natália: Takže máme tu viacero systémov, ktoré fungujú vedľa seba. Je to komplikované.

Šimon: Je, a práve preto existuje v ekonómii koncept známy ako „nemožná trojica“. Štát si musí vybrať len dve z troch vecí: voľný pohyb kapitálu, pevný kurz a nezávislú menovú politiku. Všetky tri naraz mať nemôže.

Natália: A čo si vybrala eurozóna?

Šimon: Eurozóna má voľný pohyb kapitálu a pevný kurz – veď máme spoločnú menu. Ale vzdali sme sa nezávislej menovej politiky. Tú za nás robí Európska centrálna banka.

Natália: Fascinujúce. Takže, aby sme to zhrnuli... prešli sme od systému viazaného na zlato cez systém plávajúcich kurzov až po regionálne systémy, ako je ten náš európsky. A celé je to vlastne o hľadaní kompromisu.

Šimon: Lepšie by som to nepovedal. Je to neustály vývoj a hľadanie rovnováhy v globálnej ekonomike.

Natália: Šimon, opäť raz skvelé a zrozumiteľné vysvetlenie. Veľmi pekne ti ďakujem, že si si našiel čas.

Šimon: Aj ja ďakujem za pozvanie, Nati. Vždy rád prídem.

Natália: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť. Dúfame, že ste sa dnes naučili niečo nové. Počujeme sa opäť pri ďalšej epizóde podcastu Studyfi. Majte sa krásne!