Test na Manažérske rozhodovanie: Proces, typy a metódy

Otázka 1: Medzi základné prvky rozhodovacieho procesu patrí cieľ rozhodovania, kritériá rozhodovania a problém rozhodovania.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Cieľ rozhodovania, kritériá rozhodovania a problém rozhodovania sú v študijných materiáloch výslovne uvedené ako základné prvky rozhodovacieho procesu, spolu so subjektom, objektom, variantmi, dôsledkami, stavmi sveta a metódami a fázami rozhodovania.

Otázka 2: Programované rozhodovanie sa týka spravidla nových problémov a situácií, kde nemožno zostaviť jednoznačný algoritmus rozhodovania.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Programované rozhodovanie má jednoznačný postup riešenia, pričom neprogramované (nealgoritmizovateľné) rozhodovanie sa týka spravidla nových problémov a situácií, kde nemožno zostaviť jednoznačný algoritmus rozhodovania.

Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne opisuje fázy rozhodovacieho procesu podľa predložených študijných materiálov?

A. Vo fáze „Analýza faktorov rozhodovania, určenie kritérií a pravidiel rozhodovania“ je nevyhnutné posúdiť pozitívne a negatívne stránky všetkých prvkov rozhodovania, pričom k dôkladnej analýze sú potrebné aktuálne a presné informácie.

B. Podstatou fázy „Prijatie rozhodnutia“ je výber najlepšieho variantu riešenia, ktorý možno vybrať až po zhodnotení určeného okruhu variantov na základe stanovených kritérií.

C. Cieľom fázy „Hľadanie a tvorba variantov“ je, aby vedúci zamestnanec disponoval minimálne jedným variantom riešenia, pričom metódy ako brainstorming sú pre túto fázu nepoužiteľné.

D. Fáza „Prognózovanie dôsledkov voľby navrhovaných variantov“ sa zameriava na odhad možných dôsledkov, pričom varianty sa môžu deliť na tie, ktoré nedosiahli cieľ, prekročili cieľ alebo presne dosiahli cieľ.

Vysvetlenie: Prvá možnosť je správna, pretože materiály uvádzajú, že cieľom analýzy faktorov rozhodovania je posúdiť pozitívne a negatívne stránky všetkých prvkov a k dôkladnej analýze sú potrebné aktuálne a presné informácie. Druhá možnosť je správna, keďže materiály definujú podstatu fázy Prijatie rozhodnutia ako voľbu najlepšieho variantu, ktorá je možná až po zhodnotení variantov na základe kritérií. Tretia možnosť je nesprávna, pretože materiály uvádzajú, že vedúci zamestnanec by mal disponovať viacerými (minimálne dvoma) variantmi a metódy ako brainstorming sú priamo spomenuté ako metódy vyhľadávania variantov. Štvrtá možnosť je správna, lebo materiály potvrdzujú, že zmyslom tejto fázy je odhadnúť možné dôsledky a varianty možno rozdeliť podľa toho, či nedosiahli, prekročili alebo presne dosiahli cieľový stav.

Otázka 4: Kedy podľa študijných materiálov dochádza k rozhodovaniu v praxi?

A. Keď manažér dosiahol všetky plánované ciele a hľadá nové príležitosti.

B. Keď sa skutočný vývoj situácie odchyľuje nežiaducim smerom od vývoja požadovaného, predpokladaného alebo plánovaného.

C. Výlučne vtedy, keď podnik plánuje strategické investície a expanduje na nové trhy.

D. Ak je potrebné zabezpečiť stabilnú prevádzku bez ohľadu na odchýlky od plánu.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov k rozhodovaniu v praxi dochádza vtedy, ak sa skutočný vývoj situácie odchyľuje nežiaducim smerom od vývoja požadovaného, predpokladaného, resp. plánovaného.

Otázka 5: Je manažment disciplína, ktorá sa vyvinula až v modernom veku a nemá žiadne historické korene pred 20. storočím?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Manažment ako disciplína má historické korene, ktoré siahajú hlboko pred 20. storočie, aj keď jeho moderné formy a teórie sa vyvíjali intenzívne najmä v 20. storočí. Staroveké civilizácie a stredoveké organizácie už využívali rôzne formy plánovania, organizovania a riadenia, ktoré sú základom manažmentu.