Madeleine Leininger: Transkultúrna Ošetrovateľská Teória – Rozbor
Transkultúrne ošetrovateľstvo skúma, ako kultúra, hodnoty, náboženstvo a sociálne prostredie ovplyvňujú zdravie, chorobu a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľom je zabezpečiť starostlivosť, ktorá je kultúrne primeraná, bezpečná a efektívna pre pacientov z rôznych kultúrnych skupín.
Definícia: Transkultúrne ošetrovateľstvo je oblasť ošetrovateľstva, ktorá integruje kultúrne poznatky do praxe, aby poskytla starostlivosť rešpektujúcu kultúrne hodnoty a potreby pacienta.
Definícia: Kultúrna kompetencia je súbor vedomostí, zručností a postojov potrebných na poskytovanie kultúrne primeranej starostlivosti.
Model znázorňuje vzájomné pôsobenie rôznych faktorov na zdravotné potreby a rozhodovanie pacienta. Hlavné faktory:
Tieto faktory ovplyvňujú, ako pacient vníma zdravie a chorobu a ako sestra plánuje intervencie.
Definícia: Sunrise Model je vizuálny model, ktorý ukazuje, ako kultúrne, sociálne a environmentálne faktory formujú zdravotné potreby a ošetrovateľskú starostlivosť.
| Typ systému | Zdroj poznatkov | Charakteristika |
|---|---|---|
| Tradičný (ľudový) | Zvyky, tradície komunity | Liečenie založené na komunitných skúsenostiach, bylinky, rituály |
| Profesionálny | Vedecké poznatky | Systematická diagnostika a ošetrovateľské postupy, štandardizované protokoly |
Praktické kroky pri hodnotení pacienta:
Definícia: Klient/pacient je holistická bytosť ovplyvnená kultúrnymi hodnotami, tradíciami a spôsobom života a mal by byť v centre ošetrovateľského procesu.
Transkultúrne ošetrovateľstvo kladie dôraz na pochopenie kultúrnych faktorov, ktoré form
Už máš účet? Prihlásiť sa
Klíčové pojmy: Transkultúrne ošetrovateľstvo integruje kultúru do ošetrovateľskej praxe, Sunrise Model zobrazuje vplyv sociálnych a kultúrnych faktorov na zdravie, Rozlišovať medzi tradičným a profesionálnym systémom starostlivosti, Zachovanie, prispôsobenie a pretváranie sú tri typy kultúrnej starostlivosti, Sestra musí rozvíjať kultúrne povedomie a vedomosti, Pri hodnotení zbierať údaje o náboženstve, rodine a životnom štýle pacienta, V nemocničnej, komunitnej aj domácej starostlivosti aplikovať kultúrne prístupy, Zapájať rodinu a komunitu pri rozhodovaní, pokiaľ to bezpečnosť dovolí, Respektovať náboženské a ekonomické obmedzenia pri plánovaní liečby, Používať terénne zistenia a výskum (príklad Leiningerovej) pri tvorbe intervencií