Podcast o Literárny realizmus a medzivojnová literatúra

Literárny realizmus a medzivojnová literatúra: Kompletný rozbor

Podcast

Realizmus: Zrkadlo skazenej spoločnosti0:00 / 12:02
0:001:00 zbývá
SimonaPredstav si, že si investigatívny novinár, ktorý chce odhaliť obrovský spoločenský problém. Napíšeš o tom rozprávku? Asi nie. Ukážeš surovú, nefiltrovanú pravdu. A presne toto robili spisovatelia v období realizmu.
MichalPresne tak! Odhodili ružové okuliare romantizmu a povedali si: dosť bolo snov, poďme ukázať svet, aký naozaj je. A vtedy, v druhej polovici 19. storočia, sa diali veci. Priemyselná revolúcia, Darwinova teória... ľudia chceli fakty, niečo dokázateľné.
Kapitoly

Realizmus: Zrkadlo skazenej spoločnosti

Délka: 12 minut

Kapitoly

Úvod do drsnej reality

Autori ako žalobcovia doby

Anglický súcit a ruská duša

Bohémsky aristokrat

Slovenská stopa a útek

Kariéra a osobný život

Vianočná koleda a Scrooge

Návšteva duchov a náprava

Ľudská komédia

Otec Goriot

Tragická postava

Fiodor Dostojevskij

Zhrnutie a záver

Přepis

Simona: Predstav si, že si investigatívny novinár, ktorý chce odhaliť obrovský spoločenský problém. Napíšeš o tom rozprávku? Asi nie. Ukážeš surovú, nefiltrovanú pravdu. A presne toto robili spisovatelia v období realizmu.

Michal: Presne tak! Odhodili ružové okuliare romantizmu a povedali si: dosť bolo snov, poďme ukázať svet, aký naozaj je. A vtedy, v druhej polovici 19. storočia, sa diali veci. Priemyselná revolúcia, Darwinova teória... ľudia chceli fakty, niečo dokázateľné.

Simona: A to sa premietlo aj do kníh. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Michal: Úplne. Zrazu sa v literatúre objavili témy, o ktorých sa predtým veľmi nehovorilo. Alkoholizmus, prostitúcia, morálny úpadok. Spisovatelia zobrazovali svet, kde vládli peniaze a postavenie, nie láska a rodina.

Simona: Takže taký prevrátený rebríček hodnôt. Niektoré veci sa asi nikdy nezmenia, čo?

Michal: Zdá sa, že nie. Hrdinom už nebol len šľachtic, ale ktokoľvek – od žobráka z londýnskeho podsvetia až po aristokrata. Autori boli vlastne takí kritici a žalobcovia svojej doby. Všetko stavali na kontraste medzi obrovským bohatstvom a zdrvujúcou chudobou.

Simona: Poďme sa pozrieť na konkrétne mená. Kto bol takým typickým kritikom? Napríklad v Anglicku?

Michal: Jednoznačne Charles Dickens. On je v Anglicku pojem, hneď po Shakespearovi. A bol majstrom v zobrazovaní utrpenia, najmä detí. Kritizoval sirotince a školy, kde deti namiesto starostlivosti zažívali peklo.

Simona: To znie dosť temne. Ale jeho najznámejšie dielo, Vianočná koleda, má v sebe nádej, nie?

Michal: Má. Postava Scroogea je stelesnením lakomstva tej doby. Ale Dickens cez jeho nápravu ukazuje, že rodina a láska sú dôležitejšie ako všetky peniaze sveta. Je to taký realizmus s kvapkou vianočného zázraku.

Simona: A čo v Rusku? Tam to bolo asi ešte drsnejšie.

Michal: Tam kraľoval Fiodor Dostojevskij. Považuje sa za zakladateľa psychologického románu. Jeho nezaujímali len vonkajšie podmienky, ale to, ako bieda a poníženie dokážu totálne rozvrátiť dušu človeka.

Simona: Ako v jeho slávnom románe Zločin a trest?

Michal: Presne tam. Hlavný hrdina, študent Raskoľnikov, si vytvorí teóriu, že on ako „neobyčajný“ človek má právo zabiť. Dostojevskij ukazuje, že žiadna bieda ani žiadna teória ti nedáva právo vziať iný život. Každý zločin bude potrestaný. A to je silný odkaz, ktorý platí dodnes.

Simona: Takže toľko k Dostojevskému. Ale v ruskej literatúre zostaneme, však? Presunieme sa k ďalšiemu velikánovi.

Michal: Presne tak, Simona. K autorovi, ktorého meno pozná snáď každý – Lev Nikolajevič Tolstoj.

Simona: Jeho rodina patrila k najvyššej ruskej aristokracii. To znie ako život bez akýchkoľvek starostí.

Michal: Áno, ako všetci šľachtickí synkovia, aj on dostal francúzsku výchovu. Ale jeho mladosť nebola len o učení.

Simona: Čo tým presne myslíš?

Michal: Počas štúdií práva viedol dosť bohémsky život. A hlavne... prehrával značné sumy peňazí v kartách.

Simona: Takže v podstate klasický študentský život, len s oveľa vyššími stávkami.

Michal: Dalo by sa to tak povedať. Ale zároveň sa snažil zlepšiť životné podmienky svojich nevoľníkov, čo bolo v tej dobe dosť neobvyklé.

Simona: A tu sa dostávame k jednej fascinujúcej slovenskej spojitosti, však?

Michal: Presne! Málokto vie, že jeho osobným lekárom bol Slovák, Dušan Makovický.

Simona: A nebol to len jeho lekár. Makovický bol jeho spriaznená duša, však?

Michal: Úplne. Stal sa dokonca jeho jediným spoločníkom na tom slávnom úteku z domu začiatkom novembra 1910, krátko pred Tolstého smrťou.

Simona: To je neuveriteľný príbeh. Takže tento rozpoltený génius, ktorý napísal legendárnu Annu Kareninovú...

Michal: ...mal pri sebe na samom konci života práve Slováka. Presne tak. O jeho dielach si povieme viac už o chvíľu.

Simona: A presne tento pocit spoločenskej zodpovednosti nás privádza k ďalšiemu velikánovi... k Charlesovi Dickensovi. Jeho príbeh je naozaj neuveriteľný.

Michal: To teda je. Viete, on nezačínal v žiadnych bavlnených plienkach. Jeho otec bol neúspešný vládny úradník, ktorý sa kvôli dlhom dostal do väzenia. Celá rodina žila v hroznej biede.

Simona: To muselo byť pre malého chlapca strašné.

Michal: Absolútne. Ocitol sa na dne. Keď mal len dvanásť rokov, musel si zarábať v továrni na výrobu krémov na topánky. Táto práca a návštevy otca vo väzení... zanechali v ňom pocit poníženia, ktorý potom pretavil do svojej tvorby.

Simona: A čo jeho vzdelanie? Stíhal chodiť do školy?

Michal: Vôbec nie. Bol v podstate samouk. Všetko sa naučil sám, bol nesmierne usilovný a náruživo čítal staré romány.

Simona: A ako sa od krémov na topánky dostal k písaniu?

Michal: V pätnástich sa stal pisárom v právnickej kancelárii. Naučil sa rýchlopis a stal sa súdnym a parlamentným spravodajcom. Mal talent a dral sa dopredu.

Simona: Zdá sa, že mal aj talent na zakladanie rodiny. Mal desať detí, správne?

Michal: Desať! To je pravda. Ale jeho osobný život nebol úplne idylický. V roku 1857 sa zamiloval do mladej herečky Ellen Ternanovej a ich vzťah trval až do jeho smrti.

Simona: Takže sa rozviedol? V tej dobe?

Michal: Presne tak. Spôsobil obrovský spoločenský škandál, prišiel o mnohých priateľov a dostal sa do finančných ťažkostí. Musel písať ako o život, doslova dňom i nocou, len aby zaplatil dlhy.

Simona: Poďme sa pozrieť na dielo, ktoré všetci poznáme, aj keď možno nevieme, že je od neho. Vianočná koleda.

Michal: Áno, a hlavná postava, Ebenezer Scrooge . Bol to starý, večne zamračený mládenec, ktorý nosil len čiernu. Jeho životným zmyslom bolo hromadenie peňazí, ale nedokázal si ich užiť. Šetril aj sám na sebe.

Simona: Bol naozaj taký zlý, ako sa hovorí?

Michal: Ešte horší. Bol taký chamtivý, že v zime ani nekúril. Nenávidel Vianoce, lebo to znamenalo, že musí zaplatiť svojmu zamestnancovi, Bobovi Cratchitovi , za deň voľna. A chudobných ľudí neznášal. Tvrdil, že je lepšie, ak zomrú, aspoň za nich nebude platiť dane.

Simona: Uf, to je naozaj temná postava. Bez priateľov, bez radosti.

Michal: Presne. Ľudia sa mu na ulici vyhýbali. Dokonca aj svojho jediného synovca, ktorý ho pozval na štedrovečernú večeru, s iróniou odmietol. Nikdy sa nesmial.

Simona: Ale potom sa niečo stane. Prichádza zvrat.

Michal: Áno, v noci sa mu zjaví duch jeho zosnulého obchodného partnera, Jacoba Marleyho. Je ovinutý reťazami a varuje ho, že ak sa nezmení, dopadne rovnako. A povie mu, že ho navštívia traja duchovia.

Simona: Duch Vianoc minulých, prítomných a budúcich.

Michal: Presne tak. Duch minulosti mu ukáže jeho osamelé detstvo a stratenú lásku. Duch prítomnosti mu ukáže rodinu jeho zamestnanca Boba, ktorá je síce chudobná, ale šťastná, a tiež ich chorého synčeka. A duch budúcnosti... ten mu ukáže jeho vlastnú smrť, kde nikomu nechýba a tešia sa z jeho odchodu.

Simona: A to ho konečne zlomí.

Michal: Úplne! Keď sa Scrooge prebudí, je z neho iný človek. Uvedomí si svoje chyby. Vybehne do ulíc, každému praje Veselé Vianoce, ide na večeru k synovcovi a na druhý deň zvýši Bobovi plat. Je to dokonalý príbeh o náprave.

Simona: Fantastický príbeh s veľkým posolstvom. A práve o posolstvách v literatúre sa budeme rozprávať hneď po krátkej pauze.

Simona: No a keď už hovoríme o ambíciách, poďme na autora, ktorý si kvôli nim doslova zmenil meno. Honoré de Balzac.

Michal: Presne tak. On sa narodil do sedliackej rodiny ako Balssa, ale jeho otec počas Francúzskej revolúcie zbohatol. Takže mladý Honoré prišiel do Paríža študovať právo a prvé, čo urobil, bolo, že si zmenil meno na „de Balzac“.

Simona: Pridal si šľachtický predikát „de“, hoci nebol šľachtic? To je celkom drzé.

Michal: Absolútne. Odmalička túžil patriť do vyššej spoločnosti. Ale právo ho rýchlo omrzelo a rozhodol sa, že bude spisovateľom, s čím rodina nesúhlasila a vydedila ho.

Simona: A urobil dobre, však? Veď napísal jeden z najväčších románových cyklov vôbec.

Michal: Áno, Ľudskú komédiu. To je monštruózny projekt... obsahuje 97 dokončených románov a desiatky ďalších náčrtov. Rozčlenil ich do troch častí: Štúdie mravov, Filozofické štúdie a Analytické štúdie.

Simona: Znie to ako celoživotné dielo. Ktorý román z toho cyklu je taký najznámejší?

Michal: Jednoznačne Otec Goriot. Vyšiel v roku 1835 a je to absolútny základ. Mimochodom, zaujímavosť z jeho života... 18 rokov si písal ľúbostné listy s poľskou šľachtičnou Ewelinou Hanskou, ktorá bola jeho fanúšička.

Simona: Osemnásť rokov? To je dlhá doba na písanie listov!

Michal: Áno. Keď jej zomrel manžel, vzala si Balzaca päť mesiacov pred jeho smrťou. Konečne sa tak dostal do aristokratických kruhov, o ktorých celý život sníval.

Simona: Tak sa vráťme k tomu Otcovi Goriotovi. O čom presne je?

Michal: Dej sa odohráva v ošarpanom parížskom penzióne a je to vlastne kritika vtedajšej spoločnosti. Kritika hodnôt, kde sú peniaze a postavenie úplne na prvom mieste.

Simona: Takže klasický realizmus. Peniaze kazia charakter a vzťahy.

Michal: Presne. Je to o neopätovanej otcovskej láske a o tom, že manželstvá vtedy neboli o láske, ale o obchode. Nevera bola takpovediac... nevyhnutný doplnok. Dosť smutné, keď sa nad tým zamyslíš.

Simona: A kto je ten hlavný hrdina, otec Goriot?

Michal: Je to 69-ročný bývalý obchodník s cestovinami. Viete si predstaviť, že zbohatol na kšeftovaní s obilím počas vojny? Predával ho desaťkrát drahšie.

Simona: Aha, takže žiadne neviniatko. Ale mal rád svoje dcéry, nie?

Michal: Zbožňoval ich. Všetku lásku po smrti manželky preniesol na ne. Vydal ich za šľachticov, dal im obrovské veno a sám sa presťahoval do penziónu, lebo sa nehodilo, aby sa otec aristokratiek živil cestovinami.

Simona: A ony sa mu za to odvďačili, predpokladám... irónia.

Michal: Presne naopak. Všetky peniaze mu vzali a nechali ho zomrieť v chudobe. Ale o tom si povieme viac, keď budeme rozoberať dej.

Simona: Dobre, poďme na náš posledný dnešný bod. Je to meno, ktoré rezonuje v každom, kto sa zaujíma o literatúru – Fiodor Michajlovič Dostojevskij.

Michal: Presne tak, Simona. Ikonický ruský spisovateľ, ale často sa zabúda, že bol aj hlboký mysliteľ a filozof. Jeho diela sú plné psychologickej hĺbky.

Simona: A jeho vlastný život bol rovnako dramatický ako jeho romány, však?

Michal: To teda bol. Pôvodne pochádzal z rodiny moskovského lekára, ale všetko sa zmenilo, keď jeho otec zdedil vidiecky majetok. Začal tam kruto zaobchádzať s nevoľníkmi.

Simona: A to sa mu, pokiaľ viem, stalo osudným. Celkom drsný začiatok života.

Michal: Extrémne drsný. Hovorí sa, že ho práve títo nevoľníci zavraždili. Táto udalosť ho nepochybne ovplyvnila na celý život a vidíme to aj v jeho tvorbe.

Simona: Jeho knihy sú naozaj temné, takže to dáva zmysel. Ale jeho problémy s autoritami tým neskončili, však?

Michal: Ani zďaleka. Za svoju činnosť v krúžku proti cárskemu režimu bol odsúdený a poslaný na roky do vyhnanstva. Strávil ich na Sibíri, čo bola ďalšia životná skúsenosť, ktorá formovala jeho pohľad na svet.

Simona: Neuveriteľný a ťažký osud. Takže, aby sme to zhrnuli, dnes sme toho prebrali naozaj veľa. Od romantizmu až po psychologické hlbiny Dostojevského.

Michal: Presne tak. Dúfame, že vám tento rýchly prehľad pomohol zorientovať sa v kľúčových autoroch a témach.

Simona: Veríme, že áno. Ďakujeme vám za pozornosť a že ste počúvali Studyfi Podcast.

Michal: Majte sa krásne a učíte sa s nami aj nabudúce! Počujeme sa.