Literárny realizmus a medzivojnová literatúra

Literárny realizmus a medzivojnová literatúra sú kľúčové obdobia, ktoré zásadne ovplyvnili vývoj svetovej prózy. Realizmus, prevládajúci v druhej polovici 19. storočia, sa zameriaval na objektívne a neskreslené zobrazenie reality, pričom ostro kritizoval spoločenské nerovnosti a morálny úpadok. Začiatok 20. storočia priniesol vedecko-technickú revolúciu a prehodnotenie doterajších predstáv o svete, čo ovplyvnilo aj medzivojnovú literatúru. Tento článok vám poskytne komplexný rozbor, zhrnutie a charakteristiku kľúčových diel a autorov tohto fascinujúceho obdobia, čo vám pomôže pri príprave na maturitu z literatúry.

Znaky tvorby realizmu

Literárny realizmus a jeho charakteristika Realizmus ako literárny smer sa vyvíjal od druhej polovice 19. storočia až do začiatku 20. storočia. Toto obdobie bolo svedkom prudkého rozvoja vedy a techniky, vrátane Darwinovej revolučnej teórie o vzniku života. Spisovatelia sa usilovali o objektívne, pravdivé a neskreslené zobrazenie reality, bez idealizácie. Dôležitými znakmi realizmu sú: - Kritika spoločnosti: Autori vystupovali ako kritici a žalobcovia doby, zobrazujúc človeka v prostredí, kde vládnu peniaze, spoločenské postavenie a prestíž, často na úkor lásky, rodiny či vzdelania. - Sociálne témy: Do literatúry sa dostávajú témy ako alkoholizmus, prostitúcia a celkový mravný a morálny úpadok. - Hrdinovia z rôznych vrstiev: Hlavné postavy pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev, od parížskeho podsvetia po najvyššie aristokratické kruhy. - Konflikt bohatstva a chudoby: Základný rozpor doby, ktorý autori často zobrazovali. - Vplyv pozitivizmu: Filozofický smer, ktorý za skutočné považoval to, čo sa dalo zmyslami a experimentmi dokázať (A. Comte).V dielach realistických autorov nájdeme ostrú kritiku morálky spoločnosti a jej prehnaných hodnôt. Peniaze a postavenie prevyšovali skutočné ľudské hodnoty.

Charles Dickens a kritika sociálnych inštitúcií Charles Dickens je považovaný za druhého najlepšieho anglického spisovateľa po Williamovi Shakespearovi. Jeho tvorba je plná humoru a súcitu, ale zároveň kruto odhaľuje utrpenie, nespravodlivosť a ponižovanie detí. Bol ostrým kritikom sociálnych inštitúcií v Anglicku, ako sú internátne školy, sirotince a väzenia, ktoré často zlyhávali v starostlivosti o opustené deti.

Narodil sa do chudobných pomerov; jeho otec sa dostal pre dlhy do väzenia a dvanásťročný Charles musel zarábať v továrni na výrobu krémov. Tieto skúsenosti, ako aj návštevy otca vo väzení, zanechali v ňom pocit poníženia a odporu, ktorý sa často objavuje v jeho tvorbe, napríklad v románe David Copperfield. Vzdelanie si nadobudol ako samouk a náruživo čítal staré romány. Neskôr sa stal pisárom a súdnym spravodajcom. Mal 10 detí s manželkou, no neskôr sa rozviedol pre vzťah s herečkou Ellen Ternanovou, čo vyvolalo spoločenský škandál a stratu priateľov.

Medzi jeho najznámejšie romány patria Pamäti Klubu Pickwickovcov, Oliver Twist, David Copperfield, Starožitnícky obchod a Malá Dorritka.

Dielo: Vianočná koleda (A Christmas Carol) - rozbor Žáner: Rozprávka Miesto a čas deja: Londýn, Vianoce Idea diela: Autor kritizuje lakomosť, honbu za majetkom a ľahostajnosť voči blížnym. Podčiarkuje dôležitosť rodiny, porozumenia a lásky medzi ľuďmi.

Hlavná postava:Ebenezer Scrooge bol vysoký, štíhly štyridsiatnik, starý mládenec, ktorý nosil len čierne oblečenie. Jeho tvár bola vráskavá od ustavičného mračenia sa. Zmyslom jeho života bolo hromadenie peňazí, ktoré si však nedokázal užiť a šetril aj na sebe. Bol extrémne chamtivý, nekúril ani v zime a nekvalitne sa stravoval. Nemal rád chudobných ľudí, myslel si, že je lepšie, ak umrú, aby za nich nemusel platiť dane. Vianoce nenávidel, lebo boli prestávkou v práci, za ktorú musel platiť svojmu zamestnancovi Bobovi Cratchitovi.

Bol osamelý, bez priateľov, a ľudia sa mu vyhýbali. Svojho synovca, ktorý ho pozval na štedrovečernú návštevu, ironicky odmietol.

Dej:Vianočná koleda sa začína deň pred Vianocami. Scrooge odmieta pozvanie synovca a vyčíta svojmu zamestnancovi Bobovi Cratchitovi platenú vianočnú prestávku. Večer sa mu zjaví duch jeho mŕtveho obchodného partnera Marleyho, obmotaný reťazami a účtovnými knihami. Marley varuje Scrooga, že ak nezmení svoj život, skončí rovnako.

Následne Scrooga navštívia traja duchovia: 1. Duch minulých Vianoc mu ukáže jeho detstvo, starú lásku a časy, keď pracoval ako účtovník. 2. Duch súčasných Vianoc mu ukáže radosť ľudí z Vianoc, vrátane Bobovej rodiny, kde zistí, že Bobov chorý syn, Tiny Tim, dlho neprežije. 3. Duch budúcich Vianoc mu odhalí vlastnú smrť, ženy, ktoré mu kradnú oblečenie, a smrť Tiny Tima.

Po týchto zjaveniach sa Scrooge vráti do reality, uvedomí si svoje chyby a rozhodne sa zmeniť. Prezlečie sa, praje všetkým veselé Vianoce a ide oslavovať k synovcovi. Po Vianociach zvýši Bobovi plat a dovolí kúriť v práci.

Honoré de Balzac a tragédia otcovskej lásky Honoré de Balzac sa narodil v sedliackej rodine, ale jeho otec zbohatol počas Francúzskej revolúcie. Prišiel do Paríža študovať právo, no rýchlo sa mu zunovalo a rozhodol sa venovať spisovateľstvu. Zmenil si meno na „de Balzac“ a neoprávnene používal šľachtický predikát, túžiac po vstupe do vyšších spoločenských kruhov. V roku 1835 napísal jeden z najčítanejších románov Le Père Goriot (Otec Goriot).Jeho neustála potreba písať viedla k zhoršeniu jeho zdravia. Päť mesiacov pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičnou Ewelinou Hanskou, s ktorou si 18 rokov písal listy a splnil si tak celoživotný sen o vstupe do aristokracie.

Balzac je autorom rozsiahleho románového cyklu Ľudská komédia, ktorý obsahuje 97 dokončených románov a okolo 70 náčrtov. Cyklus je rozdelený do troch častí: 1. Štúdie mravov: Obsahuje 44 románov, napr. Lesk a bieda kurtizán, Otec Goriot. 2. Filozofické štúdie: Napr. Šagrénova koža. 3. Analytické štúdie: Analyzuje príčiny nevery a zdôrazňuje, že ženy by si mali samy vyberať partnerov a manželstvo by nemalo byť obchodom.

Dielo: Otec Goriot - rozbor Žáner: Román Miesto konania deja: Paríž, ošarpaný penzión pani Vauquerovej Obdobie: 1819, približne tri roky života otca Goriota Téma diela: Osud otca Goriota, ktorý je vinou svojich dcér a spoločnosti úplne sám. Idea diela: Román kritizuje hodnotový rebríček nastupujúcej buržoázie, kde peniaze stoja na prvom mieste. Je o neopätovanej otcovskej láske, narušených medziľudských vzťahoch a tragických dôsledkoch manželstiev uzatvorených z rozumu, nie z lásky.

Hlavná postava:Otec Goriot je 69-ročný bývalý obchodník s cestovinami. Kedysi pracoval ako robotník, no zbohatol obchodovaním počas vojny. Po smrti manželky venoval všetku svoju lásku dvom dcéram, Anastasii a Delfíne. Vychoval ich pre život vo vysokej spoločnosti, splnil im každý rozmar a sníval o tom, že sa vydajú za boháčov z aristokracie, čo sa mu aj podarilo. Každej dal obrovské veno – 800 000 frankov.

Spočiatku bol vítaným hosťom v domoch dcér, no postupne sa stal nepohodlným. Pre ich vysoké nároky a márnotratnosť ho dcéry neustále finančne vyciciavali, a on predával všetok svoj majetok. Aby ich nekompromitoval, stretával sa s nimi tajne. Z luxusného apartmánu v penzióne sa postupne presťahoval na tretie poschodie, do najbiednejšej izby. Predal aj svoju doživotnú rentu, aby Delfína mala na nové šaty. Dcéry ho už nenavštevovali, posielali len služobníctvo.

Starý a chorý, na prahu smrti, spozná, aké má dcéry. Jeho by uzdravila len ich láska, no neprišli ho pozrieť ani na smrteľnú posteľ, ani na pohreb, posielajúc len prázdne koče s erbmi, symbolizujúce ich prázdne duše.Ďalšie postavy:- Anastasia de Restaud: Vydala sa do starej šľachtickej rodiny, krásna a elegantná. Má milenca, ktorého dlhy platí z otcových peňazí. - Delfína de Nucingen: Krásna, ale menej elegantná ako sestra. Jej manžel je z tzv. novej šľachty. Tiež má milenca, pre ktorého jej otec zariadi byt. - Eugene de Rastignac: Mladý muž zo schudobnenej šľachtickej rodiny, študujúci právo v Paríži. Rýchlo pochopí, že do vysokých kruhov sa dá dostať ľahšou cestou – cez salóny a postele žien, riadiac sa radou, že ženy sú len poštové kone.

Lev Nikolajevič Tolstoj a psychológia tragickej lásky Lev Nikolajevič Tolstoj pochádzal z najvyššej ruskej aristokracie. Počas štúdií práva viedol bohémsky život a prehrával značné sumy peňazí. Snažil sa zlepšiť životné podmienky svojich nevoľníkov. Jeho osobným lekárom bol Slovák Dušan Makovický, ktorý bol aj jeho spoločníkom na úteku z domu v roku 1910.

Dielo: Anna Kareninová - rozbor Žáner: Román z prostredia ruskej šľachty Čas a miesto: 1873-1877 (19. storočie), Rusko (Moskva, Petrohrad, vidiek) Téma: Tragický príbeh lásky Anny Kareninovej k dôstojníkovi Alexejovi Vronskému. Idea: Román je ostrou kritikou morálky vysokej spoločnosti, ktorá tolerovala neveru, pokiaľ sa o nej nehovorilo nahlas, ale nedokázala prijať ženu, ktorá verejne bojovala za svoju lásku.

Hlavné postavy:- Anna Kareninová: Navonok pôvabná a krásna, vnútorne nešťastná a nevyrovnaná. Je vydatá za o 20 rokov staršieho Alexeja Karenina, ktorého nemiluje (manželstvo z rozumu). Má syna Serjožu, ktorého nesmierne miluje. - Alexej Karenin: Vážený vysoký štátny úradník, oddaný práci, ale citovo chladný. Záleží mu len na postavení v spoločnosti a dobrej povesti. Neznáša škandál. - Alexej Vronskij: Gróf, dôstojník, úspešný a obľúbený v spoločnosti. Mladý, pekný, ale sebecký. Miluje spoločnosť a ženy milujú jeho. Jeho egoizmus zničí život Anne a jej rodine.

Dej:Anna, vydatá za Alexeja Karenina a matka syna Serjožu, nemilovala svojho manžela. Jej pokojný život naruší stretnutie s grófom Vronským v Moskve. Okamžite preskočí iskra, no Anna sa spočiatku bráni citom. Vronskij ju však prenasleduje do Petrohradu a ich vzťah sa rozvinie. Stretávajú sa najskôr tajne, potom verejne, čo pobúri vysokú ruskú spoločnosť.Karenin sa dozvie o ich vzťahu a Anna sa mu prizná, že miluje Vronského a je s ním tehotná. Karenin, aby predišiel škandálu, navrhne, že sa budú tváriť, že dieťa je jeho, ale Anna sa nesmie stretávať s Vronským. Anna stojí pred dilemou: ak opustí manžela, stratí syna, ktorého nesmierne ľúbi.

Prekoná ťažký pôrod, pri ktorom žiada manžela o odpustenie a Vronskému povie, že ho nemiluje. Alexej Karenin odpustí obom a Anna odchádza s Vronským a dcérou do Talianska. Po čase jej začne chýbať syn, zatiaľ čo k dcére necíti takú väzbu. Vronskij je vítaný v spoločnosti, zatiaľ čo Anna je izolovaná a žiarli. Začína byť hysterická, berie morfium a Vronskij je stále menej doma.

Po návrate do Ruska Anna naďalej žije izolovane, pretože spoločnosť ju odsudzuje. Keď sa objaví v divadle, vyvolá to škandál a Vronskij sa jej nezastane. V zúfalstve a pocite opustenosti sa vrhne pod vlak.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij a hĺbka ľudskej duše Fiodor Michajlovič Dostojevskij bol ruský spisovateľ, mysliteľ a filozof. Narodil sa v rodine moskovského lekára, no neskôr sa presťahovali na vidiek, kde jeho otca zavraždili nevoľníci. Bol vo vyhnanstve na Sibíri pre činnosť proti cárskemu režimu.

Je považovaný za zakladateľa psychologického románu. Zaujímal sa o vnútorný svet hrdinov, najmä tých najbiednejších, a skúmal, ako bieda a poníženie ovplyvňujú ľudskú dušu, vedúc až k zločinu.

Medzi jeho najznámejšie romány patria Biedni ľudia, Ponižení a urazení, Idiot a Bratia Karamazovovci.

Dielo: Zločin a trest - rozbor Žáner: Sociálno-psychologický román Miesto konania deja: Rusko, Petrohrad Obdobie: 1866 (19. storočie) Téma diela: Zločin a trest, a to, že každý zločin raz bude potrestaný. Idea diela: Nič nedáva právo človeku zabiť iného, ani tá najhoršia životná situácia.

Hlavné postavy:- Rodion Raskoľnikov: 23-ročný bývalý študent práva, inteligentný, ale v extrémnej finančnej núdzi. Vypracoval si teóriu, že ľudia sa delia na „obyčajných“ a „neobyčajných“, ktorí majú právo prekračovať morálne hranice pre vyššie ciele. - Soňa Marmeladovová: Chudobné, bledé dievča so zlou povesťou, ktoré sa predáva na ulici, aby uživilo svoju chorú macochu a súrodencov. Je to biedna, ale čistá duša, ktorá presvedčí Raskoľnikova k priznaniu. - Duňa: Raskoľnikovova sestra, ochotná obetovať sa pre neho.

Dej:Raskoľnikov žije v extrémnej biede. Kvôli nedostatku financií musí prerušiť štúdium práva. Stále viac sa mu hromadí nenávisť k starej úžerníčke, u ktorej si často požičiava. V krčme počuje rozhovor o úžerníčke, v ktorom sa hovorí, že by bol dobrý skutok, keby ju niekto zabil a peniaze rozdal chudobným.

Rozhodne sa starú ženu zabiť sekerou. Nechtiac zabije aj jej sestru, ktorá bola svedkom. Spočiaku nemá výčitky svedomia, tvrdí: „Nezabil som človeka, ale princíp!“ Postupne ho však začnú prenasledovať vidiny, strach a výčitky svedomia. Policajný inšpektor má podozrenie.

Raskoľnikov sa spoznáva so Soňou, do ktorej sa zamiluje. Zverí sa jej so svojím činom a Soňa ho presvedčí, aby sa priznal a prijal trest. Hoci spočiatku nesúhlasí a obhajuje sa tým, že zabil „nepotrebnú voš“, napokon si uvedomí, že za zločin musí niesť zodpovednosť. Po zložitom vnútornom boji sa prizná. Je odsúdený na 8 rokov nútených prác na Sibíri, kde ho sprevádza Soňa. Až prijatie trestu a utrpenia na Sibíri mu prinesie vykúpenie a možnosť začať žiť normálne.

Medzivojnová literatúra a prechod k modernizmu

Začiatok 20. storočia, s ktorým sa prelína záver realizmu, bol obdobím vedecko-technickej revolúcie a prehodnocovania predstáv o svete. Táto prelomová doba položila základy pre medzivojnovú literatúru. Autori ako Dostojevskij a Tolstoj, hoci primárne realisti, sú v niektorých kontextoch považovaní za predchodcov alebo súčasť avantgardných prúdov, ktoré ovplyvnili medzivojnové obdobie. Ich hĺbavé psychologické sondy a kritika spoločnosti priamo rezonujú s hľadaním nových výrazových prostriedkov a tém v turbulentnom období medzi dvoma svetovými vojnami.

Hoci v zdrojových materiáloch nie sú explicitne rozvedené ďalšie smery medzivojnovej literatúry, je dôležité si uvedomiť, že toto obdobie prinieslo aj nové avantgardné smery, ktoré sa odkláňali od tradičného realistického zobrazenia a experimentovali s formou, jazykom a pohľadom na svet. Spoločná však zostala kritika ľudskej morálky a spoločenských nedostatkov, ktorá sa prehlbovala s prekonávaním vojnových hrôz.

Často kladené otázky o realizme a medzivojnovej literatúre

Aké sú hlavné znaky literárneho realizmu?

Hlavnými znakmi literárneho realizmu sú objektívne a neskreslené zobrazenie reality, kritika spoločnosti a sociálnych problémov (ako alkoholizmus, prostitúcia), zobrazenie hrdinov z rôznych spoločenských vrstiev a zdôrazňovanie rozporov medzi bohatstvom a chudobou. Významný je aj vplyv pozitivistickej filozofie.

Čím sa líši psychologický román Dostojevského od iných realistických diel?

Dostojevskij je považovaný za zakladateľa psychologického románu, pretože sa intenzívne zameriava na vnútorný svet svojich hrdinov. Analyzuje, ako bieda, utrpenie a poníženie ovplyvňujú ľudskú dušu a môžu viesť až k zločinu. Kým iní realisti opisovali spoločenské javy, Dostojevskij preniká do hĺbky ľudskej psychiky a morálnych dilem.

Aká je kritika spoločnosti v diele Otec Goriot?V diele Otec Goriot Honoré de Balzac kritizuje hodnotový rebríček nastupujúcej buržoázie, kde sú na prvom mieste peniaze a spoločenské postavenie. Autor zobrazuje neopätovanú otcovskú lásku a narušené medziľudské vzťahy, kde dcéry vykorisťujú svojho otca kvôli vlastným márnotratným záujmom a spoločenskému postaveniu, čím odhaľuje morálny úpadok vtedajšej spoločnosti.

Aký osud stihol Annu Kareninovú a prečo?

Anna Kareninová končí tragicky – vrhá sa pod vlak. Jej osud je priamym dôsledkom pokryteckej morálky vysokej ruskej spoločnosti, ktorá síce tolerovala tajné nevery, ale odsúdila Annu za jej otvorenú lásku k Vronskému a verejný boj za ňu. Anna zostala izolovaná, opustená a nepochopená, čo viedlo k jej zúfalstvu a sebadestrukcii.