Podcast o Literárny existencializmus a Bukovčanova dráma

Kapitoly

Keď sa svet zrúti

Čo to vlastne je?

Ako ho spoznať

Príklad zo Slovenska

Kto je zamknutý v pivnici?

Hraničná situácia a voľba

Symbolika a odkazy

Záverečné zhrnutie

Přepis

Tereza: Predstav si, že prežiješ druhú svetovú vojnu. Všetko, čomu si veril, je v troskách. Mestá, hodnoty, istoty... zrazu máš pocit, že si sám v absurdnom, nehostinnom svete. Čo teraz? Presne z tohto pocitu sa zrodil existencializmus.

Filip: Počúvate Studyfi Podcast. A áno, Tereza, trafila si klinec po hlavičke. Existencializmus je presne o tom – o hľadaní zmyslu v chaose.

Tereza: Dobre, takže čo je jeho hlavnou myšlienkou v literatúre?

Filip: Zameriava sa na človeka ako indivíduum, ktoré je vrhnuté do sveta a musí čeliť jeho absurdite. Kľúčová je takzvaná hraničná situácia.

Tereza: To znie dramaticky. Čo to znamená?

Filip: Je to moment, keď ide postave o život. A práve vtedy, tesne pred smrťou, sa ukáže jej skutočná podstata. Či je hrdina, alebo zbabelec.

Tereza: Takže žiadne romantické komédie, však?

Filip: To určite nie. Hľadaj pocity odcudzenia, hnusu, postavy, ktoré sa riadia len vlastným svedomím a jediná istota v ich živote je smrť.

Tereza: A zrejme tam bude aj nejaká ťažká voľba...

Filip: Vždy. Postava si musí vybrať a potom niesť dôsledky svojej voľby. To je jadro existenciálnej drámy.

Tereza: Dajme si konkrétny príklad. Čo naši autori?

Filip: Perfektným príkladom je dráma Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva. Dej sa odohráva počas SNP v jednej pivnici, kde sú rukojemníci.

Tereza: A musia si vybrať, kto z nich zomrie, aby ostatní prežili, však?

Filip: Presne tak. Je to dokonalá hraničná situácia, kde sa ukazuje sebectvo a zabúda sa na ľudskosť. Názov je vlastne parafrázou na biblickú zradu.

Tereza: Takže prebrali sme teóriu drámy, ale najlepšie sa to všetko ukáže na konkrétnom príklade. Poďme sa pozrieť na jednu kľúčovú slovenskú hru.

Filip: Presne tak. A vybrali sme si hru Petra Karvaša, ktorá sa volá „Prv než kohút zaspieva“. Je to dráma, ktorá vás chytí a nepustí.

Tereza: O čom to teda je? Dej sa odohráva počas jednej noci v roku 1944. V pivnici je zatvorených desať ľudí, ktorí porušili zákaz vychádzania. Je to tak?

Filip: Áno, a tu sa začína to kúzlo. Karvaš tam dal dokopy vzorku celej spoločnosti. Máme tam mladý zaľúbený pár, študenta Ondreja a gymnazistku Fanku. Potom arogantného zverolekára Šusteka, ktorý si myslí, že všetko vybaví.

Tereza: Vždy sa nájde niekto taký. Kto tam bol ďalej?

Filip: Starý učiteľ Tomko, taký morálny kompas skupiny. Potom prostitútka Marika, pôrodná babica Babjaková, ale aj holič Uhrík — to je veľmi dôležitá postava.

Tereza: Prečo práve on?

Filip: Pretože Uhrík si myslí, že ho zachránia jeho známosti. Veď strihá všetkých dôležitých ľudí v meste. A nakoniec je tam ešte cudzí Tulák, o ktorom nikto nič nevie. Skrátka, totálny mix ľudí.

Tereza: A čo sa stane, keď ich tam zamknú?

Filip: Príde ponuka od nemeckého majora. Zabili mu vojaka a toto je odveta. Ak sa do rána nenájde vrah, všetci zomrú. Ale je tu jedna možnosť... sú veľkorysí.

Tereza: Aká možnosť?

Filip: Ak si spomedzi seba vyberú jedného, ktorého obetujú, ostatní budú voľní. A tu sa začína psychologický teror. Z ľudí opadávajú masky.

Tereza: To je strašné. Ako na to reagujú?

Filip: No, okamžite sa ukážu charaktery. Zverolekár Šustek navrhne, aby obetovali prostitútku, lebo jej život má podľa neho menšiu cenu. Iní chcú obetovať starca. Alebo Tuláka, lebo ho nikto nepozná.

Tereza: A práve ten Tulák je vlastne utečenec z transportu, však?

Filip: Presne tak! Je jediný, kto naozaj vie, čo ich čaká. A nakoniec ho zabije práve holič Uhrík. Zozadu, od strachu. Zaprie v sebe všetko ľudské, len aby prežil.

Tereza: Názov hry, „Prv než kohút zaspieva“, je jasná biblická narážka.

Filip: Áno, je to odkaz na Petrovo zapretie Ježiša. Uhrík tu trikrát zradí — ľudskosť, morálku, a nakoniec aj samého seba, keď klame, že sa Tulák zabil sám. Je to dokonalý príklad expresionizmu v dráme – hraničná situácia, úzkosť, strach a zúfalstvo.

Tereza: A vidíme tu aj vplyv antickej drámy, však? Ten pocit, že osud je v rukách vyššej moci a postavy prechádzajú akousi očistou.

Filip: Presne. Niektoré prejdú katarziou, morálnou očistou. Ale Uhrík klesne na úplné dno. Karvaš sa tu skvele hrá aj s jazykom, používa expresívne slová a v autorských poznámkach graduje napätie — „s hrôzou“, „zúfalo“, „ochromený strachom“.

Tereza: Čiže tie scénické poznámky nie sú len na to, aby herci vedeli, kam sa postaviť.

Filip: Vôbec nie! Sú kľúčovou súčasťou atmosféry. Čitateľ vďaka nim cíti to zúfalstvo priamo na vlastnej koži.

Tereza: Takže, ak to zhrnieme, táto hra je modelovou situáciou, ktorá ukazuje, ako sa ľudia správajú pod extrémnym tlakom. Kto zostane človekom a kto sa zmení na zviera.

Filip: Presne tak. Je to nadčasová téma. Kto z nás vie, ako by sa zachoval? A to je otázka, ktorú nám Karvaš necháva. Kľúčový odkaz je, že aj v najhoršej situácii máme na výber, či si zachováme dôstojnosť.

Tereza: Skvelý a silný záver nášho dnešného podcastu. Filip, veľmi pekne ti ďakujem, že si nám to takto priblížil.

Filip: Aj ja ďakujem za pozvanie. A všetkým maturantom držím palce!

Tereza: Prirodzene, aj my sa pripájame. Dúfame, že vám náš Studyfi Podcast pomohol. Počujeme sa pri ďalších témach. Majte sa pekne!

Filip: Dopočutia.