Kartičky na Literárny existencializmus a Bukovčanova dráma

Literárny Existencializmus a Bukovčanova Dráma: Rozbor

1 / 17

Čo je literárny existencializmus v kontexte po 2. svetovej vojne?

Literárny a filozofický smer zameraný na človeka a zmysel jeho bytia – existencia v nehostinnom, absurdnom svete, kde jedine hraničná situácia odhaľuj

Ťukni na otočenie · Potiahni na navigáciu

Existencializmus v literatúre po roku 1945

17 kartičiek

Kartička 1

Otázka: Čo je literárny existencializmus v kontexte po 2. svetovej vojne?

Odpoveď: Literárny a filozofický smer zameraný na človeka a zmysel jeho bytia – existencia v nehostinnom, absurdnom svete, kde jedine hraničná situácia odhaľuj

Kartička 2

Otázka: Aké historické okolnosti ovplyvnili literárny existencializmus po roku 1945?

Odpoveď: Pocity ohrozenia a skúsenosti po 2. svetovej vojne, ktoré podnietili pesimizmus, odcudzenosť a nihilistické tendencie.

Kartička 3

Otázka: Aké sú hlavné znaky literárneho existencializmu?

Odpoveď: Vplyv existencializmu; pocity ohrozenia; odcudzenosť a odpor k životu; tendencie k nihilizmu; postava ako silná slobodná individualita riadiaca sa sve

Kartička 4

Otázka: Čo znamená „hraničná situácia“ v existencialistickej literatúre?

Odpoveď: Situácia, v ktorej je postava postavená pred extrémnu voľbu alebo nebezpečenstvo (často smrť), čo odhaľuje jej skutočný charakter a dôsledky rozhodnut

Kartička 5

Otázka: Ako sú v existencialistických dielach vykreslené postavy vo vzťahu k radosti zo života a spoločnosti?

Odpoveď: Postavy necítia radosť zo života; prevládajú u nich pocity odcudzenosti, hnusu zo života a ľudí, často aj nihilizmus.

Kartička 6

Otázka: Aká je úloha svedomia a individuality v existencialistických postavách?

Odpoveď: Postava je silná, slobodná individualita, ktorá sa riadi len vlastným svedomím a nespolieha sa na vonkajšie hodnoty.

Kartička 7

Otázka: Ktorí autori sú uvedení ako predstavitelia existencializmu v prezentovanom obsahu?

Odpoveď: Jean-Paul Sartre (Hnus, Múr), Albert Camus (Cudzinec), Alberto Moravia (Ľahostajnosť), Françoise Sagan (Dobrý deň, smútok).

Kartička 8

Otázka: Ktoré slovenské diela majú znaky existencializmu podľa textu?

Odpoveď: Dušan Mitana: Psie dni; Rudolf Sloboda: Narcis, Krv; Ivan Bukovčan: Kým kohút nezaspieva.

Kartička 9

Otázka: Ako je v texte charakterizovaná hra Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva v súvislosti s existencializmom?

Odpoveď: Hra vytvára hraničnú situáciu počas Slovenského národného povstania; postavy odhaľujú svoje pravé ja, upadajú do sebeckosti a straty ľudskosti; scéna

Kartička 10

Otázka: Prečo je názov Kým kohút nezaspieva významný v existencialistickom kontexte?

Odpoveď: Je parafrázou na Petrovu zradu – v diele postavy niekoľkokrát zrazia jeden druhého a sami seba, strácajú ľudskosť a dôstojnosť.