Podcast o Kvapavka u žien: Prehľad a komplikácie

Kapitoly

Úvod do problematiky

Chlamýdie – Tichý nepriateľ

Vaginózy a kandidóza

Bolestivý vred – Ulcus molle

Nebolestivý vred – LGV

Granuloma inguinale – Donovanóza

Čo je kvapavka?

Kvapavka u mužov

Tichá hrozba u žien

Riziká a zhrnutie

Pôvodca a prenos

Príznaky a "jahodový krčok"

Diagnostika a liečba

Baktéria s komplikovaným menom

Ako syfilis preniká do tela

Primárne štádium – tichý vred

Sekundárne štádium – veľký imitátor

Terciárne štádium a vrodená forma

Nepriateľ zvnútra

Ďalší podozriví

Zhrnutie a záver

Přepis

Simona: Na skúške z mikrobiológie alebo dermatovenerológie vie takmer každý vymenovať aspoň tri pohlavne prenosné infekcie. Ale viete, čo odlišuje dobrú známku od tej najlepšej?

Filip: Čo, Simona?

Simona: Je to schopnosť rozoznať klinické obrazy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú úplne rovnaké. A presne to si dnes ukážeme, aby ste v tom mali raz a navždy jasno.

Filip: Skvelý plán. Poďme na to. Počúvate Studyfi Podcast.

Simona: Takže, začnime niečím, čo trápi obrovské množstvo ľudí, často bez toho, aby o tom vedeli. Chlamýdie.

Filip: Presne tak. Konkrétne *Chlamydia trachomatis*, sérotypy D až K. A ten sérotyp je dôležitý, pretože iné môžu spôsobiť napríklad ochorenie očí alebo zápal pľúc. Ale tieto... tieto sa zameriavajú na genitálie.

Simona: A aký je klinický obraz? Ako to vyzerá v praxi?

Filip: U mužov je to typicky uretritída, teda zápal močovej rúry. U žien zase mukopurulentná cervicitída, čiže hnisavý zápal krčka maternice.

Simona: To znie nepríjemne. Ale tu to asi nekončí, však?

Filip: Vôbec nie. Infekcia sa môže šíriť ďalej. U mužov to môže viesť k zápalu nadsemenníkov, prostaty a v najhoršom prípade až k sterilite.

Simona: A u žien?

Filip: U žien je to ešte zákernejšie. Môže sa rozvinúť takzvaná panvová zápalová choroba, alebo PID. To je zápal maternice, vaječníkov aj vajcovodov. A práve to je častá príčina neplodnosti.

Simona: To je naozaj vážne. A aké sú príznaky, na ktoré si treba dať pozor?

Filip: Môže to byť hnedastý alebo krémový výtok, bolesti v podbrušku, bolesť pri sexe alebo pri močení. Ale tu je ten najväčší problém...

Simona: Aký?

Filip: Až u 50 % mužov a neuveriteľných 80 % žien prebieha infekcia úplne bez príznakov. Je to tichý nepriateľ.

Simona: Páni. Takže človek môže byť chorý a ani o tom nevie. Ako sa to potom diagnostikuje, keď nemám žiadne príznaky?

Filip: Keďže chlamýdie sú vnútrobunkové parazity, potrebujeme ster, ktorý obsahuje aj epitelové bunky. Nestačí len hnis. Odoberá sa špeciálnym tampónom u ženy z krčka maternice a u muža z močovej rúry.

Simona: Dobre, a liečba? Predpokladám, že antibiotiká.

Filip: Áno, ale musia to byť také, ktoré dobre prenikajú dovnútra buniek. Najčastejšie sa používajú makrolidy, tetracyklíny alebo fluorochinolóny.

Simona: Poďme sa pozrieť na ďalšie bežné problémy. Často sa spomína bakteriálna vaginóza. To je to isté ako kvasinková infekcia?

Filip: Dobrá otázka, ale nie, nie je. Pri bakteriálnej vaginóze dôjde k narušeniu rovnováhy. Zníži sa počet prospešných laktobacilov a premnožia sa iné baktérie, napríklad gardnerely.

Simona: A to sa prejaví ako?

Filip: Typický je jemný, biely výtok a hlavne... charakteristický zápach po rybách. Tento príznak si študenti väčšinou zapamätajú.

Simona: To verím. A spomínal si kvasinky. To je tá kandidóza, však?

Filip: Presne. Vaginálnu kandidózu zažije počas života až 75 % žien. Pôvodcom je najčastejšie *Candida albicans*. Tá je v pošve bežne, ale za určitých okolností sa premnoží.

Simona: A aké sú tie okolnosti?

Filip: Napríklad liečba antibiotikami, ktorá zničí aj laktobacily, poruchy glukózového metabolizmu, teda cukrovka, alebo aj len zvýšená hladina estrogénov.

Simona: A tu je klinický obraz iný ako pri vaginóze?

Filip: Úplne. Kandidóza sa prejavuje akútnym opuchom, svrbením a typickým hustým, tvarohovitým výtokom. Takže na zapamätanie: bakteriálna vaginóza je rybací zápach, kandidóza je tvarohovitý výtok. Jednoduché, no nie?

Simona: Skvelá pomôcka, ďakujem!

Simona: Dobre, poďme teraz na ochorenia, ktoré sa prejavujú vredmi. To znie dosť strašidelne. Začnime s Ulcus molle, mäkkým vredom.

Filip: Áno, toto ochorenie je v Európe našťastie zriedkavé. Spôsobuje ho baktéria *Haemophilus ducreyi*. A klinický obraz je veľmi typický.

Simona: V čom presne?

Filip: Pamätajte si postupnosť: papulka, potom pustulka a nakoniec vred. Najprv sa objaví malá červená vyrážka, z nej sa stane pľuzgierik naplnený hnisom a ten keď praskne, vytvorí vred.

Simona: A prečo sa volá „mäkký“ vred?

Filip: Pretože na pohmat je naozaj mäkký, na rozdiel od tvrdého vredu pri syfilise. A čo je kľúčové a treba si zapamätať na skúšku – je extrémne bolestivý.

Simona: Bolestivý vred. To je dôležitá informácia. Deje sa ešte niečo iné?

Filip: Áno, zväčšia sa aj regionálne lymfatické uzliny v slabinách. Sú tiež bolestivé a môžu sa naplniť hnisom, ktorý si neskôr môže preraziť cestu na povrch kože.

Simona: Dobre, takže Ulcus molle rovná sa bolestivý vred. Existuje aj niečo, čo vyzerá podobne, ale nebolí to?

Filip: Výborná otázka! A odpoveď je áno. Je to Lymphogranuloma venereum, skrátene LGV.

Simona: A v čom je rozdiel?

Filip: Pôvodcom je opäť naša stará známa *Chlamydia trachomatis*, ale iné sérotypy – L1 až L3. A tu je ten hlavný zvrat. Na začiatku sa tiež vytvorí malá papulka alebo pľuzgierik, ktorý sa zmení na vred...

Simona: A ten...?

Filip: ...je úplne nebolestivý! Často si ho človek ani nevšimne a môže sa sám zahojiť. Bolesť prichádza až neskôr.

Simona: Ako to myslíš, že neskôr?

Filip: Asi o 2 až 4 týždne sa jednostranne a veľmi výrazne zväčšia lymfatické uzliny v slabinách. A tieto uzliny, na rozdiel od toho vredu, sú už veľmi bolestivé. Koža nad nimi je zapálená a nakoniec môžu tiež zhnisavieť a vytvoriť fistuly.

Simona: Aha! Takže pri diferenciálnej diagnostike je kľúčové pýtať sa na bolesť. Ulcus molle – bolestivý vred. LGV – nebolestivý vred, ale bolestivé uzliny.

Filip: Presne tak! Ak si zapamätáte toto, máte polovicu úspechu na skúške vo vrecku. Je to klasická otázka.

Simona: Super. A v našich podkladoch máme ešte jedno ochorenie s vredmi – Granuloma inguinale.

Filip: Áno, inak nazývané aj donovanóza. Aj tu na začiatku vznikne papulka, ktorá rýchlo exulceruje, teda zvredovatie.

Simona: A je tento vred bolestivý alebo nie?

Filip: Tento vred je tiež bezbolestný. Ale vyzerá úplne inak. Je mäsitý, sýtočervenej farby a pri kontakte veľmi ľahko krváca. Rýchlo sa rozširuje a ničí okolité tkanivo.

Simona: Takže si to zhrňme. Máme tri choroby s vredmi. Ulcus molle je mäkký a bolestivý. LGV má nebolestivý, malý vred, ktorý zmizne, ale po ňom nasleduje bolestivé zväčšenie uzlín. A Granuloma inguinale má bezbolestný, mäsitý, krvácajúci vred, ktorý sa šíri.

Filip: Perfektné zhrnutie, Simona. Presne tieto rozdiely sú to, čo odlišuje priemernú odpoveď od tej stopercentnej.

Simona: Výborne. Myslím, že v tom už máme oveľa jasnejšie. Poďme sa teraz pozrieť na ďalšiu skupinu ochorení...

Simona: Takže chlamýdie máme za sebou, ale zoznam, bohužiaľ, nekončí. Poďme na ďalšiu, veľmi známu pohlavne prenosnú chorobu.

Filip: Presne tak. Hneď druhou najčastejšou je kvapavka, alebo odborne gonorea.

Simona: Dobre, poďme na to. Čo ju spôsobuje a prečo je taká... zákerná?

Filip: Spôsobuje ju baktéria *Neisseria gonorrhoeae*. A zákerná je hlavne preto, lebo prameňom nákazy sú často ľudia bez príznakov. A to sú, prekvapivo, častejšie ženy.

Simona: Takže žena ju môže mať, ani o tom nevie, a prenesie ju ďalej?

Filip: Presne tak. U drvivej väčšiny mužov sa príznaky prejavia, ale u žien môžu byť veľmi mierne alebo dokonca žiadne. To je hlavný problém pri jej šírení.

Simona: A mimo tela tá baktéria asi dlho neprežije, však?

Filip: Vôbec. Gonokoky sú na vonkajšie prostredie extrémne citlivé, rovnako ako treponémy pri syfilise. Potrebujú svojho hostiteľa, ktorým je výlučne človek.

Simona: Dobre, tak keď už muži tie príznaky väčšinou majú, aké sú?

Filip: U mužov to začína pomerne rýchlo, inkubačná doba je len 2 až 6 dní. Vzniká takzvaná predná uretritída. Typický je hnisavý výtok z močovej rúry a dyzúria – teda veľmi nepríjemné, pálivé a bolestivé močenie.

Simona: To znie... dosť nepríjemne. A čo sa stane, ak sa to nelieči?

Filip: To teda je. Neliečený zápal prechádza po pár týždňoch do chronického štádia. Tam už sú prejavy minimálne, typická je takzvaná „kvapka na dobré ráno“.

Simona: A to je len začiatok, však? Infekcia sa môže šíriť ďalej.

Filip: Áno, a to je nebezpečné. Môže postúpiť hlbšie a spôsobiť zápal prostaty alebo nadsemenníkov, čo je už spojené s horúčkou a bolesťami. A tu je to vážne – môže to viesť až k sterilite.

Simona: Uf. A teraz k ženám, kde je to tichšie. Ako sa to prejavuje u nich, ak vôbec?

Filip: Ak sa príznaky objavia, ide o zápal krčka maternice a močovej rúry. Ženy môžu cítiť len nevýrazné pálenie pri močení, bolesti v podbrušku alebo si všimnúť výtok. Je to ľahko zameniteľné s bežnou infekciou.

Simona: Ale rovnako ako u mužov, aj tu sa to môže šíriť vyššie, však?

Filip: Presne. A to je ten najväčší problém. Infekcia môže vystúpiť až do maternice, vajíčkovodov a do brušnej dutiny. To môže spôsobiť zrasty, chronickú bolesť a v konečnom dôsledku neplodnosť alebo mimomaternicové tehotenstvo.

Simona: Počula som aj o nejakom zvláštnom syndróme spojenom s kvapavkou.

Filip: Áno, to je Fitz-Hugh-Curtisov syndróm! Vzniká, keď sa infekcia dostane až k pečeni a spôsobí tam zápal. Prejavuje sa bolesťami pod pravým rebrovým oblúkom. Je to skôr raritná, ale o to závažnejšia komplikácia.

Simona: A čo špeciálne skupiny, napríklad tehotné ženy alebo deti?

Filip: Počas tehotenstva hrozí riziko predčasného pôrodu. A existuje aj forma, ktorá postihuje dievčatá pred pubertou, takzvaná vulvovaginitída, pretože ich sliznica je náchylnejšia na infekciu.

Simona: Dobre, takže kľúčový odkaz je... Kvapavka nie je len nejaký nepríjemný výtok. Je to vážna hrozba pre plodnosť, najmä preto, že u žien môže prebiehať úplne bez povšimnutia.

Filip: Presne si to vystihla. Preto je prevencia a včasná diagnostika absolútne kľúčová. No a práve o diagnostike a liečbe sa budeme baviť v ďalšej časti.

Simona: Fíha, takže to bolo celkom priamočiare. Ale poďme sa pozrieť na niečo... trochu iné. Čo taká trichomoniáza? Znie to dosť exoticky.

Filip: Možno to znie exoticky, ale je to bežnejšie, než si myslíš. Ide o parazitárne ochorenie, ktoré spôsobuje prvok, konkrétne bičíkovec Trichomonas vaginalis.

Simona: Parazit? To znie nepríjemne. A ako sa to prenáša?

Filip: Je to klasická pohlavne prenosná infekcia. Zaujímavé je, že muži sú často len bezpríznakoví prenášači.

Simona: Takže chlap nič necíti, ale môže nakaziť partnerku? Čo sa potom deje u ženy?

Filip: Presne tak. U žien sú príznaky oveľa výraznejšie. Typický je spenený, žltozelený a zapáchajúci výtok, plus nepríjemné svrbenie a pálenie.

Simona: To znie naozaj diskomfortne. Počula som aj o niečom, čo sa volá "jahodový krčok maternice". To je čo, nejaký kódový názov?

Filip: Je to celkom trefný opis. Pri vyšetrení môže mať krčok maternice bodkované červené škvrny, ktoré naozaj pripomínajú povrch jahody.

Simona: Wow, to je... obrazné. A diagnostika? Predpokladám, že to nie je len o pohľade.

Filip: Samozrejme. Kľúčové je mikroskopické vyšetrenie steru, kde toho parazita priamo vidíme. Liečba je našťastie účinná, používajú sa lieky ako Metronidazol.

Simona: Super, takže je dôležité to včas podchytiť a správne liečiť. To si zapamätáme. Teraz sa ale posuňme k ďalšej téme, ktorá s týmto čiastočne súvisí.

Simona: Takže toľko k chlamýdiám. Myslím, že sme si to pekne rozobrali. Ale keď sa bavíme o pohlavne prenosných chorobách, je tu jedno meno, ktoré má takmer mýtický status a vyvoláva rešpekt... syfilis.

Filip: Presne tak, Simona. Syfilis je naozaj kapitola sama o sebe. Je to taký historický zloduch medzi baktériami, ale stále extrémne relevantný aj dnes. A vedieť, ako funguje, je kľúčové nielen na skúšky, ale aj pre život.

Simona: Dobre, poďme na to. Kto alebo čo je teda vinníkom? Predpokladám, že nejaká baktéria.

Filip: Áno, je to baktéria, konkrétne spirochéta s dosť krkolomným menom: *Treponema pallidum*. Skús to povedať trikrát rýchlo.

Simona: To radšej neskúšam, ostanem pri slove syfilis. Čím je táto treponéma taká špeciálna?

Filip: Je to taká primadona medzi baktériami. Je extrémne citlivá. Vadí jej sucho, UV svetlo, bežná dezinfekcia, a dokonca aj zmena teploty. A čo je pre mikrobiológov frustrujúce, nedá sa kultivovať v laboratóriu na bežných pôdach.

Simona: Takže ju nemôžeme len tak vypestovať v Petriho miske? To musí komplikovať diagnostiku.

Filip: Presne tak. Musíme sa spoliehať na iné metódy, o ktorých si povieme neskôr. Ešte jedna zaujímavosť – delí sa strašne pomaly, približne každých 30 hodín. To znamená, že aj choroba postupuje pomaly a zákerne.

Simona: Dobre, takže máme tu citlivú, pomalú baktériu. Ako sa vlastne dostane do tela a čo tam začne robiť?

Filip: To je tá zákerná časť. Treponémy dokážu preniknúť aj cez neporušenú kožu alebo sliznice. Nie je potrebná žiadna ranka. Majú enzým, ktorý doslova rozkladá medzibunkovú hmotu, konkrétne kyselinu hyalurónovú.

Simona: Počkaj, to znie ako nejaký sci-fi film. V podstate si sama otvára dvere, kamkoľvek chce ísť?

Filip: Presne taký je to pocit. Tento enzým jej umožní preniknúť k cievam a odtiaľ sa krvou roznesie po celom tele. A čo je dôležité, množí sa mimo buniek, v medzibunkovom priestore.

Simona: A čo na to náš imunitný systém? Nespustí sa nejaký poplach?

Filip: Ale áno, spustí. Problém je, že imunitná odpoveď sama prispieva k poškodeniu. Lipoproteíny na povrchu baktérie vyvolajú zápal okolo malých ciev, čo vedie k ich upchávaniu. Tento proces sa volá obliteratívna endarteritída. V neskorších fázach sa na poškodení podieľajú hlavne imunokomplexy.

Simona: Takže naše vlastné telo v snahe bojovať vlastne zhoršuje situáciu. Klasika.

Filip: A tento proces nás pekne privádza k jednotlivým štádiám. Všetko sa to začína primárnym štádiom. V mieste, kde treponéma vnikla do tela, vzniká po inkubačnej dobe, ktorá je asi tri týždne, takzvaný tvrdý vred.

Simona: Tvrdý vred... to neznie príjemne. Ako to vyzerá a bolí to?

Filip: A v tom je ten háčik. Odborne sa volá *ulcus durum* a je typicky nebolestivý. Je to zatvrdnutá lézia, ktorá sa môže objaviť na genitáliách, ale aj perách, v ústach, na prsnej bradavke... v podstate kdekoľvek, kde došlo ku kontaktu.

Simona: Nebolestivý? Takže si ho človek nemusí ani všimnúť, hlavne ak je na nejakom skrytom mieste, napríklad na krčku maternice?

Filip: Presne. A aby to bolo ešte zákernejšie, tento vred sa po niekoľkých týždňoch sám, bez akejkoľvek liečby, zahojí. Človek si môže myslieť, že je po probléme, ale baktérie sa už veselo šíria po tele.

Simona: To je neuveriteľne nebezpečné. A čo tie uzliny? Tie sa nezväčšia?

Filip: Zväčšia. Týždeň alebo dva po vzniku vredu sa zväčšia regionálne lymfatické uzliny. Sú tvrdé, nebolestivé a voľne pohyblivé. Ale opäť, kto si hneď spojí nebolestivú uzlinu s takouto vážnou infekciou?

Simona: Jasné. Ešte niečo dôležité k tomuto štádiu? Nejaká perlička na záver?

Filip: Mám! Ak človek v inkubačnej dobe užíva antibiotiká kvôli niečomu inému, napríklad angíne, môže to vznik vredu oddialiť alebo úplne potlačiť. Vznikne takzvaný *maskovaný syfilis*. Diagnostika je potom oveľa ťažšia.

Simona: Dobre, takže vred zmizol, človek si myslí, že je v poriadku, ale infekcia pokračuje. Čo nasleduje?

Filip: Asi po 8 až 10 týždňoch vstupuje choroba do druhého štádia. Treponémy sú už po celom tele a začína sa divadlo. Toto štádium sa volá aj „veľký imitátor“, pretože jeho príznaky môžu napodobňovať desiatky iných ochorení.

Simona: A aké sú tie prejavy? Čo by nás malo varovať?

Filip: Najtypickejšia je vyrážka, takzvaná *roseola syphilitica*. Sú to hnedoružové škvrny, hlavne na trupe, dlaniach a stupajach, ktoré nesvrbia. Potom to môžu byť tvrdé červenkasté pupence, papulózny exantém.

Simona: Dlane a stupaje, to je dosť špecifické. Počula som aj o niečom, čo sa volá *condylomata lata*.

Filip: Áno, to je jeden z najinfekčnejších prejavov. Sú to mokvajúce, zapáchajúce pláty v miestach vlhkej zapareniny, napríklad v rozkroku alebo v podpaží. Sú plné treponém.

Simona: Fuj. Takže v tomto štádiu je človek extrémne infekčný. Sú aj iné prejavy?

Filip: Áno, celá paleta. Môžu sa objaviť biele povlaky v ústach, takzvané *plaques opalines*. Môže dôjsť k vypadávaniu vlasov, ktoré vyzerá ako srsť ožratá od molí. A veľmi zvláštny je „venušin náhrdelník“ – biele škvrny na krku.

Simona: To znie ako nočná mora. A čo sa stane, ak sa ani toto nelieči?

Filip: Všetky tieto prejavy zase spontánne zmiznú. A choroba prechádza do latentného, bezpríznakového obdobia, ktoré môže trvať roky.

Simona: Roky? A potom čo? Príde tretí úder?

Filip: Presne. Po rokoch, niekedy aj desaťročiach, môže neliečený syfilis prejsť do tretieho, terciárneho štádia. V tejto fáze už človek takmer nie je infekčný, ale dochádza k masívnej deštrukcii tkanív. Ide hlavne o imunopatologickú reakciu.

Simona: Čo konkrétne sa ničí?

Filip: Tvoria sa takzvané gumy – syfilitické nekrózy, ktoré môžu zničiť kožu, kosti, pečeň... čokoľvek. Typické je poškodenie srdca a aorty, čo môže viesť k aneuryzme. A najobávanejší je neurosyfilis.

Simona: To znie hrozivo. Neurosyfilis napáda centrálny nervový systém?

Filip: Áno. Spôsobuje degeneratívne zmeny v mozgu a mieche. To vedie k stavom ako *tabes dorsalis* alebo *paralysis progressiva*. Končí sa to demenciou, paralýzou a úplným rozpadom osobnosti.

Simona: To je strašné. Poďme radšej k niečomu... no, rovnako vážnemu, ale z iného súdka. Čo prenos z matky na dieťa?

Filip: To je vrodený alebo kongenitálny syfilis. Ak sa dieťa nakazí v maternici, rodí sa s prejavmi druhého štádia. Sú to často predčasne narodené, podvyživené deti so zväčšenou pečeňou a slezinou, typickou nádchou a kožnými prejavmi.

Simona: A existuje aj neskorá forma, však? Tá sa prejaví až neskôr v detstve.

Filip: Áno, *syphilis connata tarda*. Prejaví sa až po 4. roku života. Klasikou je takzvaná Hutchinsonova triáda: súdkovité zuby, slepota spôsobená zápalom rohovky a hluchota. K tomu sa pridávajú deformácie kostí ako sedlovitý nos alebo šabľovité tíbie.

Simona: Teda, Filip, toto je naozaj silná káva. Kľúčový odkaz je teda jasný – včasná diagnostika a liečba sú absolútne všetko.

Filip: Presne tak. Syfilis je dokonale liečiteľný, hlavne v prvých štádiách. Problém je, že sa vie skvele maskovať. Preto je dôležité poznať tieto príznaky a nepodceňovať ich. Je to naozaj vedomosť, ktorá môže zachrániť zdravie, a to je presne ten náskok, o ktorom tu hovoríme.

Simona: Súhlasím. A presne o tom, ako tento zákerný imitátor odhaliť a aké sú možnosti liečby, si povieme hneď po krátkej pauze.

Simona: A sme vo finále! Poďme na poslednú, ale dôležitú tému — nongonokokovú uretritídu. Znie to dosť komplikovane.

Filip: Ale princíp je celkom priamy. Poďme na to.

Simona: Filip, čo je teda najčastejším zdrojom tejto infekcie?

Filip: No, tu je tá menej príjemná časť. Najčastejšie je to vlastná fekálna flóra pacienta, hlavne baktéria E. coli.

Simona: Počkaj, takže... nepriateľ prichádza zvnútra?

Filip: Presne tak, v tomto prípade doslova. Baktérie sa jednoducho rozšíria z vonkajších genitálií a okolia.

Simona: Dobre, a existujú aj iní pôvodcovia? Predpokladám, že áno.

Filip: Určite. Ďalším významným vinníkom je infekcia vyvolaná baktériou *Chlamydia trachomatis*, konkrétne sérotypy D až K.

Simona: A v materiáloch sa spomínajú aj mykoplazmy.

Filip: Áno, ale tie sú témou ďalšej otázky. Pre túto je kľúčové zapamätať si E. coli a chlamýdie.

Simona: Super. Takže to je pre dnešok všetko. Zvládli sme to!

Filip: Presne tak. Dúfame, že vám to pomohlo a že sa cítite o krok bližšie k úspešným skúškam. Máte na to!

Simona: Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast. Učíme sa spolu aj nabudúce. Ahojte!