Kultúrne a historické teórie predstavujú fascinujúci pohľad na vývoj ľudskej spoločnosti a civilizácie. Tieto koncepcie nám pomáhajú pochopiť, ako sa kultúry rodia, rastú, menia a zanikajú, a ako tieto procesy ovplyvňujú našu prítomnosť a budúcnosť. V tomto komplexnom rozbore sa pozrieme na kľúčových mysliteľov a ich teórie, ktoré formovali naše chápanie histórie a kultúry.
Úvod do kultúrnych a historických teórií
Štúdium kultúrnych a historických teórií je nevyhnutné pre hĺbkové pochopenie civilizačného vývoja. Od cyklických modelov až po lineárne chápanie dejín, filozofi a sociológovia sa snažili nájsť univerzálne zákony alebo unikátne špecifiká, ktoré definujú ľudské spoločenstvá. Pozrieme sa na hlavné smery a osobnosti, ktoré prispeli k týmto diskusiám.
Oswald Spengler a cyklická koncepcia kultúr
Oswald Spengler (1880 – 1936), nemecký filozof a historik, patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov filozofie života. Jeho najznámejšie dielo, ZÁNIK ZÁPADU (1918/1922), zásadne ovplyvnilo vtedajšiu spoločnosť. Spengler chápal kultúru ako organizmus s vlastným životným cyklom.
Kultúra ako organizmus a striedanie kultúr
Spenglerova koncepcia zdôrazňuje, že:
- Kultúra prechádza fázami: detstvo, mladosť, staroba a smrť.
- Každá kultúra žije približne 1000 rokov.
- Odmietal tradičné členenie na starovek a stredovek ako nesprávne.
- Hovoril o striedaní nezávislých, jedinečných a neopakovateľných kultúr, ktoré sú autonómnymi a vnútorne uzavretými jednotkami.
- Pojem „ľudskosť“ považoval za zoologický, nakoľko mnohých ľudí nič nespája.
- V Spenglerovom diele nenájdeme všezľudský cieľ; život sa jednoducho rodí a zaniká.
Spengler taktiež pracoval s pojmom simultánnosť, iné chápanie súčasnosti. Podľa neho boli súčasníkmi napríklad Pytagoras a Descartes, alebo Alexander Macedónsky a Napoleon Bonaparte.
Kultúra verzus civilizácia
Spengler striktne rozlišoval medzi kultúrou a civilizáciou:
- Kultúra: niečo živé, tvorivé, utvárajúce nové formy. Je atom uzavretý do seba a jej kostrou je náboženstvo.
- Civilizácia: smrť kultúry, stav, keď nič nové nevzniká, iba prežíva. Je to nevyhnutný osud (fátum) každej kultúry. Znaky civilizácie zahŕňajú imperializmus, irreligióznosť (prípadne scestné náboženstvo), materializmus, prehnaný racionalizmus, prílišnú praktickosť a utilitarickosť, pokles počtu obyvateľov a peniaze ako nástroj politickej moci. Filozofia F. Nietzscheho o prehodnocovaní hodnôt je pre Spenglera taktiež znakom civilizácie, nie kultúry.
Duša kultúry a prasymboly
To, čo sa stalo, je pre Spenglera viditeľným aspektom dejín – telom a výrazom duše kultúry. Rôzne historické javy sú emanáciou určitého typu duše, pričom všetky formy danej kultúry sú previazané vďaka najvyššiemu prasymbolu.
Spengler analyzoval tri typy duše a ich prasymboly:
- Antická/Apollónska: Prasymbolom je pochopenie telesa ako presne vymedzeného (ohraničeného) a konečného priestoru. Dôležité je pre antického človeka zviazanie s „tu a teraz“.
- Magická/Arabská: Prasymbolom je jaskyňa, ktorá vyjadruje ohraničenosť/uzavretosť nielen priestorovo, ale aj časovo. Dejiny majú svoj začiatok a koniec, ktoré sú určené.
- Západná/Faustovská: Prasymbolom je poňatie priestoru ako niečoho neohraničeného, nekonečného. Je to čistý priestor bez hraníc.
Spengler identifikoval 8 veľkých kultúr: Egyptská, babylonská, indická, čínska, antická/apollónska, magická/arabská, západná/faustovská, mexická. Upozorňoval, že historická pravda existuje vždy len vo vzťahu k určitej kultúre; neexistujú večné pravdy či univerzálna morálka.
Arnold Joseph Toynbee a štúdium civilizácií
Arnold Joseph Toynbee (1889 – 1975), britský historik a filozof, sa venoval štúdiu rôznych kultúr a civilizácií vo svojom monumentálnom diele ŠTÚDIUM DEJÍN (1934 – 1954).
Civilizácia ako základná jednotka skúmania
Toynbee kritizoval skúmanie dejín len ako dejín národných štátov. Namiesto toho navrhol, že základnou jednotkou skúmania majú byť „spoločnosti“, ktoré majú väčší priestorový a časový rozsah, než národné štáty. Tieto spoločnosti nazýval lokálne civilizácie.
- Lokálna civilizácia: Konkrétna spoločnosť, ktorá je samostatným historickým, sociálnym, politickým, hospodárskym a kultúrnym fenoménom.
- Civilizácia (s veľkým C): Fáza ľudskej kultúry alebo ľudstva ako celku od vzniku prvých lokálnych civilizácií až po súčasnosť (trvá okolo 6000 rokov).
- Rozlišoval aj primitívne spoločnosti, ktoré žijú krátko a sú obmedzené na malé územie.
Toynbee definoval etapy civilizácie: zrod, rast, kríza, rozklad a zánik. Snažil sa hľadať spoločné zákonitosti a analógie medzi historickými udalosťami a osobnosťami v rôznych civilizáciách.
Zákon výzvy a odpovede
Jedným z kľúčových konceptov Toynbeeho je Zákon výzvy a odpovede (law of challenge and response). Podľa neho civilizácia vzniká a rastie ako odpoveď na výzvu – či už z prírody (napríklad regulácia Nílu v starovekom Egypte) alebo z civilizácie samotnej. Na tieto výzvy odpovedá „tvorivá menšina“ alebo „duchovná elita“, nie obyčajní ľudia.
Univerzálny štát a univerzálna cirkev
Toynbee tiež spomína koncepciu univerzálneho štátu ako inštitúcie, do ktorej sa „vteluje“ zahynajúca civilizácia v poslednej fáze svojho života. Ide o snahu o záchranu krachujúcej civilizácie.
Okrem toho, univerzálna cirkev môže zohrávať sprostredkovateľskú úlohu medzi spriaznenými civilizáciami. V zanikajúcej civilizácii plní funkciu útočiska a opozície, zatiaľ čo v novej, rodiacej sa civilizácii ju možno považovať za „kuklu“, z ktorej sa táto nová civilizácia rodí.
Toynbee pôvodne identifikoval 21 civilizácií, neskôr ich počet zredukoval na 13 (napr. stredoamerická, egyptská, sýrska, antická, západná, atď.). Bol presvedčený, že veľké civilizácie nepáchajú samovraždu, nie sú zavraždené, ale samy zanikajú – ich zánik je väčšinou ich vlastná vina. Hybnou silou v dejinnom procese sú podľa neho politika, kultúra a náboženstvo.
Alvin a Heidi Tofflerovci: Vlny civilizácie
Alvin Toffler (1928 – 2016) a Heidi Tofflerová (1929 – 2019) boli sociológovia, publicisti a futurológovia. Vo svojich dielach, ako napríklad Tretia vlna (1981), sa na históriu pozerali ako na striedanie troch vĺn, ktoré formujú civilizácie. Pre nich je civilizácia proces zahŕňajúci technológiu, rodinný život, náboženstvo, kultúru, politiku, obchod a mnoho ďalších aspektov.
Tri vlny, ktoré menia svet
- Prvá vlna – Agrárna:
- Začala približne pred 10 000 rokmi s agrárnou (neolitickou) revolúciou a trvala do konca 17. storočia.
- Symbolizovaná motykou.
- Ľudia prešli z kočovného spôsobu života na usadlé poľnohospodárstvo.
- Hlavným odvetvím bolo poľnohospodárstvo, moc sa odvíjala od vlastníctva pôdy ako zdroja bohatstva a moci.
- Druhá vlna – Industriálna:
- Začala na prelome 17. a 18. storočia a v určitom zmysle trvá dodnes.
- Symbolizovaná montážnou linkou.
- Jej počiatky sú spojené s uplatňovaním newtonovskej vedy, parným strojom a prvými továrňami.
- Dôsledky: sťahovanie roľníkov do miest, šírenie ideí pokroku, individuálnych práv, sekularizácie, voliteľnosti vodcov a myšlienky spoločenskej zmluvy.
- Hybnou silou bola továrenská výroba, masová výroba a spotreba, masové vzdelávanie.
- Zmenila sa štruktúra rodiny z veľkej agrárnej na nukleárnu (mama, otec, deti).
- Spôsobila konflikty medzi remeselníkmi a obchodníkmi (1. vlna) s poľnohospodármi a cirkvou (1. vlna).
- Človek bol v procese výroby ľahko nahraditeľný.
- Tretia vlna – Informačná:
- Nastupuje v súčasnosti, ale nie sme na jej začiatku, skôr už v pokročilejšej fáze. Proces nástupu začal niekedy v 20. storočí.
- Symbolizovaná počítačom.
- Znaky: nové technológie, bohatstvo firiem spočíva v know-how (nie v továrňach), demasifikácia výroby, rastúca špecializácia, nezameniteľnosť niektorých pracovníkov, decentralizácia veľkých firiem, rozvoj elektronických ciest, zrýchlenie toku informácií a životného tempa. Má dopad na všetko.
Samuel P. Huntington a stret civilizácií
Samuel P. Huntington (1927 – 2008), americký historik a sociológ, je známy pre svoje diela Tretia vlna a Stret civilizácií. Jeho teórie reagovali na koniec studenej vojny a pád železnej opony, spochybňujúc predošlé modely delenia sveta.
Od bipolárneho k multipolárnemu svetu
Huntington tvrdil, že svet sa po studenej vojne mení z bipolárneho na multipolárny. Hlavnými aktérmi na medzinárodnej scéne už nie sú len štáty, ale jednotlivé civilizácie.
- Odmietal modely jedného sveta (Fukuyama), dvoch svetov (Východ – Západ), sveta 184 štátov alebo chaosu.
- Podľa neho je svet celok zložený zo 7/8 hlavných civilizácií. Dejiny sú dejinami civilizácií.
Definícia civilizácie a jej znaky
Huntington definoval civilizáciu ako:
- Najvyššie kultúrne zoskupenie ľudí.
- Najširšie, najvšeobecnejšie „my“, v ktorom sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišuje od „oni“.
- Kultúra vo veľkom, komplexný celok, ktorého žiadna časť nie je pochopiteľná bez odkazu na civilizáciu ako celok.
- Nemajú presne vymedzené hranice ani presne vytýčený začiatok a koniec.
Medzi hlavné súčasné civilizácie patria: čínska, japonská, hinduistická, islamská, západná (európska, severoamerická, latinskoamerická), latinskoamerická, africká a pravoslávna. Náboženstvo je podľa neho základnou určenosťou východných civilizácií.
Znaky západnej civilizácie
Huntington identifikoval kľúčové znaky západnej civilizácie:
- Antické dedičstvo (staroveké Grécko/Rím).
- Katolicizmus a protestantizmus ako dominantné vierovyznania.
- Európske jazyky ako pluralita jazykov v rámci jednej civilizácie.
- Oddelenie duchovnej a svetskej autority (dualizmus cirkevnej a svetskej moci).
- Vláda zákona vychádzajúca z rímskeho dedičstva.
- Spoločenský pluralizmus (mnoho politických strán, skupín, záujmov).
- Zastupiteľské orgány.
- Individualizmus.
Huntington predpovedal, že hoci je Západ najsilnejšia civilizácia, dochádza k jej zmenšovaniu a čelí výzvam ako úpadok kresťanstva, pokles natality, morálny úpadok, vysoká miera násilia a úpadok rodinných hodnôt. Hovoril o globálnom náboženskom obrodení v 90. rokoch, ktoré je potvrdením vzájomnej pomoci a solidarity, pričom náboženstvo poskytuje odpovede na otázky identity.
Kríza identity a typy krajín
Huntington hovoril o kríze identity v 90. rokoch. Rozlišoval aj typy krajín podľa ich civilizačnej príslušnosti:
- Členský štát: Plne sa stotožňuje s dominantnou civilizáciou (napr. Egypt s arabskou civilizáciou).
- Ústredný štát: Jeden alebo viacero miest, na ktoré sa príslušníci danej civilizácie pozerajú ako na principiálny základ ich kultúry (napr. Čína pre čínsku kultúru).
- Osamotená krajina: Postráda kultúrnu spolunáležitosť s ostatnými krajinami (napr. Haiti).
- Rozštiepená krajina: Vedľa seba žijú veľké skupiny patriace do iných civilizácií.
- Rozpoltená krajina: Krajina s jednou jasne prevládajúcou kultúrou, ktorej politickí predstavitelia sa snažia zmeniť túto civilizačnú identitu. Príkladom je Turecko, kde sa Mustafa Kemal Atatürk snažil krajinu „pozápadniť“ prostredníctvom „šiestich šípov Kemalizmu“ (populizmus, republikanizmus, nacionalizmus, sekularizmus, etatizmus, reformizmus). Medzi jeho reformy patrilo zosadenie sultána, vytvorenie republiky, zrušenie kalifa, náboženských škôl, súdov, nahradenie tradičného kalendára gregoriánskym a zavedenie latinky pre turečtinu. Turecko sa v roku 1952 stalo členom NATO.
Francis Fukuyama a koniec dejín
Francis Fukuyama (1952), americký filozof a politológ, reagoval na koniec studenej vojny svojim dielom Koniec dejín a posledný človek (1992). Silne sa inšpiroval filozofiou G. W. F. Hegela a A. Kojèvea.
Univerzalistický prístup a boj o uznanie
Fukuyama zastával univerzalistický prístup k dejinám ľudstva, vnímajúc ľudstvo ako jednotu a harmóniu. Na rozdiel od partikularistického prístupu, ktorý vidí ľudstvo rozbité na menšie jednotky. Podľa neho sú dejiny evolučným napredovaním.
Základnou hybnou silou dejinného procesu je boj o uznanie (thymos, pojem prebraný od Platóna). Človeka od zvieraťa odlišuje schopnosť obetovať vlastný život v mene abstraktných myšlienok, ideí alebo ideálov, čím prekonáva pud sebazáchovy. To vedie k rozdeleniu ľudí na pánov a rabov.
- Páni: Neboja sa smrti, bojujú za uznanie a riskujú život.
- Rabovia: Zľaknú sa smrti, sú podriadení a nie sú uznaní ani pánom, ani nikým iným.
Ani páni, ani rabovia nie sú plne uspokojení v túžbe po uznaní v tomto kontexte. Kresťanstvo je do veľkej miery výsledkom tejto logiky, kde ľudia túžia byť uznaní Bohom. Thymos je tiež sídlom vášní ako náboženstvo a nacionalizmus.
Koniec dejín?
V kontexte studenej vojny Fukuyama tvrdil, že západné krajiny s liberálnou demokraciou sú už „mimo dejín“. Pád železnej opony bol pre neho znamením, že ideológia slobody zvíťazila, je správna a zatiaľ najlepšia. Táto ideológia podľa neho napĺňa túžbu po uznaní, a tým pádom už „uberanie dejín ďalej nemá zmysel“ – dosiahli sme ich koniec. Samozrejme, nejde o koniec udalostí, ale o koniec ideologickej evolúcie ľudstva.
Záver k historickým a kultúrnym teóriám
Štúdium kultúrnych a historických teórií nám poskytuje hlboký vhľad do komplexnosti ľudských spoločností. Od cyklických koncepcií Spenglera a Toynbeeho, cez vlnové modely Tofflerovcov, až po Huntingtonove civilizačné zrážky a Fukuyamov „koniec dejín“, každý z týchto mysliteľov nám ponúka jedinečný rámec pre pochopenie sveta okolo nás. Tieto teórie sú aj dnes aktuálne a podnecujú kritické myslenie o smerovaní ľudskej civilizácie.
Často kladené otázky k historickým a kultúrnym teóriám (FAQ)
Aký je hlavný rozdiel medzi Spenglerovou kultúrou a civilizáciou?
Spengler chápe kultúru ako živý, tvorivý organizmus, ktorý produkuje nové formy a je hlboko spojený s náboženstvom. Naopak, civilizácia je pre neho stavom úpadku a smrti kultúry, kde už nič nové nevzniká, prevláda materializmus, racionalizmus a je odtrhnutá od náboženskej podstaty.
Čo je to Zákon výzvy a odpovede podľa Toynbeeho?
Zákon výzvy a odpovede je koncept Arnolda J. Toynbeeho, ktorý vysvetľuje vznik a rast civilizácií. Podľa neho civilizácie vznikajú a rozvíjajú sa ako úspešná odpoveď „tvorivej menšiny“ na externé (prírodné) alebo interné (spoločenské) výzvy. Ak civilizácia na výzvy neodpovedá dostatočne, môže to viesť k jej úpadku a zániku.
Ako Tofflerovci chápu tri vlny civilizácie?
Alvin a Heidi Tofflerovci rozdeľujú ľudskú históriu na tri hlavné vlny. Prvou bola agrárna vlna (poľnohospodárstvo), druhou industriálna vlna (masová výroba a priemysel) a treťou je informačná vlna (technológie, vedomosti a decentralizácia). Každá vlna predstavuje radikálnu zmenu v technológii, sociálnej štruktúre a spôsobe života.
Prečo Huntington hovoril o Strete civilizácií?
Huntington predpovedal, že po konci studenej vojny už nebudú hlavným zdrojom konfliktov ideologické alebo ekonomické rozdiely medzi štátmi, ale kultúrne a náboženské rozdiely medzi veľkými civilizáciami. Domnieval sa, že konflikty budú vznikať na „zlomových líniách“ medzi civilizáciami a že západná arogancia, čínska asertivita a moslimská netolerancia budú viesť k nebezpečným stretom.