Test na Kritické myslenie a argumentácia

Otázka 1: Sekundárnym cieľom presvedčenia je hľadanie pravdy.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov je sekundárnym cieľom presvedčenia úžitok (uspokojovanie našich, alebo cudzích potrieb), zatiaľ čo hľadanie pravdy je primárnym cieľom.

Otázka 2: Slová 'teda', 'takže' a 'preto' sú indikátormi záveru v argumentoch.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že indikátory záveru sú: teda, takže, preto, tak, z toho vyplýva; to znamená, že.

Otázka 3: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne charakterizuje jeden z druhov argumentačnej výmeny podľa študijných materiálov?

A. Politická debata slúži na rozhodovanie podľa práva, využívajúc argumentáciu zákonmi a dôkazmi.

B. Mediálna diskusia má primárny cieľ presvedčiť voličov prostredníctvom emócií a sloganov.

C. Právny a súdny spor sa zameriava na informovanie a zaujatie publika dramatizáciou a stručnosťou.

D. Politická debata je snaha presvedčiť voličov, pričom využíva emócie, slogany a útok na oponenta.

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov sú 'Druhy argumentačnej výmeny' definované takto: 'Politická debata = Snaha presvedčiť voličov (emócie, slogany, útok na oponenta)'. Ostatné možnosti priraďujú charakteristiky k nesprávnym typom argumentačnej výmeny.

Otázka 4: Ktoré tvrdenie najlepšie charakterizuje argument v širšom zmysle?

A. Predstavuje množinu výrokov, kde niekoľko výrokov sú premisy a jeden je záver.

B. Je to sociálna komunikačná výmena medzi dvoma a viac stranami, ktorá slúži na presviedčanie alebo odporúčanie konania.

C. Zameriava sa výhradne na zdôvodňujúce dôvody, ktoré podporujú pravdivosť záveru.

D. Je to typ dôvodu, ktorý predpovedá alebo naznačuje budúci výsledok.

Vysvetlenie: Argument v širšom zmysle je definovaný ako sociálna komunikačná výmena medzi dvoma a viac stranami, ktorá slúži na presviedčanie alebo odporúčanie konania. Ostatné možnosti opisujú argument v užšom zmysle, typy dôvodov alebo všeobecné charakteristiky usudzovania.

Otázka 5: Chyba argumentum ad hominem sa prejavuje tým, že sa niečo považuje za pravdu iba preto, lebo proti tomu neexistuje dôkaz.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Chyba argumentum ad hominem nastáva, keď sa namiesto argumentu útočí na osobu oponenta. Uvádzaný popis je definíciou chyby argumentum ad ignorantiam, ktorá spočíva v tom, že sa niečo považuje za pravdu, pretože proti tomu neexistuje dôkaz.