Podcast o Kritické myslenie a argumentácia

Kapitoly

Úvod do problému

Prečo veríme tomu, čomu veríme

Od myslenia k argumentom

Druhy a ciele argumentov

Keď sa nezhodneme

Pravda nie je všetko

Čo sa skrýva medzi riadkami

Argumenty v reálnom svete

Pozor na logické fauly

Zhrnutie a záver

Přepis

Adam: Predstav si študentku, volajme ju Ema. Práve sa na sociálnej sieti háda o najnovšom filme. Cíti v kostiach, že má pravdu, ale jej argumenty sa rozpadajú. Protistrana používa fakty, ktoré znejú presvedčivo, aj keď sa Eme zdajú nesprávne. Z frustrácie vypína telefón.

Lucia: To je úplne klasická situácia. A presne o tom sa dnes budeme rozprávať. Toto je Studyfi Podcast.

Adam: Takže, Ema potrebuje nástroje, aby svoje pocity premenila na pevné argumenty. A tým nástrojom je kritické myslenie, však?

Lucia: Presne tak. Kritické myslenie nie je len nejaká akademická fráza. Je to aktívny proces, kde analyzuješ, interpretuješ a vyhodnocuješ informácie. Je to ako mať v hlave detektor lží.

Adam: Detektor lží? To sa mi páči. Ten by sa hodil pri mnohých rodinných večeriach.

Lucia: To verím. Začína to pri základných pojmoch. Máme informáciu – to je nejaký obsah, ktorý môže byť pravdivý alebo nepravdivý. A potom máme presvedčenie.

Adam: A presvedčenie je, keď tú informáciu považujem za pravdivú?

Lucia: Presne. Je to tvoj mentálny stav. A tu je to zaujímavé, existujú dva hlavné typy. Buď je to postoj doxastický, založený na viere, alebo epistemologický, založený na vedení.

Adam: Takže viera verzus vedenie. Čo je ale cieľom našich presvedčení? Hľadáme pravdu, alebo sa len chceme cítiť dobre?

Lucia: Oboje! Primárnym cieľom by malo byť hľadanie pravdy. Ale často hrá rolu aj sekundárny cieľ – úžitok. Chceme uspokojiť svoje potreby alebo potreby iných.

Adam: A čo spôsobuje, že niečomu veríme? Prečo Ema verila, že má pravdu, aj keď jej chýbali dôkazy?

Lucia: Najlepší zdroj presvedčení je evidencia – teda pozorovania, skúsenosti, svedectvá. Ale, bohužiaľ, často nás ovplyvňuje výchova, emócie, strach alebo to, že nejakú informáciu počujeme stále dokola.

Adam: A k tomu sa pridávajú kognitívne skreslenia, však? Tie malé chyby v našom mentálnom softvéri.

Lucia: Áno, a sú nevedomé a univerzálne. Napríklad konfirmačné skreslenie – to je tendencia vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú to, čo si už myslíme. A ignorovať tie, ktoré nám do toho nezapadajú.

Adam: Ako keď hľadám recenzie na nový telefón a čítam len tie päťhviezdičkové, lebo ho už aj tak chcem kúpiť.

Lucia: Presne tak! Alebo takzvaný framing effect, keď tie isté dáta interpretujeme rôzne len na základe toho, ako sú nám podané.

Adam: Dobre, takže naša myseľ je plná skratiek a skreslení. Ako sa od toho dostaneme k logickému usudzovaniu?

Lucia: Usudzovanie je proces, ktorým z nejakých informácií vytvárame nové presvedčenia. Výsledkom je úsudok, ktorý sa skladá z premís a záveru.

Adam: A to nás privádza k jadru veci – k argumentu. Je argument to isté ako úsudok?

Lucia: Nie úplne, ale pri vedomom, takzvanom Systéme 2 myslenia, sa môžu prekrývať. Argument je v podstate úsudok použitý v komunikácii. Chceš ním niekoho presvedčiť alebo niečo odporučiť.

Adam: Takže argument má vždy nejakú štruktúru?

Lucia: Áno. Skladá sa z premís – to sú dôvody alebo evidencia – a záveru, čo je tvrdenie, ktoré chceš obhájiť. Napríklad: Premisa 1: Všetci ľudia sú smrteľní. Premisa 2: Sokrates je človek. Záver?

Adam: Sokrates je smrteľný! Chápem.

Lucia: Vidíš! A vzťah medzi premisami a záverom môže byť rôzny. Buď je deduktívny, kde záver logicky vyplýva, alebo nededuktívny, kde premisy robia záver len pravdepodobným.

Adam: A ako spoznám v debate, čo je premisa a čo záver? Sú na to nejaké signály?

Lucia: Určite. Na premisy často ukazujú slová ako „pretože“, „keďže“ alebo „za predpokladu, že“. A na závery zasa „teda“, „takže“, „preto“ alebo „z toho vyplýva“.

Adam: To je super pomôcka. A na čo všetko argumenty vlastne slúžia?

Lucia: Majú rôzne ciele. Môžu byť zdôvodňujúce, keď podporujú pravdivosť záveru. Alebo explanačné, keď vysvetľujú, prečo je niečo pravda. Napríklad: „Juraj beháva, pretože chce byť zdravý.“

Adam: Aha, takže nevysvetľujem, že behá, ale prečo behá. Rozumiem.

Lucia: Presne. A potom sú ešte prediktívne, ktoré naznačujú budúci výsledok, a praktické, ktoré nám hovoria, čo by sme mali urobiť. Každý typ má v diskusii svoje miesto.

Adam: A týmto sme uzavreli tému kritického myslenia. Ale zdá sa mi, že nám chýba posledný, kľúčový kúsok skladačky. Ako vlastne tie myšlienky správne spájať dokopy?

Lucia: Presne tak, Adam. A ten kúsok sa volá argumentácia a logika. Predstav si argumenty ako LEGO. Môžeš ich skladať rôznymi spôsobmi.

Adam: LEGO? To znie zábavne.

Lucia: Je to tak! Máme napríklad sériové argumenty, kde záver jedného sa stane premisou, teda východiskom, pre ďalší. Ako keď staviaš vežu z kociek, jedna na druhú.

Adam: Chápem. A čo iné typy?

Lucia: Potom sú tu konvergentné argumenty. Tam máš viacero samostatných dôvodov, ktoré všetky podporujú jeden a ten istý záver. Ako niekoľko ciest, ktoré vedú do jedného mesta.

Adam: A divergentné sú opak?

Lucia: Správne. Jedna premisa podporuje viacero rôznych záverov. Jedna kocka lega, z ktorej môžeš začať stávať auto, dom alebo aj vesmírnu loď.

Adam: Dobre, ale v reálnom svete sa ľudia málokedy zhodnú. Čo sa deje, keď naše LEGO stavby narazia do seba?

Lucia: Výborná otázka. Vtedy vzniká nezhoda. Buď názorová, keď sa nezhodneme v presvedčeniach, alebo nezhoda v konaní, keď sa nevieme dohodnúť, čo spraviť.

Adam: A keď sa hádame o faktoch? Napríklad ja poviem, že Zem je plochá...

Lucia: ...a ja poviem, že nie je. To je názorový spor. A vtedy prichádzajú na rad námietky. Tvoja zbraň v diskusii.

Adam: Zbraň? To znie dramaticky.

Lucia: Trochu. Máš tri hlavné typy. Popierajúca námietka útočí priamo na môj záver. Povieš: "Nie, tvoj výsledok je zlý."

Adam: Jasné. A ďalšie?

Lucia: Podrývajúca námietka útočí na jednu z tvojich premís – spochybní tvoju východiskovú kocku lega. A spochybňujúca námietka útočí na spojenie medzi premisami a záverom, na ten "cvak", keď kocky do seba zapadnú.

Adam: Dobre, takže mám argument, mám námietky... ale kedy je argument naozaj, ale naozaj dobrý?

Lucia: Tu prichádza najväčšie prekvapenie celej logiky. Pripravený?

Adam: Som jedno veľké ucho!

Lucia: Dobrý argument nemusí mať pravdivé premisy.

Adam: Počkať, čo? To nedáva zmysel. Ako môže byť argument dobrý, ak je postavený na klamstve?

Lucia: Pretože musíme rozlišovať medzi pravdivosťou a logickou platnosťou. Pravdivosť je vlastnosť výrokov, či zodpovedajú realite. Ale logická platnosť je vlastnosť argumentu ako celku.

Adam: Stále som trochu stratený.

Lucia: Dám ti príklad. Premisa 1: Každý človek je milionár. Premisa 2: Sokrates je človek. Záver: Sokrates je milionár.

Adam: Okej, prvá premisa je očividne nepravdivá.

Lucia: Presne. Ale ten argument je logicky platný! Pretože AK by premisy boli pravdivé, záver by z nich musel nevyhnutne vyplývať. Ten myšlienkový postup je bezchybný. Logiku nezaujíma, či sú tvoje kocky lega modré alebo červené, ale či do seba správne zapadajú.

Adam: Wow. To mení pohľad na vec. Čiže môžem mať logicky dokonalý argument, ktorý je ale úplne mimo reality.

Lucia: Presne tak. A to nás privádza k ďalšej veci. Ľudia v bežnej reči často nepovedia všetko. Používajú takzvané entymematické argumenty.

Adam: Enty... čo?

Lucia: Entymematické. To sú argumenty, kde je nejaká premisa alebo aj záver zamlčaný. Ale kontext nám ho pomôže doplniť.

Adam: Napríklad keď poviem: "Jano je Bratislavčan, takže musí poznať Starý most."

Lucia: Áno! Tam je zamlčaná premisa: "Každý Bratislavčan pozná Starý most." Problém je, že táto doplnená premisa nemusí byť pravdivá. A to je často zdroj nedorozumení.

Adam: Takže nie všetky argumenty sú takéto striktné a deduktívne, ako ten so Sokratom.

Lucia: Vôbec nie. Väčšina argumentov v bežnom živote je nededuktívnych. Napríklad induktívne argumenty. Tie nerobia záver istým, len pravdepodobným.

Adam: Ako keď vedci robia pokusy?

Lucia: Presne! "Všetky labute, ktoré som doteraz videl, sú biele, takže asi všetky labute na svete sú biele." To je induktívna generalizácia. Záver je silný, ale nie stopercentne istý. Potom objavíš čiernu labuť a teória padá.

Adam: A čo detektívky? Sherlock Holmes a tak?

Lucia: To je zas abduktívny argument. Usudzovanie na najlepšie možné vysvetlenie. Na zemi je mokro, najlepšie vysvetlenie je, že pršalo. Takže asi pršalo. Aj keď mohol okolo prejsť kropiaci voz.

Adam: Je toho naozaj veľa. Ale čo sú tie najčastejšie chyby, ktorým by sme sa mali vyhnúť?

Lucia: Tých je celá kopa, voláme ich logické omyly alebo fauly. Napríklad argumentum ad hominem. To je keď namiesto útoku na argument útočíš na osobu, ktorá ho hovorí.

Adam: To vidíme v politike stále. "Nemôžeš mu veriť, veď sa zle oblieka!"

Lucia: Presne. Alebo argument strašiakom, keď si oponentov argument zjednodušíš a skreslíš, aby sa ti naň ľahšie útočilo.

Adam: A ešte falošná dilema! Moja obľúbená. Keď ti niekto povie, že máš len dve možnosti, aj keď ich je v skutočnosti oveľa viac.

Lucia: "Buď si s nami, alebo si proti nám." Klasický príklad. Je to manipulatívne a logicky nesprávne.

Adam: Lucia, toto bola úžasná jazda svetom argumentov. Takže ak si to mám zhrnúť na záver... je dôležité poznať štruktúru argumentov, aby sme ich vedeli stavať.

Lucia: Presne tak. A hlavne, musíme rozlišovať medzi pravdivosťou výrokov a logickou platnosťou celého argumentu. To je kľúčové.

Adam: Nezabúdať na skryté predpoklady, ktoré sa môžu skrývať medzi riadkami. A uvedomiť si, že nie všetky argumenty sú stopercentne isté, mnohé sú len pravdepodobné.

Lucia: A v neposlednom rade, dávať si pozor na logické fauly, ktorými sa nás niekto môže snažiť oklamať, alebo ktorých sa nechtiac dopúšťame my sami.

Adam: Perfektné. A týmto sme na konci nielen dnešnej témy, ale celej našej série o kritickom myslení. Lucia, veľmi ti ďakujem za všetky cenné rady.

Lucia: Aj ja ďakujem, Adam. Bola to radosť. A vám, milí poslucháči, ďakujeme, že ste boli s nami. Dúfame, že vám naše tipy pomôžu lepšie sa orientovať v dnešnom informačnom svete.

Adam: Presne tak. Majte sa krásne a myslite kriticky! Dopočutia nabudúce.

Lucia: Dopočutia!