Podcast o Kožné infekcie a dermatitídy

Kapitoly

Čo sa deje v lete?

Priateľ alebo nepriateľ?

Kedy sa kandide darí?

Ako vyzerá kandidóza na koži?

Kandidóza slizníc a intímnych partií

Diagnostika a liečba

Dermatitída vs. Ekzém

Čo je kontaktná iritačná dermatitída

Akútna forma

Diagnóza a liečba akútnej formy

Chronická forma

Posledná téma: Erythrasma

Ako to vyzerá a ako to nájdeme?

Liečba a záverečné zhrnutie

Přepis

Viktória: Zažili ste už niekedy to nepríjemné, pálivé svrbenie v kožných záhyboch, najmä počas horúcich letných dní? Alebo ste si všimli biele povlaky v ústach po liečbe antibiotikami?

Šimon: Presne. A možno ste si mysleli, že je to len obyčajné zaparenie alebo podráždenie. Ale čo ak vám poviem, že za tým často stojí mikroskopický organizmus, ktorý žije priamo na vás a len čaká na svoju príležitosť?

Viktória: Znie to trochu ako sci-fi horor. Takže to nie je niečo, čo chytíme zvonku?

Šimon: Presne tak. Je to náš vlastný spolubývajúci, ktorý sa niekedy... odtrhne z reťaze. A o tom sa dnes budeme rozprávať.

Viktória: Vitajte pri počúvaní Studyfi Podcastu. Dnes sa ponoríme do témy kandidózy.

Šimon: Kandidóza je v podstate mykotická infekcia. Môže postihnúť kožu, nechty, sliznice a v závažných prípadoch aj vnútorné orgány. Pôvodcom sú kvasinky rodu Candida, pričom najznámejšia je Candida albicans.

Viktória: Počkaj, kvasinky? To sú tie, ktoré používame na pečenie chleba alebo výrobu piva?

Šimon: Áno, v podstate sú to príbuzní. Ale Candida albicans je za normálnych okolností neškodný saprofyt. To znamená, že si len tak pokojne žije na našej koži a slizniciach a nikomu neubližuje.

Viktória: Tak kde je problém? Prečo sa zrazu zmení na nepriateľa?

Šimon: Problém nastane, keď sa pre ňu vytvoria ideálne podmienky. Vtedy sa môže zmeniť na parazitickú formu, začne tvoriť takzvané pseudomycélium a spôsobí ochorenie. Predstav si ju ako Gremlina. Kým ho nenamočíš, je zlatý.

Viktória: Dobrá analógia! Takže aké sú tie „priaznivé podmienky“? Čo je tá voda pre Gremlina-kandidu?

Šimon: Tých spúšťačov je viacero. Veľmi častým je dlhodobá liečba širokospektrálnymi antibiotikami. Tie zničia nielen zlé baktérie, ale aj tie dobré, ktoré držia kvasinky na uzde.

Viktória: Aha, takže keď zmizne jej prirodzená konkurencia, Candida si povie „párty time!“ a začne sa množiť.

Šimon: Presne. Ďalšími rizikovými faktormi sú liečba kortikosteroidmi alebo cytostatikami, ktoré oslabujú imunitu. A potom sú tu endokrinné zmeny – hlavne tehotenstvo a diabetes mellitus, teda cukrovka.

Viktória: Cukrovka? Prečo práve tá?

Šimon: Pretože kvasinky milujú cukor! Vyššia hladina glukózy v krvi a tkanivách je pre ne ako švédske stoly. Preto sú diabetici na kandidózy náchylnejší.

Viktória: Rozumiem. A samozrejme, nesmieme zabudnúť na stavy so zníženou imunitou, ako je napríklad AIDS.

Šimon: Áno, tam môže byť kandidóza oveľa závažnejšia. V podstate všetko, čo naruší rovnováhu nášho tela, môže dať kandide zelenú.

Viktória: Dobre, poďme ku konkrétnym prejavom. Ako to vyzerá, keď sa Candida „odtrhne z reťaze“ na koži?

Šimon: Klasickým príkladom je Candidosis intertriginosa. Znie to zložito, ale v podstate ide o kandidózu v kožných záhyboch – pod prsníkmi, v slabinách, v podpazuší. Proste všade, kde je teplo a vlhko.

Viktória: To znie logicky. Ako to spoznám?

Šimon: Najprv sa objavia drobné, mliečne zakalené pľuzgieriky. Tie rýchlo prasknú a vytvoria jasne červené, lesklé a mokvajúce ložisko. Charakteristický je lem z odlúčenej pokožky na okraji a hlavne... malé satelitné vyrážky alebo pľuzgieriky v okolí. Tie sú veľmi typické.

Viktória: A predpokladám, že to nie je veľmi príjemné.

Šimon: Vôbec nie. Pacienti sa sťažujú na pálenie a intenzívne svrbenie. Podobné prejavy môžeme vidieť aj medzi prstami na nohách, najmä u ľudí, ktorí sa veľmi potia alebo nosia nepriedušnú obuv.

Viktória: A čo sliznice? Spomínali sme ústa.

Šimon: Áno, tam hovoríme o stomatitis candidomycetica, ľudovo nazývanej aj soor. Typická je pre novorodencov alebo ľudí s oslabenou imunitou. Prejavuje sa bielymi, stierateľnými povlakmi na jazyku a vnútornej strane líc, ktoré vyzerajú trochu ako zrazené mlieko.

Viktória: Stierateľné, to je dôležité, však? Na odlíšenie od iných zmien.

Šimon: Presne tak. Po zotretí zostane pod nimi červená, zapálená sliznica. A variantom sú aj nepríjemné popraskané kútiky úst, takzvané anguli infectiosi.

Viktória: To pozná asi veľa ľudí. A čo intímne partie? To je asi najznámejšia forma.

Šimon: Bohužiaľ áno. U žien je to vulvovaginitis candidomycetica. Prejavuje sa začervenaním, opuchom, intenzívnym svrbením a typickým hustým, bielym, tvarohovitým výtokom.

Viktória: Uf. A muži sú z toho vonku?

Šimon: Vôbec nie! U nich sa môže objaviť balanitis candidomycetica. Žaluď a predkožka sú červené, pokryté šedobielym povlakom a vlhkými eróziami. Často to vzniká po styku s partnerkou, ktorá má chronickú kandidózu, alebo u mužov s cukrovkou.

Viktória: Dobre, máme podozrenie. Ako lekár potvrdí, že ide naozaj o kandidózu a nie napríklad o ekzém alebo psoriázu?

Šimon: Základom je odber materiálu – ster z kože alebo sliznice. Ten sa potom vyšetrí mikroskopicky, kde hľadáme kvasinky a pseudomycéliá, a tiež sa posiela na kultiváciu, aby sme presne určili druh Candidy a jej citlivosť na lieky.

Viktória: A keď sa diagnóza potvrdí, čo nasleduje? Ako sa toho zbavíme?

Šimon: Liečba je antimykotická. Pri lokalizovaných kožných a slizničných formách väčšinou stačí lokálna terapia. Používajú sa krémy, masti alebo roztoky s obsahom antimykotík, napríklad azolov.

Viktória: A čo v prípade, že to nezaberá alebo je infekcia rozsiahlejšia?

Šimon: Vtedy nastupuje systémová liečba, teda tablety. Najčastejšie sa používa flukonazol alebo itrakonazol. Dôležité je tiež riešiť príčinu – ak je to možné. Teda kompenzovať cukrovku, dbať na hygienu, nosiť vzdušné oblečenie.

Viktória: Čiže nestačí len liečiť prejav, ale treba sa pozrieť aj na to, prečo vôbec vznikol.

Šimon: Presne tak. Prevencia je kľúčová. Udržiavať rizikové partie v suchu a čistote, nosiť priedušnú bavlnenú bielizeň a vyhýbať sa zbytočnému užívaniu antibiotík. To je základ úspechu.

Viktória: Zhrnuté a podčiarknuté: Candida je náš bežný spolubývajúci, no pri narušení rovnováhy sa z nej môže stať nepríjemný parazit. Liečba existuje, ale najlepšia je prevencia. Ďakujeme, Šimon, za skvelý prehľad.

Šimon: Rado sa stalo. Dúfam, že to pomôže.

Viktória: Dobre, takže po tom, čo sme si minule prebrali základy kožných ochorení, poďme na niečo veľmi konkrétne a časté. Kontaktná dermatitída. Šimon, mám pocit, že ľudia si často mýlia pojmy dermatitída a ekzém. Mohol by si v tom urobiť trochu poriadok?

Šimon: Jasné, Viktória. To je super bod na začiatok, lebo v tom býva naozaj zmätok. Je to celkom jednoduché, keď si to rozdelíme.

Viktória: Výborne, poďme na to.

Šimon: Takže, dermatitída je taký všeobecný pojem pre neinfekčný zápal kože. Dôležité je, že nemusí byť alergického pôvodu. Je to skôr priama reakcia kože na niečo, čo ju dráždi.

Viktória: Čiže keď si umývam ruky nejakým agresívnym mydlom a sčervenajú mi... to je dermatitída?

Šimon: Presne tak! To je typický príklad. Na druhej strane, ekzém je chronický zápal, ktorý má takmer vždy alergický, hypersenzitívny pôvod. Tvoj imunitný systém na niečo prehnane reaguje.

Viktória: Rozumiem. A kam by si zaradil atopickú dermatitídu? O tej počúvame stále.

Šimon: Atopická dermatitída je tak trochu na hrane. Je to špeciálny prípad, kde sa uplatňujú alergické aj nealergické mechanizmy. Preto stojí tak na pomedzí medzi klasickou dermatitídou a ekzémom.

Viktória: Dobre, takže dnes sa zameriame na tú nealergickú, iritačnú kontaktnú dermatitídu. Čo ju presne spôsobuje?

Šimon: Ako názov napovedá, vzniká priamym kontaktom s niečím, čo kožu dráždi alebo je pre ňu toxické. Môžu to byť chemikálie, ale aj žiarenie alebo extrémne teploty, čiže teplo a chlad.

Viktória: A záleží na tom, ako dlho sme tomu vystavení?

Šimon: Určite. Závisí to od intenzity, koncentrácie tej látky a samozrejme od odolnosti kože. Našou hlavnou ochrankyňou je vrchná vrstva kože, stratum corneum. Keď je táto bariéra oslabená, problémy prichádzajú rýchlejšie.

Viktória: Sú nejaké miesta na tele citlivejšie?

Šimon: Áno, a dosť logicky. Koža na očných viečkach, v oblasti genitálií alebo v kožných záhyboch je oveľa tenšia a citlivejšia. A samozrejme, koža malých detí a starších ľudí je tiež zraniteľnejšia.

Viktória: Poďme sa pozrieť na akútnu formu. To je asi tá, ktorú si človek všimne hneď, však?

Šimon: Presne. Akútna kontaktná dermatitída je rýchla zápalová reakcia po krátkej, ale intenzívnej expozícii. Ak je ten iritant dostatočne silný, napríklad nejaká kyselina, tak sa zápal rozvinie takmer u každého.

Viktória: Takže tu sa nedá vyhovárať na citlivú pokožku.

Šimon: Presne tak. Tu trpí každý. Spúšťačmi sú silné chemikálie ako kyseliny, zásady, rozpúšťadlá, ale aj fyzikálne vplyvy. Napríklad spálenie od slnka, to je vlastne dermatitis solaris, akútna kontaktná dermatitída spôsobená UV žiarením.

Viktória: A ako to vyzerá? Len červená koža?

Šimon: Začína to erytémom, čiže začervenaním, a opuchom. Môžu sa objaviť aj vezikuly, teda pľuzgieriky, ktoré môžu mokvať a tvoriť chrasty. Pri veľmi silnom poškodení môže koža až odumrieť a hoja sa potom jazvou.

Viktória: To znie bolestivo. Aké sú subjektívne pocity?

Šimon: No príjemné to nie je. Typické je pálenie, bolesť a svrbenie. Pri ťažšom priebehu môže pacient mať aj celkové príznaky, napríklad horúčku.

Viktória: Dobre, mám červené, boľavé ruky po upratovaní. Ako lekár zistí, že je to presne toto?

Šimon: Diagnóza je zvyčajne priamočiara. Kľúčová je anamnéza – teda čo si robila tesne predtým, ako sa to objavilo. Spolu s klinickým obrazom nám to väčšinou stačí. Niekedy sa môžu robiť aj epikutánne testy s tou podozrivou látkou.

Viktória: A čo s tým? Ako sa to lieči?

Šimon: Prvý a najdôležitejší krok je... prestať upratovať! Alebo aspoň prerušiť kontakt s tým iritantom. Potom lokálne používame kortikosteroidné externá, teda masti, a na upokojenie chladivé púdre a krémy. Ak hrozí infekcia, pridáme lokálne antibiotiká.

Viktória: Super. Ale čo ak to nie je jednorazová katastrofa, ale niečo, čo sa vlečie dlhodobo?

Šimon: Hovoríš o chronickej iritačnej dermatitíde. Tá nevzniká po jednom silnom zásahu, ale po opakovanej, kumulatívnej expozícii slabšiemu iritantu. Napríklad každodenné umývanie riadu bez rukavíc.

Viktória: To pozná asi každá gazdinka.

Šimon: Presne. Typickými iritantmi sú voda, mydlá, čistiace prostriedky, ale aj prach, piesok, alebo u detí moč a stolica pri plienkovej dermatitíde. Výsledkom je postupné poškodenie kožnej bariéry.

Viktória: A ako to vyzerá? Inak ako tá akútna forma?

Šimon: Áno. Pri chronickej forme vidíme skôr nepresne ohraničené červené ložiská so suchou kožou, ktorá sa ošupuje a praská. Koža postupne hrubne, čo voláme lichenifikácia. Celkové prejavy ako horúčka tu chýbajú a stav sa vždy zlepší, keď sa iritant odstráni.

Viktória: Takže kľúčom je prevencia a ochrana, napríklad používanie rukavíc.

Šimon: Jednoznačne. Prevencia je základ. Liečba je podobná – kortikosteroidné masti a pri veľmi zhrubnutej koži môžeme pridať prípravky s kyselinou salicylovou, ktorá pomáha kožu zjemniť. Je to beh na dlhú trať.

Viktória: Výborne, myslím, že sme to celkom detailne rozobrali. Kým prejdeme na ďalší typ zápalov, poďme si to rýchlo zhrnúť.

Viktória: Takže, od kvasiniek sa plynule presúvame k baktériám. Máme tu poslednú tému z tohto bloku — korynebakteriálne dermatózy. Čo si pod tým máme predstaviť?

Šimon: Je to skupina ochorení, ale nás bude zaujímať hlavne jedno. To najčastejšie sa volá erythrasma. Je to taká chronická, povrchová infekcia kože.

Viktória: Dobre, a kto je na vine? Ktorá baktéria to spôsobuje?

Šimon: Pôvodcom je Corynebacterium minutissimum. A tu je zaujímavosť... ona je často bežnou súčasťou našej kožnej flóry.

Viktória: Počkaj, takže ju máme na sebe a ani o tom nevieme?

Šimon: Presne tak! Problém nastane, až keď sa premnoží. K tomu prispieva hlavne potenie, obezita, tesné oblečenie alebo slabšia hygiena. Proste vlhko a teplo.

Viktória: A kde na tele sa s tým najčastejšie stretneme?

Šimon: Sú to typické intertriginózne miesta. Čiže slabiny, pazuchy, oblasť pod prsníkmi alebo medzi prstami. Tam, kde sa koža o seba trie a potí.

Viktória: A ako to vyzerá? Je to nejak bolestivé?

Šimon: Väčšinou je to úplne asymptomatické. Prejavuje sa to ako také ohraničené, hnedočervené fľaky, ktoré sa pomaly šíria a jemne sa šúpu. Niekedy to môže svrbieť, hlavne po spotení.

Viktória: Dobre, a diagnostika? Ako vieme, že je to práve toto?

Šimon: Tu prichádza tá najlepšia časť. Používame Woodovu lampu, ktorá svieti ultrafialovým svetlom. A tieto baktérie produkujú porfyríny, takže pod lampou svietia na krásne koralovo-červeno.

Viktória: Takže lekár si v podstate urobí takú malú diskotéku na koži pacienta?

Šimon: Presne tak! Je to veľmi špecifický a rýchly test.

Viktória: A čo liečba? Je zložitá?

Šimon: Vôbec nie. Lokálne sa používajú imidazolové antimykotiká v krémoch alebo externé antibiotiká. Je to pomerne jednoduché.

Viktória: Super. Takže to bol naozaj rýchly prehľad. Šimon, ďakujem ti veľmi pekne nielen za túto tému, ale za celý náš dnešný maratón.

Šimon: Aj ja ďakujem, Viktória. Dúfam, že sme poslucháčom pomohli a urobili si v tom trochu jasnejšie.

Viktória: Určite áno. Takže priatelia, to je od nás na dnes všetko. Učte sa, oddychujte a počujeme sa pri ďalšej epizóde Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!