Podcast o Komplexná finančná analýza a plánovanie

Kapitoly

Mýtus o plánovaní

Základy finančného plánovania

Postavenie v riadení firmy

Krátkodobé vs. dlhodobé plány

Hlavné funkcie plánu

Plán ako súčasť systému

Ako vieme, čo sa oplatí?

Kráľovná metód: Čistá súčasná hodnota

Prehľadnejšie percentá: IRR

Rýchlo, ale nebezpečne

Plán na dlhé trate

Mapa, nie GPS

Vstupy a výstupy

Prečo sa s tým trápiť?

Čo je to investícia?

Druhy investícií

Ako investíciu zmerať?

Plánujeme na krátko

Od brucha k číslam

Finančný mikroskop

Spätné zrkadlo a GPS

Keď veštíme z dát

Simulácia tisícich budúcností

Finančný nácvik poplachu

Čo je to ESG?

Ako ESG ovplyvňuje čísla

Zhrnutie a záver

Přepis

Peter: Väčšina ľudí si myslí, že finančné plánovanie je len o tom, ako firma rozdelí svoje peniaze. Proste nudný rozpočet na papieri, však?

Simona: Presne tak. Ale v skutočnosti je to oveľa viac vzrušujúce. Finančné plánovanie je skôr ako krištáľová guľa podniku, ktorá mu ukazuje budúcnosť.

Peter: Krištáľová guľa? Takže potrebujem vešticu na riadenie financií?

Simona: Nie úplne, ale je to o predvídaní. Počúvate Studyfi Podcast. A dnes sa pozrieme na to, ako firmy plánujú svoju finančnú budúcnosť bez mágie.

Peter: Dobre, Simona, ak to nie je len o rozpočte, čo to teda v skutočnosti je?

Simona: Predstav si to ako mapu. Finančné plánovanie najprv stanovuje ciele, teda kam chce firma dôjsť – napríklad zvýšiť ziskovosť alebo zabezpečiť likviditu. Potom predvída budúce príjmy a výdavky.

Peter: Čiže zisťuje, či bude mať dosť paliva na cestu?

Simona: Presne! Identifikuje potreby financovania a hľadá dostupné zdroje. A čo je kľúčové, koordinuje všetky ostatné plány – výrobný, obchodný, personálny – s finančnými zdrojmi.

Peter: Znie to, akoby to bolo prepojené s úplne všetkým v podniku. Kde presne to zapadá?

Simona: Je to absolútne centrálne. Finančný plán vychádza zo strategického, dlhodobého plánu. Bez finančného krytia nemôže byť žiadna stratégia realizovaná, je to len sen.

Peter: A čo to každodenné fungovanie?

Simona: Tam sa prejavuje jeho prepojenie s operatívnym plánovaním. Konkretizuje ročné a štvrťročné rozpočty, plánuje cash flow a poskytuje podklady pre každodenné finančné rozhodovanie.

Peter: Takže existuje jeden veľký plán na všetko, alebo ich je viac?

Simona: Je ich viac, podľa časového horizontu. Máme dlhodobý finančný plán na 3 až 10 rokov, kde sa riešia veľké strategické investície. Potom krátkodobý do jedného roka, ktorý sa zameriava hlavne na zabezpečenie likvidity.

Peter: A čo tie úplne bežné platby?

Simona: Na to slúži operatívny plán, ktorý môže byť týždenný alebo mesačný. A platí tu jedno dôležité pravidlo: čím kratší je plánovací horizont, tým vyššia je jeho presnosť. Predpovedať, čo bude zajtra, je oveľa ľahšie ako to, čo bude o päť rokov.

Peter: To dáva zmysel. Takže vďaka plánovaniu sa firma vyhne nepríjemným prekvapeniam a vie, že bude mať na zaplatenie faktúr.

Simona: Presne tak. Je to základný predpoklad efektívneho riadenia. Poďme sa teraz pozrieť na konkrétne ciele, ktoré toto plánovanie sleduje.

Peter: Dobre, Simona, spomínala si konkrétne ciele. Tak aké sú tie hlavné funkcie, ktoré finančný plán plní? Okrem toho, že nám povie, či budeme mať na zaplatenie účtov.

Simona: To je určite tá najdôležitejšia! Ale sú aj ďalšie. Prvá je informačná funkcia. Plán je vlastne taký prehľadný report pre manažment, vlastníkov, ale aj banky a investorov. Každý vďaka nemu vie, na čom firma je.

Peter: Čiže je to taká finančná mapa, aby sa nikto nestratil.

Simona: Presne tak. Potom je tu motivačná funkcia. Keď máš jasne stanovený cieľ, napríklad zvýšiť zisk o desať percent, motivuje to celý tím, aby na tom pracoval. Vytvára to zodpovednosť.

Peter: Tomu rozumiem. Mňa tiež najviac motivuje blížiaci sa termín.

Simona: A nakoniec, je tu plánovacia, alebo teda prognózovacia funkcia. Finančné plánovanie núti firmu premýšľať o budúcnosti. Predvídať riziká, ale aj hľadať nové príležitosti skôr, než sa objavia.

Peter: Super. Takže to nie je len jeden izolovaný dokument, však? Ako finančný plán zapadá do celkového fungovania firmy, povedzme popri pláne marketingu alebo výroby?

Simona: To je kľúčová otázka. Podnikový plán nie je jeden papier, je to celý systém vzájomne prepojených plánov. Máš tam plán predaja, plán výroby, personálny plán... a každý z nich má nejaké požiadavky.

Peter: A predpokladám, že každá tá požiadavka niečo stojí.

Simona: Presne! A práve tu vstupuje do hry finančný plán. Má dvojakú rolu. Po prvé, pasívnu – jednoducho finančne vyjadrí, čo ostatné plány vymysleli. Ak chce výroba nový stroj, finančný plán ukáže, koľko to bude stáť.

Peter: A tá druhá rola?

Simona: Tá je aktívna a oveľa dôležitejšia. Finančný plán je taký strážca reality. Povie napríklad: „Nový stroj je skvelý nápad, ale nemáme naň voľné zdroje.“ Núti ostatné plány, aby boli realistické.

Peter: Takže finančný plán je ten dospelý v miestnosti, ktorý povie „nie“ na všetky bláznivé nápady.

Simona: V podstate áno. Zabezpečuje, aby bol celý podnikový plán reálny a uskutočniteľný. Je to integrátor, ktorý to všetko drží pokope. Je to naozaj kľúčový pilier celého systému.

Peter: Dobre, takže finančný plán je ten prísny rodič. Ale ako ten rodič vie, ktorá investícia je „dobrý nápad“ a ktorá je len rozmar? Ako sa to reálne vyhodnocuje?

Simona: Skvelá otázka, Peter. Na to existujú presné metódy hodnotenia investícií. V podstate ich delíme na dve hlavné skupiny — dynamické, ktoré sú múdrejšie, a statické, ktoré sú jednoduchšie.

Peter: Múdrejšie? V čom sú múdrejšie?

Simona: Zohľadňujú časovú hodnotu peňazí. Vedia, že euro dnes má vyššiu hodnotu ako euro o rok. A to je absolútne kľúčové.

Peter: Dobre, tak poďme na tie múdre metódy. Ktorá je tá najdôležitejšia?

Simona: Jednoznačne metóda čistej súčasnej hodnoty, alebo skrátene ČSH. Anglicky sa používa skratka NPV. Je to taká kráľovná všetkých metód.

Peter: A čo presne počíta?

Simona: Veľmi zjednodušene... zoberie všetky budúce peňažné príjmy z investície, prepočíta ich na dnešnú hodnotu a od toho odpočíta počiatočný náklad. Ak je výsledok kladný, teda ČSH je väčšia ako nula, projekt vytvára hodnotu a oplatí sa.

Peter: Takže ak investujem tisíc a ČSH vyjde plus sto, znamená to, že som zarobil sto eur nad rámec požadovaného výnosu?

Simona: Presne tak! Je to priamy ukazovateľ, o koľko bohatší bude podnik vďaka tej investícii.

Peter: To dáva zmysel. Ale čísla v eurách sú niekedy ťažko porovnateľné medzi rôzne veľkými projektmi. Neexistuje niečo v percentách?

Simona: Áno, a na to slúži druhá dynamická metóda — vnútorná miera výnosnosti, známa ako IRR. Tá ti povie, aké je skutočné ročné percentuálne zhodnotenie investície.

Peter: Aha, takže to je ako úrok v banke? Ak mi IRR vyjde 15 %, tak projekt zarába 15 % ročne?

Simona: V podstate áno. A potom to už len porovnáš s nákladmi na kapitál. Ak sú tvoje náklady napríklad 8 % a projekt zarába 15 %, je to jasná výhra.

Peter: Super. A čo tie jednoduchšie, statické metódy? Kedy sa používajú tie?

Simona: Tie sa používajú hlavne orientačne. Najznámejšia je prostá doba návratnosti. Odpovedá na jednoduchú otázku: „Za ako dlho sa mi vrátia peniaze?“

Peter: To znie celkom užitočne. Kde je háčik?

Simona: Háčik je v tom, že je jej úplne jedno, čo sa deje po dobe návratnosti. A takisto ignoruje časovú hodnotu peňazí. Je to ako vybrať si film len podľa toho, že má krátke úvodné titulky.

Peter: Rozumiem. Môžem prísť o skvelý film, len lebo som bol netrpezlivý. Takže je to skôr doplnkový ukazovateľ likvidity.

Simona: Presne tak. Na rýchlu orientáciu pri malých a krátkodobých projektoch. Ale hlavné rozhodnutie by malo vždy stáť na ČSH, doplnenej o IRR. Kombinácia je kľúčová.

Peter: Fantastické. Týmto metódam sa budeme venovať ešte detailnejšie, však?

Simona: Určite áno, Peter. Ale skôr, ako sa ponoríme do ďalších metrík, je dôležité pochopiť, kam vlastne všetky smerujú. A to je dlhodobý finančný plán.

Peter: Dlhodobý finančný plán... to znie ako niečo veľmi seriózne a... dlhé. Čo to presne je? Je to ako päťročnica?

Simona: V podstate áno, ale oveľa flexibilnejšia. Je to strategický dokument, ktorý určuje, kam sa chce firma finančne dostať za, povedzme, tri až desať rokov. Nejde o to, koľko minieme na kancelársky papier budúci mesiac.

Peter: Ale skôr o to, či si o päť rokov postavíme novú továreň?

Simona: Presne tak! Sú to rozhodnutia o veľkých investíciách a spôsobe ich financovania. A tieto rozhodnutia sa potom nedajú len tak ľahko zrušiť. Zaviažu firmu na roky dopredu.

Peter: Takže musí byť neuveriteľne presný, keď má taký dopad.

Simona: A tu je ten paradox – práve naopak. Čím ďalej sa pozeráš, tým je plán menej detailný a presný. Predstav si to ako predpoveď počasia.

Peter: Okej...

Simona: Predpoveď na zajtra je dosť presná. Ale predpoveď na tento deň o päť rokov? Vieš len odhadnúť, že bude asi leto a teplo. A presne taký je dlhodobý plán – udáva smer, nie presné súradnice každého kroku.

Peter: Chápem. Je to skôr strategická mapa než detailná GPS navigácia. Zameraná na veľké veci, ako kapitálové výdavky a dividendovú politiku.

Simona: Krásne si to zhrnul. A táto mapa nevzniká len tak z ničoho. Vychádza z konkrétnych podkladov. Napríklad z finančných cieľov, ako dosiahnuť určitú rentabilitu. Alebo z dlhodobého plánu predaja a marketingu.

Peter: Takže marketing povie, že do piatich rokov chce zdvojnásobiť tržby, a finančný plán musí nájsť spôsob, ako to celé zaplatiť?

Simona: Presne. A výsledkom, alebo teda výstupom, je potom súbor ďalších plánov. Napríklad plán kapitálových výdavkov, ktorý hovorí, do čoho budeme investovať. Ale aj plán zisku, plánovaná súvaha či plán cash flow.

Peter: Dobre, dáva to zmysel. Je to komplexný systém. Ale prečo je to také dôležité? Nestačí len dobre reagovať na príležitosti, keď prídu?

Simona: To je skvelá otázka. Reagovať je dôležité, ale bez plánu len hasíš požiare. Dlhodobý plán ti umožní vidieť dopredu. Pomôže ti predísť finančným krízam, lebo vieš, kedy budeš potrebovať peniaze.

Peter: A asi aj ľahšie presvedčím banku alebo investorov, keď im ukážem premyslený plán na päť rokov, a nie len nápad, ktorý som dostal včera v sprche.

Simona: Presne tak! Komunikácia so stakeholdermi je kľúčová. V konečnom dôsledku je to celé o jednej veci – zabezpečiť, aby všetky dôležité rozhodnutia zvyšovali hodnotu podniku. A práve na jadro tohto plánovania, na plán kapitálových výdavkov, sa pozrieme nabudúce.

Peter: Takže, Simona, nabudúce je tu! Minule si spomínala plán kapitálových výdavkov. To znie dosť... draho a komplikovane. O čom presne hovoríme?

Simona: Znie to tak, ale podstata je veľmi jednoduchá. Hovoríme o investíciách. A investícia je v podstate len vynaloženie peňazí dnes s cieľom získať v budúcnosti ešte viac peňazí.

Peter: Aha, takže keď si kúpim hernú konzolu s tým, že ju o päť rokov predám drahšie ako zberateľský kúsok, je to investícia?

Simona: Teoreticky áno, ale je to dosť riskantné! V podnikaní je to hlavne o tom, že sa vzdáš súčasnej spotreby v prospech budúcich prínosov. Je to rozhodnutie, ktoré firmu zaviaže na dlho a nedá sa len tak ľahko vziať späť.

Peter: Dobre, to dáva zmysel. Sú všetky investície rovnaké? Alebo existujú nejaké kategórie?

Simona: Super otázka. Áno, delíme ich podľa viacerých kritérií. Najzákladnejšie delenie je podľa druhu aktíva. Máme hmotné, nehmotné a finančné investície.

Peter: OK, takže hmotné, to bude asi niečo, čoho sa môžem chytiť, však? Ako nová budova alebo stroj?

Simona: Presne tak. Nehmotné sú napríklad softvér, patenty alebo licencie. A finančné investície, to je nákup akcií alebo dlhopisov iných firiem.

Peter: Rozumiem. A ako teda firma vie, či sa jej oplatí kúpiť ten nový stroj alebo softvér? Podľa čoho sa rozhoduje?

Simona: No a tu sa dostávame k jadru veci. Pred každým rozhodnutím si musíme zmerať základné ekonomické parametre toho projektu.

Peter: A to sú ktoré? Znie to ako matematika, ktorej som sa na strednej snažil vyhnúť.

Simona: Neboj sa, je to logické. Tie dva najdôležitejšie na začiatok sú kapitálové výdavky a peňažné príjmy.

Peter: Kapitálové výdavky... to je jednoducho cena toho stroja?

Simona: V podstate áno. Sú to všetky peniaze, ktoré potrebuješ na začiatku. Takže cena stroja, plus doprava, montáž a možno aj zaškolenie ľudí. Je to počiatočný vklad.

Peter: A tie peňažné príjmy sú peniaze, ktoré mi ten stroj v budúcnosti zarobí, však?

Simona: Presne tak! Sú to všetky budúce plusové peňažné toky, ktoré projekt vygeneruje. Buď prinesie nové tržby, alebo zníži náklady, čo je vlastne tiež prínos.

Peter: Znie to celkom priamočiaro. Vypočítam, koľko ma to stojí a koľko mi to prinesie. Kde je háčik?

Simona: Háčik je v slove 'budúcnosť'. Najväčšou výzvou je správne odhadnúť tie budúce peňažné toky. A práve na to, ako s týmito číslami pracovať a ako zistiť, či je projekt naozaj ziskový, sa pozrieme nabudúce.

Peter: Dobre, takže nabudúce je teraz! Povedzme, že sme odhadli budúce peňažné toky. Čo je ďalší krok? Ako to celé poskladáme do nejakého zmysluplného plánu na najbližší rok?

Simona: Výborná otázka! A presne na to slúži krátkodobý finančný plán. To je vlastne taká finančná mapa na najbližších dvanásť mesiacov. Jeho hlavným cieľom je ustrážiť likviditu.

Peter: Aby sa nestalo, že zrazu niet na výplaty, aj keď firma na papieri zarába. To dáva zmysel.

Simona: Presne tak. A na jeho tvorbu existuje viacero metód. Nie je to len jedna jediná správna cesta.

Peter: A aké sú tie metódy? To ma zaujíma. Predpokladám, že je to nejaký zložitý softvér, však?

Simona: Niekedy áno, ale začnime tou najjednoduchšou. Je to intuitívna metóda. V malých firmách sa často plánuje tak trochu "od brucha", čisto na základe skúseností manažéra alebo majiteľa.

Peter: Takže niečo ako keď moja babka varí a hovorí "daj tam múky tak primerane". Žiadny presný recept.

Simona: Presne si to vystihol! Ale vo väčších firmách už potrebujeme recept. Tam sa používa metóda postupného zostavovania, alebo "bottom-up". Každé oddelenie – predaj, výroba, marketing – si spraví vlastný čiastkový rozpočet.

Peter: A tie sa potom spoja do jedného veľkého, celofiremného plánu?

Simona: Áno. Finančné oddelenie to celé skonsoliduje a zladí. Potom sa to ešte často kontroluje cez pomerové ukazovatele, aby sme si boli istí, že plánované čísla sú zdravé a plnia ciele.

Peter: Chápem. Takže odhadneme, poskladáme a skontrolujeme. A čo je teda konkrétnym výstupom? Čo z toho plánu reálne vznikne?

Simona: Výstupom sú tri kľúčové prepojené dokumenty: plán zisku, plánovaná súvaha a hlavne... plán cash flow. A na tie sa detailne pozrieme v ďalšej časti.

Peter: Takže plán zisku, súvaha a hlavne cash flow. Znie to ako svätá trojica financií. Ale ako vlastne vieme, či sú tie plánované čísla dobré? Ako ich analyzujeme?

Simona: Výborná otázka. Na to máme skvelý nástroj, ktorý funguje ako taký finančný mikroskop. Volá sa to Du Pontova analýza a rozoberie nám rentabilitu na drobné.

Peter: Du Pont? To znie ako nejaká francúzska chémia.

Simona: Trochu áno, ale je to jednoduchšie. V podstate nám to ukazuje, čo presne tvorí ziskovosť firmy. Najdôležitejší ukazovateľ pre majiteľov je ROE, teda rentabilita vlastného kapitálu.

Peter: Jasné, koľko mi zarobí moje investované euro.

Simona: Presne. A Du Pontova rovnica nám ukáže, že ROE sa skladá z troch častí. Je to súčin ziskovej marže, rýchlosti obratu aktív a finančnej páky.

Peter: Počkaj, počkaj. Takže... koľko zarábame na jednom produkte, ako rýchlo točíme majetok a... koľko máme dlhov?

Simona: Perfektne zhrnuté! Ziskovosť, efektivita a miera zadlženia. Práve tá finančná páka je zaujímavá. Zvyšuje ROE, ale zároveň zvyšuje aj riziko. Je to taký dvojsečný meč.

Peter: Chápem. Takže si vieme takto pekne rozobrať minulé výsledky. Ale plánovanie je predsa o budúcnosti, nie?

Simona: Áno, a presne tu sa finančná analýza delí na dva typy. Na analýzu ex-post a ex-ante.

Peter: Ex-post a ex-ante. To znie ešte viac latinsky ako Du Pont.

Simona: Ale je to veľmi intuitívne. Ex-post znamená „po tom“. Je to vlastne pohľad do spätného zrkadla. Analyzujeme minulé dáta, aby sme zistili, čo sa stalo a prečo.

Peter: Okej, to dáva zmysel. Zistíme, kde sme urobili chybu, alebo čo sa nám naopak podarilo.

Simona: Presne tak. A analýza ex-ante, teda „pred tým“, je pohľad dopredu. Je to naša finančná predpoveď počasia alebo skôr GPS navigácia.

Peter: Takže ex-post je spätné zrkadlo a ex-ante je GPS. To je super prirovnanie! Takže bez pohľadu dozadu nemôžeme dobre naplánovať cestu dopredu.

Simona: Bingo! Ex-post analýza nám dáva vstupné dáta, identifikuje trendy a odhaľuje naše silné a slabé stránky. A na základe toho staviame ex-ante analýzu, ktorá predpovedá budúci vývoj a pomáha nám riadiť riziká.

Peter: Takže tieto dve analýzy sú nerozlučná dvojka. Jedna bez druhej by bola... polovičná.

Simona: Presne tak. Spolu tvoria základ pre každý dobrý a hlavne realistický finančný plán. A práve na konkrétne ukazovatele, ktoré v nich sledujeme, sa pozrieme nabudúce.

Peter: Dobre Simona, takže máme dáta z minulosti. Ale ako ich použiť na predpovedanie budúcnosti, ktorá je... no, neistá? Máš nejakú krištáľovú guľu?

Simona: Skoro. Namiesto krištáľovej gule máme metódu Monte Carlo.

Peter: Monte Carlo? To znie ako niečo z kasína. To akože stávkujeme na budúcnosť firmy?

Simona: Vôbec nie! Think of it this way... Namiesto jedného odhadu, napríklad zisku, vytvoríme tisíce možných scenárov. Počítač akoby tisíckrát „hodil kockou“ pre každú neistú premennú, ako sú tržby či ceny vstupov.

Peter: Takže je to v podstate masívna „čo ak“ analýza?

Simona: Presne tak. A výsledkom nie je jedno číslo, ale celá distribúcia možných výsledkov. Povie nám napríklad, že je 85% šanca, že projekt bude ziskový. Ale ukáže nám aj Value at Risk, teda aká je maximálna pravdepodobná strata.

Peter: To znie oveľa užitočnejšie ako len jeden optimistický odhad. Dáva nám to celý obraz.

Simona: Presne. Ale poďme ďalej. Čo ak chceme testovať naozaj extrémne situácie? Taký finančný armagedon.

Peter: Na to je asi Monte Carlo prikrátke, že?

Simona: Na to máme stresové testovanie. Tu sa nepýtame, čo je pravdepodobné, ale „čo ak sa stane to najhoršie?“. Napríklad, čo ak nám klesnú tržby o 30 % a zároveň stúpnu úrokové sadzby?

Peter: Rozumiem, taký finančný nácvik poplachu, aby sme zistili, či to prežijeme.

Simona: Bingo! Kým Monte Carlo ti ukáže mapu možných ciest, stres test overí, či máš v aute funkčné airbagy. Obe sú kľúčové.

Peter: Super prirovnanie! Takže máme nástroje na modelovanie pravdepodobnosti aj na prípravu na krízu. Čo ďalej?

Simona: Nabudúce sa pozrieme, ako tieto modely a analýzy pretaviť do konkrétnych investičných rozhodnutí.

Peter: Dobre, Simona, hovorila si o konkrétnych rozhodnutiach. Čoraz častejšie počúvam skratku ESG. Súvisí to s tým nejako?

Simona: Absolútne, Peter! ESG je kľúčové. Je to skratka pre tri oblasti: E ako environmental, teda životné prostredie, S ako social, čiže sociálne veci, a G ako governance, teda riadenie firmy.

Peter: Rozumiem. Prostredie, ľudia a šéfovia. Ale prečo by to malo zaujímať investora, ktorý chce zarobiť?

Simona: Pretože to priamo ovplyvňuje peniaze! Predstav si firmu, ktorá vypúšťa veľa CO2. Čakajú ju vyššie dane a možno aj pokuty. To znižuje zisk.

Peter: A naopak, firma, ktorá šetrí energiou, ušetrí aj na nákladoch. Logické.

Simona: Presne tak. A v tom sociálnom "S"... spokojní zamestnanci sú produktívnejší a neodchádzajú. To opäť šetrí firme peniaze za nábor a tréning nových ľudí.

Peter: Dobre, takže to nie je len o dobrých pocitoch a sadení stromčekov.

Simona: Vôbec nie! Existujú ratingové agentúry, ktoré firmám dávajú ESG známky, podobne ako v škole. A banky sa na to pozerajú.

Peter: Počkaj... takže firma s dobrým ESG ratingom môže dostať lacnejší úver?

Simona: Bingo! Volá sa to "sustainability-linked loan". Banka ti dá lepšiu úrokovú sadzbu, lebo vie, že si menej rizikový. A to sa priamo prejaví na finančných ukazovateľoch.

Peter: To je fascinujúce. Takže ESG priamo zvyšuje ziskovosť a znižuje náklady.

Simona: Áno. Dokonca sa už používajú upravené ukazovatele, napríklad rentabilita očistená o klimatické riziká. ESG a financie sú dnes dve strany jednej mince.

Peter: Takže, ak to zhrniem... ignorovať ESG je pre firmu v dnešnej dobe vlastne finančné riziko.

Simona: Perfektné zhrnutie. Integrácia ESG do finančného plánovania už nie je altruizmus, ale obchodná nevyhnutnosť. Firmy s dobrým ESG profilom sú odolnejšie a dlhodobo úspešnejšie.

Peter: Simona, veľmi ti ďakujem za všetky tieto informácie. Verím, že našim poslucháčom to otvorilo oči rovnako ako mne.

Simona: Aj ja ďakujem za pozvanie, Peter. Bola to radosť.

Peter: A vám, milí poslucháči, ďakujeme za pozornosť pri našej sérii o finančnom plánovaní. Počujeme sa pri ďalších epizódach podcastu Studyfi. Majte sa!