Test na Kognitívny a sociálny konštruktivizmus vo vývoji reči

Otázka 1: Vývin logického myslenia a schopnosť uvažovať nad viacerými stránkami situácie naraz, ako napríklad pri triedení predmetov podľa tvaru, množstva a farby, sú charakteristické pre Piagetovo štádium formálnych operácií.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Vývin logického myslenia a schopnosť uvažovať nad viacerými stránkami situácie naraz, vrátane triedenia predmetov podľa tvaru, množstva a farby, sú charakteristické pre štádium konkrétnych operácií (vo veku 6-10 rokov), nie pre štádium formálnych operácií.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení správne vystihuje súvislosť medzi kognitívnymi štruktúrami podľa Piageta a vývinom reči a komunikačnej kompetencie dieťaťa?

A. V predoperačnom štádiu (2-5 rokov) sa u dieťaťa primárne vyvíja reč a myšlienkové operácie, čo je základom pre neskoršie komplexnejšie komunikačné schopnosti.

B. Štádium konkrétnych operácií (6-10 rokov) umožňuje dieťaťu uvažovať nad viacerými aspektmi situácie naraz, čo je kľúčové pre triedenie a používanie jazyka v komplexnejších súvislostiach.

C. V štádiu formálnych operácií (10 a viac rokov) dochádza k vývinu abstraktného myslenia, čo sa prejavuje v schopnosti dieťaťa rozumieť a vyjadrovať komplexnejšie a menej konkrétne myšlienky.

D. Asimilácia je proces, pri ktorom dieťa mení svoje mentálne schémy, aby sa prispôsobilo novému učivu, čím priamo ovplyvňuje tempo vývinu reči.

Vysvetlenie: Podľa Piageta sa v predoperačnom štádiu (2-5 rokov) u dieťaťa vyvíja reč a myšlienkové operácie. V štádiu konkrétnych operácií (6-10 rokov) sa rozvíja logické myslenie, čo dieťaťu umožňuje uvažovať nad viacerými stránkami situácie naraz (napr. pri triedení predmetov), čo je nevyhnutné pre komplexnejšie jazykové vyjadrovanie a porozumenie. Štádium formálnych operácií (10 a viac rokov) je charakteristické vývinom abstraktného myslenia, ktoré umožňuje chápanie a vyjadrovanie abstraktných pojmov, ako je ilustrované príkladom s jablkom. Možnosť 3 je nesprávna, pretože definuje akomodáciu namiesto asimilácie, ktorá znamená obohatenie existujúceho prekonceptu bez jeho zmeny.

Otázka 3: Osvojovanie slovenského jazyka deťmi zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia nie je sťažené nižšou úrovňou východiskového stavu kognitívnych i nonkognitívnych procesov.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Osvojovanie slovenského jazyka deťmi zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia je sťažené nižšou úrovňou východiskového stavu kognitívnych i nonkognitívnych procesov, osobitne nízkou úrovňou potrieb a motivácie.

Otázka 4: Egocentrické myslenie dieťaťa na začiatku školskej dochádzky vedie k preferovaniu abstraktnej lexiky.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Konkrétno-faktické a egocentrické myslenie dieťaťa na začiatku školskej dochádzky sa odráža v preferovaní konkrétnej lexiky a vo vytváraní vzťahov medzi pojmami na základe konkrétnej skúsenosti s predmetmi a javmi. Nie je teda preferovaná abstraktná lexika.

Otázka 5: Podľa študijných materiálov, čo je prioritou vyučovania postaveného na komunikačno-poznávacom princípe a ktoré sú jeho obsahové komponenty?

A. Prioritou je pamäťové učenie poučiek, pričom sa vyučovanie zameriava na ubúdanie egocentrizmu a dynamizmus v reči.

B. Hlavným cieľom je rozvoj komunikačnej a čitateľskej gramotnosti, ktorá zahŕňa komunikačnú interakciu, hovorenú produkciu, písanú produkciu a vecnú recepciu.

C. Zameranie je na zvědomenie implicitnej znalosti gramatiky a osvojovanie si jazyka prostredníctvom konkrétno-faktického a egocentrického myslenia.

D. Vyučovanie má za cieľ prechod od všeobecnejších k špecifickejším jazykovým schopnostiam a budovanie sémantických vzťahov na základe porovnávania a združovania javov.

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že na základe kognitívnych možností žiaka je vyučovanie postavené na komunikačno-poznávacom princípe. Jeho ciele definujú, že prioritou nie je pamäťové učenie poučiek, ale rozvoj komunikačnej a čitateľskej gramotnosti. Medzi obsahové komponenty (5 pilierov ŠVP) patria komunikačná interakcia (dialóg), hovorená produkcia (súvislý prejav), písaná produkcia (vlastná tvorba textu) a vecná recepcia (práca s vecným textom). Ostatné možnosti buď obsahujú nesprávne priority (ako pamäťové učenie) alebo popisujú iné aspekty jazykového vývinu či lingvodidaktiky, ktoré nie sú priamo definované ako ciele a komponenty tohto princípu.