Zhrnutie na Kognitívne skreslenia a politické rozhodovanie
Kognitívne skreslenia a politické rozhodovanie: Prospektová teória
Úvod
Prospektová teória (Prospect Theory, KaT) je psychologická teória rozhodovania navrhnutá Danielom Kahnemanom a Amosom Tverským v 70. rokoch. Vychádza z experimentálneho výskumu a opisuje, prečo ľudia často konajú „predvídateľne iracionálne“ v situáciách neistoty. Teória stavia na myšlienke, že ľudia hodnotia výsledky vzhľadom na referenčný bod a že vnímanie ziskov a strát je subjektívne.
Základné pojmy
Referenčný bod: počiatočný stav alebo očakávaný výsledok, voči ktorému hodnotíme zmeny.
Averzia k strate: psychologický jav, pri ktorom bolesť zo straty je silnejšia než potešenie zo zisku tej istej nominálnej hodnoty.
Klesajúci medzný (dodatočný) úžitok: každé ďalšie zväčšenie majetku prináša menší prírastok subjektívneho úžitku.
Editácia a evaluácia: dve fázy rozhodovania podľa PT — najprv upravíme a zformulujeme alternatívy (editácia), potom ich ohodnotíme a vyberieme (evaluácia).
Teória úžitku vs. prospektová teória
| Kritérium | Teória úžitku (Bernoulli / RCT) | Prospektová teória (KaT) |
|---|---|---|
| Hodnota peňazí | Absolútna (1000 Kč = 1000 Kč) | Subjektívna, závisí od kontextu a referenčného bodu |
| Referenčný bod | Zameranie na konečný stav (celkový majetok) | Hodnotenie ziskov/strát voči referenčnému bodu |
| Vnímanie rizika | Racionálna maximalizácia očakávaného úžitku | Nadhodnocovanie malých pravdepodobností, averzia k strate |
Kľúčové mechanizmy prospektovej teórie
1) Referenčný bod a hodnotová funkcia
- Hodnotová funkcia je definovaná vzhľadom na referenčný bod: výsledky nad ním sú vnímané ako zisky, pod ním ako straty.
- Reakcia na zisk/stratu nie je symetrická: strata pôsobí silnejšie.
2) Averzia k strate
- Prevažná tendencia: ľudia preferujú istotu pri potenciálnych ziskoch, ale vyhľadávajú riziko, keď ide o zníženie pod referenčný bod.
- Typický empirický odhad: bolesť zo straty môže byť približne $1{.}5$ až $2$-krát silnejšia než potešenie zo zisku rovnakej sumy (pre bežné peňažné sumy).
3) Klesajúca citlivosť
- Subjektívny rozdiel medzi $900$ a $1000$ je menší než medzi $100$ a $200$.
- To vysvetľuje, prečo ľudia môžu byť rizikovo averzní pri menších relatívnych zmenách, ale rizikovejší pri väčších stratách.
4) Editácia a evaluácia
- Editácia: spôsob, akým sú možnosti formulované (framing), ovplyvní, ako ich vnímame.
- Evaluácia: psychologickým vážením pravdepodobností a hodnotových zmien sa rozhodneme.
Framing (rámovanie)
- Rámovanie znamená, že rovnaký problém opísaný inak vedie k rozdielnym preferenciám.
- Dva hlavné typy rámovania (Druckman):
- Equivalence framing (ekvivalentné popisy): logicky rovnaké popisy, napr. $20%$ nezamestnanosť vs. $80%$ zamestnaných.
- Emphasis framing (dôraz): zdôrazňovanie rôznych aspektov, ktoré nie sú logicky ekvivalentné.
Príklad: Operácia vs. ožarovanie (McNeil et al. 1982). Keď je výsledok prezentovaný ako prežitie, ľudia častejšie volia operáciu; keď je deškripcia vrátená ako úmrtnosť, preferencie sa menia.
Aplikácie prospektovej teórie
- Poistenie: ľudia platia poistky kvôli averzii k strate a nadhodnoteniu malých pravdepodobností.
- Politika: komunikácia politík cez rámce (zisk vs. strata) mení podporu voličov; incumbency efekty sú ovplyvnené tým, či voliči vnímajú ekonomiku ako "v zóne zisku" alebo "v zóne straty".
- Medzinárodné vzťahy: prezentovanie konfliktu ako ochrany pred stratou zvyšuje podporu riskantných krokov.
Príklad z politiky (Quattrone & Tversky 1988)
- Keď voliči vnímajú, že sú lepší než susedia (zóna zisku), preferujú "bezpečnejšie" kandidáty.
- Keď sú za
Zaregistruj sa pre celé zhrnutieUž máš účet? Prihlásiť sa
Prospektová teória - zhrnutie
Klíčová slova: Prospektová teória
Klíčové pojmy: Prospektová teória hodnotí výsledky voči referenčnému bodu, Averzia k strate: strata je psychologicky silnejšia než rovnocenný zisk, Klesajúci medzný úžitok znamená zmenšujúci sa prírastok subjektívneho úžitku, Editácia a evaluácia sú dve fázy rozhodovania podľa PT, Framing môže zmeniť preferencie pri rovnakých informáciách, Pri riziku ľudia preferujú istotu pri ziskoch a riziko pri stratách, Status quo bias vedie k preferencii aktuálneho stavu, PT vysvetľuje správanie v poistení, politike a medzinárodných rozhodnutiach, Nadhodnocovanie malých pravdepodobností ovplyvňuje rozhodovanie, Miera averzie k strate nie je konštantná a závisí od kontextu