Podcast o Kognitívne skreslenia a politické rozhodovanie

Kapitoly

Riskantná voľba

Stará škola vs. nová teória

Odkiaľ sa vzal úžitok?

Zisky vs. straty

Referenčný bod je kľúč

Bolesť zo straty

Sila slov: Framing

Politika a status quo

Kritika a zhrnutie

Přepis

Lucia: Predstav si, že ti dám na výber. Buď ti dám okamžite a bezpečne 20 eur, alebo si hodíme mincou. Ak padne hlava, dostaneš 50 eur, ale ak padne znak, nedostaneš vôbec nič. Čo si vyberieš?

Filip: Zaujímavá otázka. Väčšina ľudí by si pravdepodobne vybrala istých 20 eur. A práve táto tendencia... táto psychologická hra v našej hlave, je presne to, o čom sa dnes budeme baviť. A je to motor, ktorý poháňa všetko od politických kampaní až po marketingové stratégie.

Lucia: Počúvate Studyfi Podcast. Takže, Filipe, hovoríš, že moja voľba medzi istými peniazmi a rizikom nie je len o matematike?

Filip: Presne tak, Lucia. Vôbec to nie je o čistej matematike. Je to o psychológii. Vitajte pri prospektovej teórii.

Lucia: Dobre, prospektová teória. To znie... dosť akademicky. Čo to vlastne je?

Filip: Je to psychologická teória rozhodovania, ktorú v 70. rokoch vytvorili Daniel Kahneman a Amos Tversky. A úplne zmenila pohľad na to, ako sa ľudia rozhodujú, hlavne v neistote.

Lucia: V čom bola taká revolučná? Čo tu bolo predtým?

Filip: Predtým vládla teória racionálnej voľby. Tá hovorila, že ľudia sú v podstate ako kalkulačky. Vždy si vyberú možnosť, ktorá maximalizuje ich úžitok. Tisíc korún je proste tisíc korún, hotovo.

Lucia: To znie logicky. Prečo by to nemala byť pravda?

Filip: Pretože Kahneman a Tversky pomocou experimentov ukázali, že sme... predvídateľne iracionálni. Prospektová teória hovorí, že hodnota tisíc korún nie je absolútna. Závisí od kontextu, od toho, ako ju vnímame.

Lucia: Takže tisícka nie je vždy tisícka? To znie ako nejaká finančná mágia.

Filip: Skôr psychologická. Ide o to, či tých tisíc korún vnímaš ako zisk alebo ako stratu. A to je obrovský rozdiel. Rozhodujeme sa na základe subjektívneho, nie absolútneho úžitku.

Lucia: Dobre, spomenul si slovo „úžitok“. To je kľúčový pojem, však? Ale nie je to vynález Kahnemana a Tverského, že?

Filip: Máš pravdu, s tým prišiel už v 18. storočí matematik Daniel Bernoulli. Pýtal sa, aká je psychologická intenzita úžitku z peňazí. Zistil, že vzťah medzi množstvom peňazí a šťastím z nich nie je lineárny.

Lucia: Čiže viac peňazí automaticky neznamená viac šťastia?

Filip: Presne. Bernoulli prišiel na to, čomu dnes hovoríme klesajúci medzný úžitok. Predstav si, že si v úplne tmavej miestnosti a zapáliš jednu sviečku. Ten rozdiel je obrovský, však?

Lucia: Jasné, zrazu vidím!

Filip: A teraz si predstav, že v tej istej, už osvetlenej miestnosti zapáliš druhú sviečku. Pridá trochu svetla, ale ten efekt už nie je taký dramatický. S peniazmi je to rovnaké.

Lucia: Aha! Takže ak nemám nič a dostanem 100 eur, je to pre mňa obrovská radosť. Ale ak má milionár dostať ďalších 100 eur, asi si to ani nevšimne.

Filip: Presne tak. Úžitok z dodatočného bohatstva klesá s rastúcim bohatstvom. A toto je veľmi dôležité pre pochopenie toho, prečo sa tak bojíme rizika.

Lucia: Dobre, poďme k tomu riziku. V mojom úvodnom príklade som si mala vybrať istotu. To je tá averzia k riziku?

Filip: Áno, to je ono. Je to tendencia vybrať si istú alternatívu pred riskantnou, aj keď by tá riskantná mohla priniesť väčší zisk. Väčšina ľudí v jednom známom experimente volila takto:

Lucia: Som zvedavá.

Filip: Čo si vyberieš? Istý zisk 900 dolárov, alebo 90-percentnú šancu získať 1000 dolárov? Väčšina ľudí si vyberie istých 900 dolárov. Sú „risk-averse“, boja sa rizika.

Lucia: To dáva zmysel. Radšej vrabec v hrsti ako holub na streche.

Filip: Presne. Ale teraz pozor, otočíme to. Čo si vyberieš teraz? Istú stratu 900 dolárov, alebo 90-percentnú šancu, že stratíš 1000 dolárov?

Lucia: Uf, tak to je nepríjemné. Asi... asi by som riskovala. Dúfala by som v tú 10-percentnú šancu, že nestratím nič.

Filip: A presne to robí väčšina ľudí! V oblasti strát sa zrazu stávame „risk-seeking“, vyhľadávame riziko. A to je jadro prospektovej teórie: ľudia nemajú radi riziko, ale ešte viac neznášajú stratu!

Lucia: Takže naša ochota riskovať závisí od toho, či ide o zisk alebo o stratu. Ale... zisk a strata voči čomu?

Filip: Výborná otázka! To je ďalšia chyba, ktorú podľa Kahnemana a Tverského spravil Bernoulli. Pre Bernoulliho bolo dôležité len to, koľko máš na konci dňa. Ale pre nás je kľúčová zmena stavu.

Lucia: Ako to myslíš?

Filip: Predstav si dvoch ľudí, Jacka a Jill. Obaja dnes vyhrali 5 miliónov. Sú rovnako šťastní?

Lucia: No... podľa Bernoulliho asi áno, obaja majú na konci dňa rovnako.

Filip: A teraz ti poviem celý príbeh. Jack mal ráno na účte 1 milión a Jill mala 9 miliónov. Obaja hrali v kasíne a skončili s 5 miliónmi. Kto je teraz šťastnejší?

Lucia: Tak teraz určite Jack! Jill práve prišla o 4 milióny, musí byť zničená.

Filip: Presne! Nezáleží na konečnom stave, ale na ceste k nemu. Hodnotíme veci relatívne voči nejakému východiskovému stavu. A tento stav nazývame referenčný bod.

Lucia: Takže ten referenčný bod je to, čo mám na začiatku? Môj status quo?

Filip: Najčastejšie áno. Ale môže to byť aj to, čo očakávame, alebo na čo si myslíme, že máme nárok. Napríklad plat tvojho kolegu sa môže stať tvojím referenčným bodom. Všetko, čo je nad ním, vnímaš ako zisk. Všetko pod ním ako stratu.

Lucia: Hovoril si, že neznášame stratu viac ako milujeme zisk. Dá sa to nejako kvantifikovať?

Filip: Dá. Experimenty ukázali, že bolesť zo straty určitej sumy peňazí je asi dvakrát taká silná ako radosť zo zisku tej istej sumy. Hovorí sa tomu averzia k strate.

Lucia: Dvakrát? To je dosť. Takže ak stratím 50 eur, musela by som nájsť 100 eur, aby sa mi nálada vrátila na pôvodnú úroveň?

Filip: Zjednodušene povedané, áno. Tvoj mozog potrebuje oveľa väčšie lákadlo zisku, aby prekonal strach zo straty. Predstav si, že ti ponúknem hru. Hodíme si mincou. Ak padne orol, stratíš 100 eur. Ak padne panna, vyhráš 150 eur. Hral by si?

Lucia: Asi nie. Šanca je 50 na 50, ale tá možná strata 100 eur ma desí viac, ako ma láka tá výhra 150.

Filip: Presne. Výskumy ukazujú, že väčšina ľudí by na takúto hru pristúpila, až keby možná výhra bola aspoň 200 eur – teda dvojnásobok možnej straty. Evolučne to dáva zmysel. Hrozby boli pre prežitie vždy urgentnejšie ako príležitosti.

Lucia: To vysvetľuje, prečo v politike tak dobre funguje strašenie. „Vezmú nám dôchodky!“, „Ohrozujú našu bezpečnosť!“. Hrozba straty je silnejší mobilizátor ako sľub zisku.

Filip: Si na správnej stope. Keď sú všetky možnosti zlé, ľudia radšej riskujú, len aby sa vyhli istej strate.

Lucia: Dobre, takže máme referenčný bod a averziu k strate. Ako sa to spája do rozhodnutia?

Filip: Deje sa to v dvoch fázach. Prvá je fáza editácie, kde si v hlave pripravíme dáta. A tu prichádza na scénu niečo extrémne dôležité: rámovanie, alebo anglicky framing.

Lucia: Framing... to je o tom, ako je problém prezentovaný?

Filip: Presne. Je to kľúčové. Spôsob, akým je informácia zarámovaná – aké slová sú použité, čo je zdôraznené – totálne mení naše rozhodnutie, aj keď sú fakty úplne rovnaké.

Lucia: Daj nejaký príklad.

Filip: Klasický experiment s „ázijskou chorobou“. Predstav si, že v krajine vypukla epidémia a očakáva sa, že zomrie 600 ľudí. Máš na výber z dvoch programov. Počúvaj pozorne.

Lucia: Som jedno ucho.

Filip: Situácia A: Ak prijmeš Program A, zachrániš 200 ľudí. Ak prijmeš Program B, je tu tretinová šanca, že zachrániš všetkých 600 ľudí, a dvojtretinová šanca, že nezachrániš nikoho. Čo si vyberieš?

Lucia: Program A. Znie to ako istota. Zachrániť 200 ľudí je lepšie ako riskovať, že nezachránim nikoho.

Filip: Presne to si vybralo 72 % ľudí. Teraz tá istá situácia, len inak zarámovaná. Situácia B: Ak prijmeš Program A, zomrie 400 ľudí. Ak prijmeš Program B, je tu tretinová šanca, že nikto nezomrie, a dvojtretinová šanca, že zomrie 600 ľudí.

Lucia: Počkať... to je matematicky úplne to isté! Ale keď to povieš takto... že isto zomrie 400 ľudí... to znie hrozne. Asi by som riskovala s programom B.

Filip: A presne to si vybralo 78 % ľudí! Vitaj vo svete framingu. Keď je problém zarámovaný v termínoch zisku („zachránení ľudia“), máme averziu k riziku a volíme istotu. Keď je ten istý problém zarámovaný v termínoch straty („mŕtvi ľudia“), zrazu vyhľadávame riziko.

Lucia: To je neuveriteľné. Takže slová majú naozaj moc.

Filip: Obrovskú. „80 % zamestnanosť“ znie ako úspech. „20 % nezamestnanosť“ znie ako zlyhanie. Je to tá istá informácia, ale s úplne iným emocionálnym nábojom.

Lucia: Ako sa toto všetko prejavuje v politike? Okrem toho strašenia, čo som spomínala.

Filip: Veľmi výrazne. Napríklad pri takzvanom „status quo bias“. To je naša tendencia preferovať súčasný stav, pretože akákoľvek zmena prináša riziko straty.

Lucia: Takže sa bojíme reforiem, aj keď by mohli priniesť niečo lepšie?

Filip: Áno, lebo tá „bolestivá“ menšina, ktorá na reforme niečo stratí, je často oveľa hlasnejšia a aktívnejšia ako tá tichá väčšina, ktorá by mohla niečo získať. Bolesť zo straty je silnejší motivátor.

Lucia: A čo voľby? Hrá to tam rolu?

Filip: Určite. Hovorí sa tomu ekonomické hlasovanie. Keď je ekonomika v dobrej kondícii, voliči sú v zóne zisku. Nechcú riskovať, takže majú tendenciu voliť súčasnú vládu – je to tá „bezpečná“ voľba.

Lucia: Averzia k riziku.

Filip: Presne. Ale keď je ekonomika v kríze, ľudia sú v zóne straty. Súčasný stav je zlý, takže sú oveľa ochotnejší riskovať. Preto v krízových časoch častejšie vyhráva opozícia, ktorá sľubuje zmenu.

Lucia: Takže pre politika je kľúčové presvedčiť voličov, či sa nachádzajú v zóne zisku alebo straty. A to môže ovplyvniť práve framingom.

Filip: Bingo! Presne si to pochopila.

Lucia: Dobre, takže si to zhrňme. Prospektová teória stojí na troch pilieroch. Prvý je referenčný bod...

Filip: ...voči ktorému hodnotíme výsledky ako zisky alebo straty.

Lucia: Druhý je averzia k strate. Bolesť zo straty je silnejšia ako radosť zo zisku.

Filip: A tretím je klesajúca citlivosť. Subjektívny rozdiel medzi 900 a 1000 eurami je menší ako rozdiel medzi 100 a 200 eurami.

Lucia: Znie to ako veľmi silná teória. Má aj nejaké slabé miesta?

Filip: Samozrejme. Kritici poukazujú na to, že v reálnom svete často nepoznáme presné pravdepodobnosti a výsledky, ako v laboratórnych experimentoch. Tiež presný pomer averzie k strate 2:1 nemusí platiť vždy a pre každého – môže sa líšiť kultúrne alebo podľa toho, či ide o drobné alebo o život.

Lucia: A čo emócie? Teória s nimi veľmi nepočíta, však?

Filip: To je ďalší bod. Strach, hnev alebo sklamanie môžu výrazne ovplyvniť našu ochotu riskovať, a to teória úplne nezachytáva. Ale aj napriek tomu je to absolútne prelomová myšlienka, ktorá nám pomáha chápať, prečo sa správame tak, ako sa správame.

Lucia: Takže kľúčový odkaz pre našich poslucháčov je... uvedomiť si, ako je nám informácia prezentovaná?

Filip: Áno. A pýtať sa sám seba: „Ako by som sa rozhodol, keby mi to niekto povedal inými slovami? Je toto naozaj strata, alebo len menší zisk? A čo je môj skutočný referenčný bod?“ Byť si vedomý týchto psychologických skratiek je prvý krok k tomu, aby sme sa rozhodovali o niečo racionálnejšie.

Lucia: Skvelé. Filipe, ďakujem ti veľmi pekne za vysvetlenie prospektovej teórie.

Filip: Rado sa stalo. Je to fascinujúca téma.