Podcast o Klasicizmus a osvietenstvo v slovenskej literatúre

Kapitoly

Vzor dokonalosti

Pravidlá a rozum

Klasicizmus na Slovensku

Přepis

Tomáš: Predstavte si nablýskaný dvor francúzskeho kráľa Ľudovíta štrnásteho, Kráľa Slnko. Všade je poriadok, symetria, jasné pravidlá. A presne taký bol aj umelecký smer, ktorý sa tu zrodil. Počúvate Studyfi Podcast.

Natália: Vitaj, Tomáš! Trafil si klinec po hlavičke. Hovoríme o klasicizme, ktorého názov pochádza z latinského slova „classicus“, čo znamená vynikajúci alebo vzorový. A vzorom bola antika.

Tomáš: Takže umelci mali predpísané, ako tvoriť? To znie dosť prísne.

Natália: Bolo to tak. Nicolas Boileau vo svojom diele Básnické umenie stanovil presné pravidlá. Požadoval logiku, jednoduchosť a hlavne, prísne delil žánre na vysoké, ako tragédia či epos, a nízke, ako komédia či bájka.

Tomáš: A tie sa nesmeli miešať? Takže žiadne tragikomédie?

Natália: V žiadnom prípade! To by bol škandál. Všetko sa riadilo heslom Reného Descarta: „Myslím, teda som.“ Rozum bol nadovšetko.

Tomáš: A ako sa tento poriadkumilovný smer prejavil u nás na Slovensku?

Natália: U nás to bolo hlavne obdobie osvietenstva. Vďaka Tolerančnému patentu nastala väčšia sloboda vierovyznania, rástla vzdelanosť a hlavne, silneli snahy o uzákonenie spisovnej slovenčiny.

Tomáš: A to sa aj podarilo, však?

Natália: Presne tak! V roku 1787 Anton Bernolák kodifikoval prvú spisovnú slovenčinu. Bol to obrovský krok pre náš národ, ktorý podporili aj ďalší velikáni ako Juraj Fándly či Ján Hollý.