Podcast o Jazyková komunikácia a Slovenská moderna

Kapitoly

Mýtus o komunikácii

Základy komunikácie

Slová verzus gestá

Spôsoby komunikácie

Štýly komunikácie

Základný stavebný kameň: Komunikát

Kódovanie, dekódovanie a skryté významy

Prekážky na linke

Tri zlaté pravidlá komunikácie

Slovenská literárna moderna

Tajomstvo symbolov

Ivan Krasko - Inžinier smútku

Dve zbierky stačili

Zhrnutie a záver

Přepis

Barbora: Väčšina ľudí si myslí, že komunikácia je len o slovách, ktoré povieme. Ale v skutočnosti, to čo hovoríme, tvorí len malý zlomok celkovej správy.

Tomáš: Presne tak, Barbora! Je to fascinujúce. Niekedy sa uvádza, že až 93 percent našej komunikácie je neverbálnej. To znamená reč tela, tón hlasu, mimika... slová sú len špička ľadovca.

Barbora: Páni, to je obrovské číslo! Takže moje oduševnené gestikulovanie pri rozprávaní je vlastne dôležitejšie ako samotné slová?

Tomáš: V podstate áno! Hovorí to o tvojom nadšení. Toto je Studyfi Podcast, kde si dnes posvietime presne na toto – na tajomstvá komunikácie.

Barbora: Dobre, Tomáš, začnime od základov. Čo to tá komunikácia vlastne je, keď to nie sú len slová?

Tomáš: Zjednodušene, je to prenos informácie. Od jedného človeka, teda odosielateľa, k druhému, prijímateľovi. A celé sa to deje v nejakej komunikačnej situácii.

Barbora: Komunikačná situácia... to znie dosť odborne.

Tomáš: Ale vôbec nie je. Stačí si položiť pár jednoduchých otázok: Kto hovorí? Komu? Čo hovorí? Prečo? Ako a kde? Tým si celú situáciu pekne rozoberieš.

Barbora: Vráťme sa k tej neverbálnej komunikácii, to ma zaujalo najviac. Aký je teda rozdiel medzi verbálnou a neverbálnou?

Tomáš: Verbálna je to, čo povieme alebo napíšeme – používa slová. Ale neverbálna, to je všetko ostatné. Mimika, gestá... Napríklad, keď niekto pri odpovedi uhne pohľadom, hneď spozornieme, však?

Barbora: Jasné! Alebo keď sa niekto začervená, hneď viem, že je v rozpakoch. Aj keď tvrdí, že je v pohode.

Tomáš: Presne! Telo len zriedka klame.

Barbora: Dobre, a aké ďalšie druhy komunikácie by sme mali poznať? Čo napríklad taký chat s kamarátmi verzus ústna odpoveď v škole?

Tomáš: Skvelý príklad! Chat je nepriama komunikácia, lebo nie ste na rovnakom mieste v rovnakom čase. Ústna odpoveď je priama. Pri nej máš okamžitú spätnú väzbu – napríklad nechápavý výraz učiteľa.

Barbora: Ten poznám až príliš dobre! A hneď viem, že musím zmeniť taktiku.

Tomáš: Presne. A zároveň je to príklad oficiálnej komunikácie, kde používaš spisovný jazyk. Doma s kamarátmi máš bežnú komunikáciu – slang, nedokončené vety, proste pohoda.

Barbora: A ešte je tu rozdiel, či hovorí len jeden, alebo viacerí, že?

Tomáš: Áno, to je monológ, keď hovorí len jeden, a dialóg, kde sa striedate. Ako napríklad my dvaja teraz.

Barbora: Takže existujú aj rôzne štýly, však? Nie je jedno, či sa snažíme niekoho presvedčiť alebo, naopak, ponížiť.

Tomáš: Určite. Asertívna komunikácia je, keď si stojíš za svojím, ale rešpektuješ aj druhých. Naopak, devalvujúca je agresívna a bez rešpektu.

Barbora: A cieľom by mala byť tá efektívna komunikácia, však?

Tomáš: Presne tak. Efektívna komunikácia je o spolupráci a empatii. Snažíš sa pochopiť toho druhého. Je to základ všetkých dobrých vzťahov, či už v škole alebo v živote.

Barbora: Super. Takže kľúčom je počúvať nielen ušami, ale aj očami.

Tomáš: Presne tak, Barbora! A to nás privádza priamo k srdcu veci... k jazykovej komunikácii. Nie je to len o slovách, ktoré počujeme. Je to celý systém.

Barbora: Systém? To znie... zložito. Snažím sa nemyslieť na maturitné zadania.

Tomáš: Neboj sa, je to jednoduchšie ako to znie. Predstav si to ako LEGO. Základnou kockou celej komunikácie je "komunikát". To je odborný názov pre akúkoľvek ucelenú textovú jednotku.

Barbora: Komunikát. Dobre, takže to nie je len správa na Messengeri?

Tomáš: Vôbec nie. Komunikát je oveľa širší pojem. Môže to byť celý román, ktorý čítaš, alebo len krátky vtip, ktorý povieš kamošovi. To sú takzvané súvislé texty. Ale potom sú tu aj nesúvislé.

Barbora: Nesúvislé? Ako napríklad keď niekto hovorí od veci?

Tomáš: To tiež, ale myslí sa tým skôr napríklad objednávka v e-shope alebo poštový poukaz, kde len vypĺňaš kolónky. Aj to je forma komunikátu. Prenášaš ním informáciu.

Barbora: Okej, takže mám túto myšlienku, tento "komunikát". Ako ju dostanem z mojej hlavy do hlavy niekoho iného?

Tomáš: Na to používame "kód". V našom prípade je to slovenčina so všetkými jej pravidlami. Proces, ktorým meníš myšlienku na slová, sa volá "kódovanie".

Barbora: A ja ako prijímateľ tie slová potom "dekódujem"? Snažím sa prísť na to, čo si chcel povedať.

Tomáš: Presne! Ty prijímaš signál – v tomto prípade zvuk mojej reči – a tvoj mozog ho premieňa späť na myšlienkový obsah. Ale tu je ten háčik... absolútne porozumenie je extrémne zriedkavé.

Barbora: Čože? Prečo? Veď hovoríme rovnakým jazykom.

Tomáš: Áno, ale každý z nás má iné skúsenosti a kontext. Preto musíš poznať aj komunikačnú stratégiu. Napríklad keď ti niekto povie "Ty si dobrý!", musíš z tónu a situácie vyčítať, či je to úprimná pochvala, alebo sarkazmus.

Barbora: To dáva zmysel. Takže sa to môže ľahko pokaziť. Vždy hovorím, že irónia v textovkách je nebezpečná.

Tomáš: To je dokonalý príklad! Tej prekážke hovoríme "komunikačný šum". Prenos informácie sa deje cez nejaký "komunikačný kanál" – vzduch, telefónny signál, papier...

Barbora: A šum je všetko, čo to ruší? Ako zlé pripojenie na videohovore alebo keď mi sused vŕta do steny?

Tomáš: Presne to. Ale môže to byť aj nečitateľné písmo, zlá výslovnosť, alebo dokonca neznalosť jazyka či pravopisu. Všetko, čo vedie k nesprávnemu pochopeniu, je šum. A výsledkom je defektná komunikácia.

Barbora: Dobre, takže ako sa vyhnúť tej... defektnej komunikácii? Existujú nejaké pravidlá, aby sme neboli ako pokazený telefón?

Tomáš: Samozrejme. Sú to v podstate tri jednoduché princípy, ktoré nám pomáhajú. Prvý je princíp kooperácie. To znamená, že sa snažíš priblížiť úrovni toho, s kým hovoríš.

Barbora: Čiže nebudem používať odborné termíny, keď sa rozprávam s mladším súrodencom.

Tomáš: Presne tak. Druhý je princíp zdvorilosti. To je celkom jasné. Ak si drzý, adresát s tebou rýchlo ukončí rozhovor.

Barbora: A ten tretí?

Tomáš: Tretí je princíp irónie. Ten hovorí, že ju musíme používať veľmi citlivo. Irónia je super korenie konverzácie, ale keď to preženieš, môžeš niekoho uraziť a celá komunikácia zlyhá.

Barbora: Super zhrnutie. Takže spolupráca, slušnosť a nepreháňať to so sarkazmom. To znie ako dobrý návod nielen na maturitu, ale aj do života. To ma privádza k ďalšej otázke...

Tomáš: Presne tak. A keď už hovoríme o komunikácii, ktorá nie je úplne priamočiara, poďme sa pozrieť na niečo, kde je to priam umenie – slovenský symbolizmus.

Barbora: To je celkom skok! Od pravidiel konverzácie k poézii plnej symbolov. Som zvedavá, ako to prepojíme.

Tomáš: Jednoducho! Symbolisti boli majstri v hovorení medzi riadkami. Boli to rebeli, ktorí zmenili pravidlá slovenskej poézie.

Barbora: Dobre, tak poďme na to. Čo je to tá Slovenská literárna moderna?

Tomáš: Je to obdobie na začiatku 20. storočia, zhruba od roku 1905. Básnici sa vtedy odklonili od veľkých národných tém. Zrazu ich viac zaujímali vlastné pocity, smútky a túžby.

Barbora: Takže menej o národe a viac o sebe. To znie... moderne.

Tomáš: Presne. A hlavnými smermi boli symbolizmus a impresionizmus. My sa dnes zameriame na ten prvý.

Barbora: Fajn, tak čo presne je symbolizmus? Je to len o používaní symbolov?

Tomáš: V podstate áno, ale je to rafinovanejšie. Básnik ti nepovie priamo „som smutný“. Namiesto toho opíše čiernu noc, havrana alebo holé topole. Tieto obrazy ten smútok symbolizujú.

Barbora: Takže jeden symbol môže mať viacero významov?

Tomáš: Áno! To je kľúčové. Neopisuje sa realita, ale vyvoláva sa nálada. A tá nálada bola, priznajme si, dosť depresívna. Sklamanie, samota, odpor voči svetu... to boli ich hlavné témy.

Barbora: A kto bol hlavnou hviezdou tohto smeru?

Tomáš: Jednoznačne Ivan Krasko. Ale zaujímavé je, že to bol len jeho pseudonym. Vlastným menom sa volal Ján Botto a povolaním bol chemický inžinier.

Barbora: Počkať, čo? Najväčší básnik moderny bol inžinier? To mi nejak nejde dokopy.

Tomáš: Život je plný prekvapení. Dokonca bojoval na ruskom aj talianskom fronte a po vojne pracoval v štátnych službách. Písanie bol jeho únik.

Barbora: A napísal toho veľa?

Tomáš: Práveže vôbec. Vydal len dve tenké básnické zbierky, ale tie sa stali kľúčovými dielami slovenskej poézie. Prvá sa volala *Nox et solitudo*, čiže Noc a samota.

Barbora: Už len ten názov znie dosť ponuro.

Tomáš: A taká aj je. Je plná beznádeje, opustenosti a smútku. Všetko, čo prežíval, dal do veršov. Každá báseň je jeho úprimnou spoveďou.

Barbora: A tá druhá zbierka? Trochu sa rozveselil?

Tomáš: Trochu áno! Volala sa *Verše* a venoval ju svojej snúbenici. Je tam menej pesimizmu. Uvedomuje si, že treba bojovať a žiť, nielen sa utápať v smútku.

Barbora: Takže predsa len svetlo na konci tunela.

Tomáš: Presne. V tejto zbierke nájdeme aj slávne básne ako *Otrok*, *Otcova roľa* či *Baníci*, kde cez symboly hovorí o utrpení celého národa.

Barbora: Super. Takže aby sme si to zhrnuli. Komunikovať môžeme priamo, podľa Griceových maxím, alebo nepriamo, ako symbolisti. A ten najlepší, Ivan Krasko, nám ukázal, že aj najväčší smútok sa dá premeniť na nádherné umenie.

Tomáš: Krásne zhrnuté. A to je od nás na dnes všetko. Dúfame, že ste sa niečo nové naučili a že vás to bude baviť rovnako ako nás.

Barbora: Majte sa krásne a počujeme sa pri ďalšej časti podcastu Studyfi. Ahojte!

Tomáš: Ahojte!