Podcast o Ján Kollár

Kapitoly

Úvod do Kollárovho sveta

Od Mošoviec po Jenu

Myšlienka, ktorá menila dejiny: Panslavizmus

Opus magnum: Slávy dcéra

Kollár ako vedec a zberateľ

Prečo je Kollár dôležitý dnes?

Přepis

Michal: …a predstav si, že čakal osemnásť rokov, kým si ju mohol vziať! To je oddanosť.

Tereza: Osemnásť rokov! To je viac než romantika, to je skoro mytológia. A táto žena, Frederika Schmidtová, nebola len jeho láska. Stala sa symbolom celého Slovanstva. To je neuveriteľné.

Michal: Presne tak. Jej meno bolo Mína a jej príbeh je kľúčom k pochopeniu celého diela Jána Kollára. Počúvate Studyfi Podcast a dnes sa ponoríme do života a tvorby tohto velikána.

Tereza: Ahojte všetci! Sme radi, že ste tu. Takže, Michal, poďme na to od začiatku. Kto bol Ján Kollár, okrem toho, že bol extrémne trpezlivý v láske?

Michal: Bol to predovšetkým básnik, kňaz a jedna z najdôležitejších postáv národného obrodenia. Narodil sa v roku 1793 v Mošovciach, v rodine roľníka. Ale bol nesmierne talentovaný.

Tereza: Čiže nepochádzal zo žiadnej šľachtickej rodiny, ktorá by mu dláždila cestu?

Michal: Vôbec nie. Všetko si musel vydrieť sám. Študoval na gymnáziách, napríklad aj na slávnom Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde nasiakol myšlienkami osvietenstva a národného prebudenia.

Tereza: Ale ten kľúčový moment prišiel až neskôr, však? Mám na mysli jeho štúdiá v Nemecku.

Michal: Presne tak. V roku 1817 odišiel študovať teológiu na univerzitu v Jene. A to bolo miesto, kde sa všetko zmenilo. Jena vtedy žila nemeckým romantizmom a ideálmi národnej hrdosti.

Tereza: A práve tam sa zoznámil s filozofiou, ktorá ho ovplyvnila na celý život. Mám pravdu?

Michal: Áno, hlavne s myšlienkami Johanna Gottfrieda Herdera. Herder hovoril, že každý národ je ako kvetina v záhrade ľudstva – má vlastný jazyk, kultúru a dušu. A Kollár si povedal: „A čo my, Slovania?“

Tereza: A aby toho nebolo málo, práve tam stretol aj svoju osudovú lásku, Frederiku Schmidtovú, dcéru pastora. Mínu.

Michal: Áno. Láska k nej a láska k národu sa v jeho mysli spojili do jedného neuveriteľne silného citu. Po návrate z Jeny pôsobil takmer tridsať rokov ako evanjelický kňaz v Pešti, ktorá bola vtedy centrom slovenskej komunity v Uhorsku. Zomrel v roku 1852 vo Viedni.

Tereza: Dobre, poďme k tej najdôležitejšej myšlienke, ktorá sa spája s Kollárom. Panslavizmus. Znie to trochu zložito. Čo to vlastne znamená?

Michal: Vôbec to nie je zložité. Predstav si to takto: Kollár veril, že všetci Slovania – Česi, Slováci, Poliaci, Rusi, Chorváti – sú v skutočnosti jeden veľký národ. A tento národ má jeden spoločný jazyk, ktorý sa delí na rôzne „nárečia“.

Tereza: Takže to nebolo o vytvorení jedného obrovského slovanského štátu?

Michal: Vôbec nie, a to je dôležité zdôrazniť. Jeho panslavizmus, alebo ako to on nazýval, slovanská vzájomnosť, bol čisto kultúrny a duchovný. Nešlo mu o politiku. Chcel, aby sa slovanské národy navzájom spoznávali, čítali si knihy, prekladali diela a duchovne sa obohacovali.

Tereza: Takže v podstate taký kultúrny Erasmus pre Slovanov 19. storočia?

Michal: Perfektné prirovnanie! Presne tak. Veril, že ak Slovania spoja svoje sily v kultúre a vede, čaká ich veľká budúcnosť. Táto myšlienka sa stala motorom celej jeho tvorby.

Tereza: A ako sa to prejavilo v jeho štýle písania? Viem, že to nie je úplne typický romantik.

Michal: Správna poznámka. Kollár je fascinujúci mix. Na jednej strane používa klasicistické formy, ako napríklad sonet a prísnu časomieru, čo je dedičstvo antiky. No na druhej strane je jeho poézia plná vášne, citu a osobných prežitkov, čo sú čisté znaky romantizmu.

Tereza: Keď povieme Kollár, každý si okamžite predstaví Slávy dcéru. Je to jeho najslávnejšie dielo a povinné čítanie. Čo ho robí takým výnimočným?

Michal: Slávy dcéra je epická báseň, ktorá je v podstate Kollárovým životným dielom. Zaujímavé je, že to celé začalo ako zbierka ľúbostných sonetov pre Mínu. Ale postupne sa to rozrástlo do obrovskej básnickej skladby o osude Slovanov.

Tereza: Takže z osobnej lásky sa stala láska k národu.

Michal: Presne. Skladba má Predspev a päť spevov. Predspev, napísaný v časomiere, je slávny žalospev nad osudom Slovanov, ale zároveň aj výzva k lepšej budúcnosti. Je to jedna z najsilnejších častí slovenskej literatúry vôbec.

Tereza: A tie ďalšie spevy? Viem, že opisujú akúsi cestu.

Michal: Áno, je to putovanie básnika po slovanských krajinách. Hľadá svoju Mínu, ale ona sa postupne mení. Už to nie je len reálna žena, stáva sa z nej symbol. Symbol krásy, ideálnej ženy, a nakoniec aj samotnej bohyne Slávy, patrónky Slovanov.

Tereza: Čiže je to cesta po reálnych miestach, ale zároveň aj cesta do mytologického sveta? Básnik prechádza aj slovanským nebom a peklom, však?

Michal: Áno, posledné dva spevy, Lethe a Acheron, sú presne o tom. V nebi stretáva slávnych Slovanov, ktorí pre národ niečo urobili. V pekle zase tých, ktorí mu uškodili. Je to veľkolepé a plné symboliky. A celé je to napísané takzvanou biblickou češtinou so slovenskými prvkami, čo odrážalo jeho snahu o jednotný jazyk.

Tereza: Kollár však nebol len básnik. Bol to aj zberateľ a vedec. To sa často zabúda.

Michal: Absolútne. Jeho dvojzväzková zbierka Národnie spievanky je poklad. Zbieral a vydal slovenské ľudové piesne, pretože chápal, že ľudová tvorba je dušou národa a obrovskou inšpiráciou.

Tereza: Tým vlastne položil základy pre štúdium našej ľudovej slovesnosti. A čo jeho teoretické diela?

Michal: Kľúčové je dielo O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slovanskými. Tam podrobne rozpracoval svoju teóriu o slovanskej vzájomnosti, o ktorej sme hovorili. Vysvetlil, ako by si mali slovanské „nárečia“ navzájom pomáhať.

Tereza: Takže to neboli len básnické sny, on to mal premyslené aj teoreticky.

Michal: Presne tak. Bol to systematický mysliteľ. A napísal aj Cestopis z ciest po Taliansku, kde si všímal stopy Slovanov a uvažoval o ich histórii. Bol to skrátka renesančný človek v 19. storočí.

Tereza: Dobre, poďme to zhrnúť. Prečo by mal dnešného študenta, ktorý sa pripravuje na maturitu, Ján Kollár zaujímať? Okrem toho, že je v učebniciach.

Michal: V prvom rade, Slávy dcéra je jednoducho nádherná poézia. Ten jazyk, tie obrazy... Predspev je niečo, čo by si mal každý prečítať nahlas, aby pocítil tú silu.

Tereza: Súhlasím. A jeho myšlienka spájania osobnej lásky s niečím väčším, s láskou k vlasti, je veľmi silná a nadčasová.

Michal: Presne. A hoci sa jeho myšlienka jednotného česko-slovenského jazyka neujala – neskôr prišli Štúrovci a kodifikovali spisovnú slovenčinu – Kollárov prínos je obrovský. Prebudil národnú hrdosť a inšpiroval celú generáciu.

Tereza: Jeho myšlienky o kultúrnej spolupráci vlastne rezonujú dodnes. V dobe globalizácie je dôležité poznať svoje korene a zároveň byť otvorený iným kultúram. A presne o tom hovoril aj on.

Michal: Perfektne zhrnuté! Kľúčové je zapamätať si: Ján Kollár, to je slovanská vzájomnosť, láska k Míne ako symbol lásky k národu a majstrovské dielo Slávy dcéra, ktoré spája klasicizmus s romantizmom.

Tereza: Super! Takže dnes sme prebrali život a dielo Jána Kollára. Ďakujeme, Michal, za skvelé vysvetlenie.

Michal: Rado sa stalo. A vám všetkým ďakujeme za počúvanie. Učte sa s nami a počujeme sa pri ďalšej epizóde!

Tereza: Majte sa!