Test na Inštitúcia Ombudsmana: SR a ČR

Otázka 1: Môže explicitné vymedzenie princípov dobrej správy podľa vzoru Českej republiky pomôcť zefektívniť slovenskú úpravu, pretože umožňuje postihovať aj prípady maladministrácie, ktoré síce zákon neporušujú, no narúšajú dôveru v štát?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Explicitné vymedzenie princípov dobrej správy podľa vzoru Českej republiky by mohlo byť základom k zefektívneniu slovenskej úpravy. Umožňuje to postihovať aj prípady maladministrácie (arogancia, prieťahy), ktoré síce zákon neporušujú, no narúšajú dôveru v štát.

Otázka 2: Ktoré z nasledujúcich tvrdení o voľbe, funkčnom období a zániku funkcie verejného ochrancu práv (ombudsmana) v Slovenskej republike a Českej republike je pravdivé?

A. Na Slovensku je verejný ochranca práv volený Národnou radou SR na 5 rokov a možno ho zvoliť najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

B. V Českej republike je ombudsman volený Poslaneckou snemovňou na 6 rokov a je navrhovaný výlučne prezidentom republiky.

C. Funkcia ombudsmana v Českej republike zaniká uplynutím funkčného obdobia, alebo ak sa ombudsman stane členom politickej strany alebo hnutia.

D. Verejný ochranca práv v Slovenskej republike môže byť odvolaný predsedom NRSR, ak mu vo výkone funkcie bráni zdravotný stav.

Vysvetlenie: Na Slovensku volí verejného ochrancu práv Národná rada SR na funkčné obdobie 5 rokov a tú istú osobu možno zvoliť najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. V Českej republike je ombudsman volený Poslaneckou snemovňou na 6 rokov, pričom kandidátov navrhuje prezident republiky, Senát a orgán zložený z predstaviteľov vysokých škôl, nie výlučne prezident. Funkcia ombudsmana v Českej republike zaniká uplynutím funkčného obdobia, ale stať sa členom politickej strany alebo hnutia je dôvodom na odvolanie, nie automatický zánik funkcie. Predseda NRSR môže odvolať verejného ochrancu práv na Slovensku, ak mu vo výkone funkcie bráni zdravotný stav.

Otázka 3: Verejný ochranca práv pri zistení neoprávneného držania osoby bezodkladne informuje výlučne prokurátora.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Verejný ochranca práv pri zistení neoprávneného držania osoby bezodkladne oznámi túto skutočnosť prokurátorovi a zároveň informuje aj príslušný orgán a dotknutú osobu.

Otázka 4: Čo urobí Verejný ochranca práv (VOP), ak zistí, že podnet podaný občanom má podľa svojho obsahu povahu opravného prostriedku v správnom alebo súdnom konaní, žaloby alebo ústavnej sťažnosti?

A. Bezodkladne upovedomí podávateľa podnetu o tejto skutočnosti a poučí ho o ďalšom postupe.

B. Podnet automaticky odmietne, pretože nepatrí do jeho pôsobnosti.

C. Prešetrí podnet ako štandardnú sťažnosť na porušenie práv.

D. Bezodkladne postúpi podnet príslušnému súdu alebo orgánu, ktorý je kompetentný na jeho vybavenie.

Vysvetlenie: Podľa § 14 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, ak verejný ochranca práv zistí, že podnet má podľa svojho obsahu povahu opravného prostriedku v správnom alebo súdnom konaní, žaloby alebo ústavnej sťažnosti, bezodkladne o tejto skutočnosti upovedomí podávateľa podnetu a poučí ho o ďalšom postupe.

Otázka 5: Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu, na ktorý priamo nadväzuje Národný preventívny mechanizmus, neukladá štátom povinnosť zriadiť nezávislý orgán na vykonávanie pravidelných inšpekcií v zariadeniach, kde sú osoby zbavené slobody.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály jasne uvádzajú, že Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu je medzinárodný záväzok, ktorý štátu ukladá povinnosť zriadiť nezávislý orgán s právomocou vykonávať pravidelné inšpekcie v zariadeniach s osobami zbavenými slobody.