Podcast o Inštitúcia Ombudsmana: SR a ČR

Kapitoly

Kto je to ombudsman?

Ústava vs. zákon

Ako to funguje v praxi?

Princípy dobrej správy

Prečo tak neskoro?

Poslední vo Vyšehrade

Dve cesty, jeden cieľ

Ústava verzus zákon

Čo všetko môže ombudsman?

Hranice moci a záverečné porovnanie

Ako podať podnet

Kedy ombudsman nepomôže

Prvé kroky kancelárie

Strážca na nečakaných miestach

Prevencia je kľúčová

Ako sa začne vyšetrovanie

Čo musí obsahovať podnet

Keď koná z vlastnej vôle

Dobrá správa vs. paragrafy

Paradox ústavy a zákona

Zhrnutie a záver

Přepis

Michal: Stalo sa vám niekedy, že ste na nejakom úrade mali pocit, že narážate na stenu? Že úradník je nepríjemný, alebo sa vaša žiadosť stratila už tri mesiace a nikto nevie, kde je? Presne vtedy prichádza na scénu postava, o ktorej dnes budeme hovoriť.

Tereza: Áno, tá bezmocnosť je hrozný pocit. A presne pre tieto prípady máme na Slovensku verejného ochrancu práv, alebo ombudsmana.

Michal: Počúvate Studyfi Podcast. Takže, Tereza, poďme na to. Kto je to ten ombudsman? Znie to tak trochu ako superhrdina pre byrokraciu.

Tereza: V podstate aj je! Je to nezávislý ústavný orgán, ktorý chráni naše základné práva a slobody pred... no, presne pred tými úradmi. Jeho hlavnou úlohou je dohliadať, či orgány verejnej správy konajú spravodlivo a v súlade so zákonom.

Michal: Nezávislý orgán... to znamená, že nepatrí pod vládu ani parlament?

Tereza: Presne tak. Nie je súčasťou výkonnej, zákonodarnej ani súdnej moci. Funguje úplne samostatne a nestranne, aby mohol objektívne posúdiť, či úrad pochybil alebo nie.

Michal: A spomenula si, že je to "ústavný" orgán. Je to dôležité?

Tereza: Je to kľúčové! Existujú v podstate dva typy, ako môže byť ombudsman zriadený. Buď je jeho postavenie zakotvené priamo v ústave, ako u nás na Slovensku, alebo len v bežnom zákone, ako napríklad v Českej republike.

Michal: A v čom je ten rozdiel?

Tereza: Think of it this way... Ústava je ako základný kameň domu. Je veľmi ťažké ju zmeniť. Zákon je skôr ako stena z tehál, ktorú môžeš relatívne ľahko prestavať alebo zbúrať. Keď je ombudsman v ústave, jeho pozícia je omnoho stabilnejšia a silnejšia.

Michal: Aha! Takže ho nemôže len tak nejaká nová vláda zrušiť, keď sa jej nepáčia jeho zistenia. To dáva zmysel.

Tereza: Presne. Poskytuje to oveľa vyššiu mieru právnej istoty. Aj preto sa slovenský model považuje za formálne silnejší, aj keď aj ten český, upravený zákonom, funguje veľmi dobre v praxi. Má dokonca niektoré zaujímavé právomoci navyše.

Michal: Dobre, takže povedzme, že mám problém s nejakým úradom. Čo mám robiť? Mám mu napísať list?

Tereza: Môžeš! A nielen to. Podnet, ako sa to oficiálne volá, môžeš podať písomne, elektronicky e-mailom, alebo dokonca ústne do zápisnice priamo v jeho kancelárii. A čo je dôležité, môžeš požiadať o utajenie svojej totožnosti.

Michal: A čo sa stane potom? Príde ombudsman na ten úrad a urobí tam poriadok?

Tereza: Skoro. Začne konať. Má právo vyžiadať si od úradu všetky dokumenty, spisy, vysvetlenia. Môže tam dokonca prísť na kontrolu a rozprávať sa so zamestnancami. Je to vlastne taký vyšetrovateľ pre verejnú správu.

Michal: A môže rozhodnutie toho úradu zrušiť?

Tereza: Tu je dôležitý detail. Ombudsman nemá právomoc meniť alebo rušiť rozhodnutia úradov. Jeho sila je v niečom inom. Ak zistí pochybenie, upozorní naň daný úrad a navrhne opatrenia na nápravu.

Michal: Takže sú to vlastne len odporúčania?

Tereza: Áno, ale sú to odporúčania s veľkou váhou. Sú podložené autoritou ústavného orgánu a často aj tlakom verejnosti a médií. Navyše, ak úrad neurobí nápravu, ombudsman o tom môže informovať nadriadený orgán alebo dokonca parlament.

Michal: Spomínala si, že v Česku majú niečo navyše. Čo to je?

Tereza: Tam sa veľmi silno pracuje s takzvanými princípmi dobrej správy. Nie je to len o tom, či úrad koná presne podľa zákona, ale aj o tom, či koná slušne, včas, efektívne a ústretovo voči občanovi.

Michal: Tak to je niečo, čo by sa zišlo na mnohých našich úradoch. Manuál slušného správania pre úradníkov.

Tereza: Presne tak! Sú to vlastne neformálne pravidlá, ktoré definujú, ako by sa mal správať moderný a proklientsky orientovaný úrad. Patrí tam napríklad nestrannosť, predvídateľnosť, presvedčivosť rozhodnutí či otvorenosť.

Michal: To znie super. Takže ombudsman tam nerieši len porušenie zákona, ale aj to, či sa úrad nesprával, povedzme, arogantne alebo neefektívne?

Tereza: Presne tak. Je to inšpiratívny koncept, ktorý ukazuje, že dobrá verejná správa nie je len o paragrafoch, ale aj o prístupe k ľuďom. A to je skvelý odkaz aj pre nás.

Michal: Perfektné zhrnutie. Takže ombudsman je náš spojenec, keď máme pocit, že systém zlyháva. Vďaka, Tereza, za objasnenie.

Tereza: Rada počujem. Ale vieš, že zriadenie tohto úradu nebolo vôbec jednoduché? Predchádzali tomu rozsiahle a búrlivé diskusie.

Michal: Naozaj? A v čom bol problém? Myslel by som si, že takúto inštitúciu na ochranu ľudí by chcel každý.

Tereza: No, hlavný argument proti boli, ako to už často býva, peniaze. Časť politikov tvrdila, že zriadenie a fungovanie úradu je príliš drahé.

Michal: A okrem toho?

Tereza: Tvrdili tiež, že takýto orgán vlastne ani nepotrebujeme. Že ochranu práv už predsa zabezpečujú iné existujúce mechanizmy. Skrátka, zbytočný luxus.

Michal: Klasika. Takže drahé a nepotrebné, hovorili. Čo teda nakoniec zmenilo ich názor?

Tereza: Veľkým, naozaj kľúčovým impulzom bol náš proces integrácie do Európskej únie. Zrazu sme sa museli priblížiť európskym štandardom.

Michal: Aha, takže EÚ nám v tomto tak trochu... postrčila? Ako keď rodič povie, že uprac si izbu, lebo nepríde návšteva?

Tereza: Presne tak! A tu je taká pikoška – z krajín Vyšehradskej štvorky sme boli úplne poslední, ktorí úrad ombudsmana zriadili.

Michal: Poslední? To vážne? Takže Česi, Poliaci aj Maďari nás predbehli?

Tereza: Áno, trochu sme si dali na čas. Ale v roku 2001 sme sa konečne pridali do klubu a bol to obrovský krok vpred pre právny štát na Slovensku.

Michal: Tomu verím. Tým sme vlastne ukázali partnerom v Európe, že to s ochranou základných práv a slobôd myslíme vážne, však?

Tereza: Presne. Bol to jasný signál, že plníme európske štandardy a garantujeme demokratické princípy. Veľmi dôležitý kúsok skladačky.

Michal: Super vysvetlené. Ten vývoj bol teda dosť kľukatý. A delí sa aj na nejaké konkrétne etapy?

Tereza: Jasné. Ani nie tak etapy, ako skôr... dve odlišné stratégie na dosiahnutie rovnakého cieľa. Predstav si to tak, že Slovensko aj Česko chceli postaviť bezpečný dom na ochranu ľudí pred zlou byrokraciou. No každý si na to vybral iný stavebný plán.

Michal: Dobre, to je super prirovnanie. Takže rovnaký cieľ, ale iné cesty. V čom je ten hlavný rozdiel?

Tereza: V podstate v tom, na čo sa primárne zameriavajú. Slovenský ombudsman je taký „strážca zákonnosti“. Jeho hlavnou úlohou je strážiť, či úrady neporušujú tvoje základné práva a slobody, ktoré sú garantované ústavou.

Michal: Čiže je úzko naviazaný na porušenie konkrétneho zákona alebo práva.

Tereza: Presne tak. Na druhej strane, český model sa postupne vyvinul do roly „strážcu kultúry správy“. Tam nejde len o to, či úrad porušil zákon. Rieši sa aj takzvaná „maladministrácia“.

Michal: Maladministrácia? To znie ako nejaká choroba úradníkov.

Tereza: V podstate aj je! Je to zlý úradný postup. Napríklad keď ti úrad neodpovedá mesiace, hoci zákon neporušil. Alebo sa k tebe úradník správa arogantne. Proste zlá kultúra, aj keď je všetko formálne v poriadku.

Michal: Aha! Takže český ombudsman má širší záber. Nemusí čakať, kým niekto priamo poruší zákon, stačí, že úrad nefunguje dobre.

Tereza: Presne. A to je ten kľúčový rozdiel v ich filozofii. Jeden stráži paragrafy, druhý aj slušnosť a efektivitu.

Michal: Dobre, a čo ich postavenie? Spomínala si, že u nás je to ústavný orgán. To znie dosť dôležito.

Tereza: Áno, a to je ďalší veľký rozdiel. Na Slovensku je ombudsman zakotvený priamo v ústave. To mu dáva obrovskú formálnu autoritu a stabilitu. Je to ako keby bol ten jeho dom postavený na pevných kamenných základoch. Je ťažké ho len tak zmeniť alebo zrušiť.

Michal: To znie ako výhoda. Máme teda silnejšieho ombudsmana?

Tereza: Formálne áno. Ale pozor, sila nie je všetko. Český ombudsman je upravený „len“ zákonom. To znamená, že jeho postavenie nie je tak neotrasiteľné. Na druhej strane... je to oveľa flexibilnejšie.

Michal: Flexibilnejšie? Ako to myslíš?

Tereza: No, keď sa zmení spoločnosť alebo sa objavia nové problémy, český parlament môže relatívne rýchlo zmeniť zákon a prispôsobiť právomoci ombudsmana. Zmeniť ústavu je oveľa, oveľa zložitejšie a zdĺhavejšie. Takže český model je ako moderný modulárny dom – dá sa ľahšie prestavať podľa potreby.

Michal: Takže vyššia stabilita verzus väčšia pružnosť. Chápem. Každý prístup má svoje pre a proti.

Tereza: Presne. A ukazuje sa, že len samotné ústavné zakotvenie automaticky nezaručuje vyššiu efektivitu. Je to len jeden z faktorov, ktorý vplýva na to, ako dobre úrad funguje v praxi.

Michal: Poďme na tie právomoci. Čo konkrétne môže ombudsman urobiť, keď zistí nejaký problém?

Tereza: Tu sú tie rozdiely tiež dosť viditeľné. Český ombudsman má naozaj široké vyšetrovacie právomoci. Môže bez ohlásenia vstúpiť do priestorov prakticky akéhokoľvek úradu, nazerať do spisov, vypočúvať zamestnancov...

Michal: Takže taký detektív pre byrokraciu.

Tereza: Presne! Má právo požadovať akékoľvek informácie a úrady mu ich musia dať. Jeho právomoci sa vzťahujú na ministerstvá, políciu, armádu, väznice, dokonca aj na Českú národnú banku. Ten zoznam je dlhý a veľmi presne vymedzený.

Michal: A čo ten náš, slovenský?

Tereza: U nás je to definované všeobecnejšie. Pôsobnosť sa vzťahuje na orgány verejnej správy, ktoré konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou porušujú základné práva a slobody. Nie je tam taký detailný výpočet subjektov ako v Česku.

Michal: Dobre, takže český má silnejšie páky pri vyšetrovaní. A čo keď už niečo zistí? Môže to rozhodnutie úradu zrušiť?

Tereza: A tu je ten háčik. Ani jeden z nich nemôže. Toto je extrémne dôležité si zapamätať. Ombudsman nie je sudca. Nemá rozhodovaciu právomoc. Nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie úradu.

Michal: Počkať, tak akú má vlastne moc? Čo urobí, keď zistí, že úrad pochybil?

Tereza: Jeho najsilnejšou zbraňou je odporúčanie. Vydá odporúčanie, ako má úrad chybu napraviť. Ak úrad nespolupracuje, slovenský ombudsman môže informovať nadriadený orgán alebo priamo parlament. Český ombudsman má podobné možnosti, no môže použiť aj verejný tlak – teda informovať médiá a verejnosť, vrátane menovania konkrétnych osôb, ktoré pochybili.

Michal: Aha, takže je to skôr sila autority a verejnej mienky, nie priame donucovacie právomoci.

Tereza: Presne tak. Je to sila presviedčania, nie nariaďovania.

Michal: A sú nejaké inštitúcie, na ktoré si ombudsman vôbec netrúfne? Alebo skôr nemôže?

Tereza: Určite. Jeho právomoci majú jasné hranice. Ani na Slovensku, ani v Česku nemôže kontrolovať parlament, prezidenta, vládu ako celok, ani ústavný súd. A čo je logické, nemôže zasahovať do rozhodovania nezávislých súdov.

Michal: To dáva zmysel, to by narušilo deľbu moci.

Tereza: Presne tak. Jeho úlohou je kontrolovať výkonnú moc, teda tú byrokraciu, nie súdy alebo zákonodarcov priamo pri tvorbe zákonov. Ak mu príde podnet, ktorý nepatrí jemu, musí ho postúpiť správnemu orgánu, napríklad prokuratúre.

Michal: Dobre, skúsme to teda na záver zhrnúť. Keby sme si ich postavili vedľa seba ako dvoch boxerov... kto by vyhral?

Tereza: To nie je súboj! Skôr by som povedala, že každý má inú techniku. Slovenský model má ústavnú „ťažkú váhu“ – je formálne silnejší a stabilnejší, zameraný na ochranu základných práv. Je to „strážca legality“.

Michal: A český?

Tereza: Český model je agilnejší, flexibilnejší „boxer strednej váhy“. Má širší a presnejší dosah, je zameraný na celkovú kultúru správy a bojuje aj proti tej spomínanej „maladministrácii“. Je to skôr „strážca dobrej správy“.

Michal: Super, to je jasné. Takže oba modely majú rovnaký cieľ – chrániť občana. Len na to používajú trochu iné nástroje a stratégie.

Tereza: Presne tak. A efektivita nakoniec nezávisí len od toho, čo je napísané v zákone, ale hlavne od toho, či úrady rešpektujú autoritu ombudsmana a jeho odporúčania.

Michal: To je skvelý prehľad. Teraz rozumiem tomu postaveniu a funkciám oveľa lepšie. Ale celé je to stále trochu teoretické. Zaujímalo by ma, ako to vyzerá v praxi. Máme nejaké slávne prípady alebo osobnosti, ktoré túto funkciu formovali?

Tereza: Určite áno, ale možno si ich nechajme na neskôr. Teraz by bolo dobré prejsť si, ako ten proces vlastne vyzerá. Lebo aj tá najlepšia myšlienka potrebuje správny postup, aby sa niekam dostala.

Michal: Super, takže poďme na to. Čo musím urobiť, ak sa chcem na ombudsmana obrátiť?

Tereza: V prvom rade musíš podať takzvaný podnet. A ten má svoje pravidlá. Musí byť zrozumiteľný, musí byť jasné, proti komu smeruje a čoho sa vlastne domáhaš. A hlavne... nemôže byť anonymný.

Michal: Takže žiadne anonymné udania v štýle “sused si zle zaparkoval auto”.

Tereza: Presne tak. Ombudsman sa anonymnými podnetmi vôbec nemusí zaoberať. Ak je podnet nejasný, kancelária ťa vyzve, aby si ho doplnil. Na to ti dajú lehotu aspoň sedem dní.

Michal: A sú nejaké prípady, kedy podnet rovno odloží?

Tereza: Áno, a je ich viacero. Napríklad ak vo veci už koná súd alebo prokurátor. Alebo ak vec jednoducho nepatrí do jeho pôsobnosti. A tiež ak od udalosti uplynuli viac ako tri roky.

Michal: To dáva zmysel, aby sa neprekrývali kompetencie.

Tereza: Presne. A je tu ešte jedna dôležitá vec. Ak ombudsman zistí, že tvoj podnet je v skutočnosti odvolanie alebo napríklad ústavná sťažnosť, tak ti to povie a poučí ťa, ako máš postupovať správne.

Michal: Takže v podstate funguje aj ako taký... prvotný právny filter a poradca.

Tereza: Dá sa to tak povedať. A má aj jednu veľmi špeciálnu právomoc — ak zistí, že niekto je neoprávnene zadržiavaný, napríklad vo väzbe alebo na psychiatrii, okamžite to musí oznámiť prokurátorovi.

Michal: Wow, to je dosť vážne. Takže ombudsman nie je len o sťažnostiach na úrady, ale zasahuje aj v takýchto prípadoch. A to ma privádza k ďalšej veci... Národný preventívny mechanizmus. Znie to ako niečo z akčného filmu.

Tereza: Ten názov je trochu krkolomný, uznávam. Ale podstata je celkom jednoduchá a priamo nadväzuje na medzinárodný dohovor OSN proti mučeniu.

Michal: Proti mučeniu? Takže ombudsman je v podstate náš slovenský ochranca slabých, taký superhrdina?

Tereza: Tak trochu. Tento mechanizmus mu dáva právomoc robiť pravidelné kontroly na miestach, kde sú ľudia zbavení slobody. A jeho cieľom je predchádzať zlému zaobchádzaniu.

Michal: Aké miesta to sú? Predpokladám, že hlavne väznice.

Tereza: Áno, ale nielen tie. Patria sem aj ústavy na výkon trestu, psychiatrické zariadenia, či zariadenia sociálnych služieb. Všade tam, kde je sloboda pohybu obmedzená.

Michal: Rozumiem. A čo tam počas takej inšpekcie presne robí? Príde neohlásene a kričí 'prepadovka'?

Tereza: No, 'prepadovka' možno nie, ale návštevy môžu byť aj mimoriadne a neohlásené. Ombudsman a jeho tím kontrolujú podmienky, rozprávajú sa s ľuďmi, ktorí tam žijú, a preverujú postupy personálu.

Michal: A čo ak nájdu nejaký problém? Hneď sa rozdávajú pokuty?

Tereza: Práveže nie. To je na tom to kľúčové. Zmyslom nie je represia, ale prevencia. Ak zistí nedostatky, navrhne opatrenia, ako ich napraviť a do budúcna im predchádzať.

Michal: Aha! Takže je to skôr o zlepšovaní systému, než o trestaní jednotlivcov. To je dôležité.

Tereza: Presne tak. Je to proaktívny nástroj, ktorý kultivuje právny štát a chráni ľudskú dôstojnosť. Jeho cieľom je, aby k problémom vôbec nedochádzalo.

Michal: Dobre, toto je jasné. Takže vieme, ako chráni ľudí v uzavretých zariadeniach. Poďme sa teraz pozrieť na to, aké má ombudsman ďalšie špeciálne oprávnenia.

Tereza: Jasné. Takže, ombudsman nie je len pasívny pozorovateľ. Jeho činnosť sa môže začať štyrmi rôznymi spôsobmi.

Michal: Štyrmi? Dobre, som zvedavý. Aké to sú?

Tereza: Najčastejšie je to na základe podnetu od bežného človeka alebo firmy. Ale podnet mu môže posunúť aj poslanec alebo senátor. Dokonca ho môže požiadať o prešetrenie jedna z komôr Parlamentu.

Michal: A ten štvrtý spôsob? To si nechávaš ako prekvapenie?

Tereza: Presne tak. Tým štvrtým je, že ombudsman môže začať vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy. Keď vidí nejaký systémový problém, nemusí čakať na sťažnosť.

Michal: Dobre, zostaňme pri tom najbežnejšom spôsobe – podnet od človeka. Ako to funguje? Musím poslať nejaký super formálny list?

Tereza: Vôbec nie. Podnet môžeš podať písomne alebo aj ústne do protokolu, a hlavne, je to úplne zadarmo. Ale... musí obsahovať pár dôležitých vecí.

Michal: Vedel som, že tam bude nejaké „ale“.

Tereza: Je to len preto, aby bolo jasné, čo sa rieši. Musíš tam opísať, čo sa stalo, koho sa to týka, a či si už úrad vyzval na nápravu. A samozrejme, tvoje meno a adresa.

Michal: Čiže nestačí len napísať: „Úrad XY je zlý!“ a poslať to. Aká škoda.

Tereza: To veru nie. Keď ombudsman podnet dostane, prešetrí ho. Ak zistí porušenie práv, začne konať. Ak nie, jednoducho o tom informuje teba aj daný úrad. A niekedy ho môže aj odložiť, ak na to má zákonný dôvod.

Michal: Super, to dáva zmysel. Spomínala si, že môže konať aj sám od seba. Čoho sa to zvyčajne týka?

Tereza: Presne tak. Vieš, niekedy sú problémy, na ktoré sa ľudia boja alebo nevedia sťažovať. Preto ombudsman proaktívne rieši napríklad ochranu cudzincov v zariadeniach alebo boj proti diskriminácii.

Michal: Aha, takže ide po väčších, systémových veciach.

Tereza: Presne. Okrem toho sa zameriava na práva zdravotne postihnutých osôb a na právo občanov Európskej únie na voľný pohyb. A o všetkých týchto činnostiach musí každý rok do konca marca informovať Poslaneckú snemovňu a samozrejme aj verejnosť.

Michal: Takže jeho práca je naozaj transparentná. To je dôležité vedieť. A čo sa stane, keď ombudsman zistí, že nejaký úrad naozaj pochybil?

Tereza: Skvelá otázka, Michal. Keď ombudsman zistí pochybenie, nemôže úrad priamo potrestať, napríklad dať mu pokutu. Namiesto toho navrhne opatrenia na nápravu. A tu sa dostávame k zásadnému rozdielu medzi Slovenskom a Českom.

Michal: A v čom presne ten rozdiel spočíva?

Tereza: V Česku môže ombudsman hodnotiť úrady aj podľa takzvaných „princípov dobrej správy“. To je širší pohľad, ktorý zahŕňa nielen dodržiavanie zákonov, ale aj slušnosť, efektívnosť a ústretovosť.

Michal: Takže český ombudsman je tak trochu aj strážca slušného správania úradov?

Tereza: Presne tak! Zatiaľ čo slovenský ombudsman je viazaný prísnejšie. Môže konať hlavne vtedy, ak úrad poruší základné práva a slobody, ktoré sú jasne definované v právnom poriadku.

Michal: Čiže u nás sa ide striktne podľa paragrafov a v Česku je to flexibilnejšie.

Tereza: Presne. A to vedie k zaujímavému paradoxu. Vieš, kde je zakotvený post slovenského ombudsmana?

Michal: Tipujem, že v nejakom dôležitom dokumente... možno v ústave?

Tereza: Správne! Je priamo v Ústave Slovenskej republiky. Zato český ombudsman je upravený len bežným zákonom. Formálne má teda ten náš silnejšie postavenie.

Michal: Takže slovenská úprava je pevnejšia a stabilnejšia. To znie ako výhoda.

Tereza: Na papieri áno. Ale v praxi to znamená, že český model je pružnejší. Ich ombudsman má vďaka tomu voľnejšie ruky a môže byť operatívnejší. Aj keď je jeho pozícia teoreticky zraniteľnejšia voči zmenám v zákone.

Michal: Počkaj, takže to, že je náš ombudsman v ústave, mu vlastne v praxi až tak nepomáha, lebo má úzko vymedzené právomoci?

Tereza: Presne si to vystihol. Je to paradox, kde formálne silnejšie postavenie nemusí znamenať aj širšie možnosti v praxi.

Michal: Dobre, skúsme si to zhrnúť. Ombudsman je kľúčová inštitúcia v oboch krajinách, ktorá chráni ľudí pred chybami úradov. Ale zatiaľ čo ten český je flexibilnejší a riadi sa aj princípmi dobrej správy...

Tereza: ...ten slovenský má síce pevné miesto v ústave, ale jeho pôsobnosť je o niečo užšia a viazaná na konkrétne porušenia základných práv. Je to skvelý príklad, ako sa právna úprava môže líšiť aj medzi tak blízkymi krajinami.

Michal: Super. Tereza, veľmi pekne ti ďakujem za skvelé a zrozumiteľné vysvetlenie. Dnes sme sa toho naučili naozaj veľa.

Tereza: Aj ja ďakujem za pozvanie, Michal. Rada som prišla.

Michal: A my ďakujeme aj vám, naši milí poslucháči, že ste boli s nami. Dúfame, že vám dnešná epizóda pomohla. Počujeme sa opäť nabudúce pri ďalšej časti podcastu Studyfi. Majte sa krásne!