Podcast o Hygiena a spracovanie vedľajších živočíšnych produktov

Kapitoly

Čo sú VŽP a prečo sa delia?

Kategória 1: Najvyššie riziko

Špecifikovaný rizikový materiál (ŠRM)

Kategórie 2 a 3: Stredné a nízke riziko

Čo sa s nimi ďalej deje?

VŽP v medicíne a farmácii

Hygiena a skladovanie

Zhrnutie

Přepis

Sofia: Väčšina ľudí si myslí, že vedľajšie živočíšne produkty – teda to, čo zostane napríklad na bitúnku po spracovaní mäsa – sú v podstate len odpad určený na likvidáciu.

Matej: Presne tak. Ale čo ak ti poviem, že bez tohto ‘odpadu’ by sme nemali inzulín, heparín, niektoré kozmetické výrobky a dokonca ani chirurgické nite?

Sofia: Počkať, to vážne? Takže veci ako črevá, slezina alebo kosti nie sú len na vyhodenie?

Matej: Ani zďaleka. Je to obrovský priemysel s extrémne prísnymi pravidlami, a presne o tom sa dnes budeme baviť.

Sofia: Počúvate Studyfi Podcast.

Sofia: Dobre, Matej, začnime od základov. Čo presne sú tie vedľajšie živočíšne produkty, alebo skrátene VŽP?

Matej: Podľa legislatívy sú to celé telá zvierat alebo ich časti, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu. A to je veľmi široká definícia – patria sem napríklad kože, kosti, krv, vnútornosti, ale aj uhynuté zvieratá.

Sofia: Rozumiem. A prečo je dôležité ich nejako špeciálne riešiť?

Matej: Pretože môžu predstavovať riziko pre zdravie ľudí aj zvierat. Môžu prenášať choroby. Preto ich EÚ legislatíva, hlavne nariadenie 1069/2009, rozdeľuje do troch kategórií podľa miery rizika.

Sofia: Ako taký semafor?

Matej: Presne ako semafor! Kategória 1 je červená – najvyššie riziko. Kategória 2 je žltá – stredné riziko. A kategória 3 je zelená – najnižšie riziko.

Sofia: Dobre, poďme na tú červenú. Čo všetko patrí do tej najrizikovejšej prvej kategórie?

Matej: Tu sa nachádza naozaj nebezpečný materiál. Napríklad zvieratá, u ktorých je podozrenie na prenosné choroby, ako je TSE – transmissible spongiform encephalopathy.

Sofia: To znie zložito. To je tá choroba šialených kráv, však?

Matej: Presne tak! BSE je jedna z nich. Do tejto kategórie patria aj spoločenské, zoo a cirkusové zvieratá, pokusné zvieratá, alebo VŽP s obsahom zakázaných látok ako sú hormóny či ťažké kovy.

Sofia: A tiež kuchynský odpad z medzinárodnej dopravy, napríklad z lietadiel alebo lodí. Prečo ten?

Matej: Lebo nikdy nevieš, aké exotické choroby by sa v ňom mohli skrývať. Je to prevencia pred zavlečením nákaz. A kľúčová súčasť tejto kategórie je takzvaný Špecifikovaný rizikový materiál.

Sofia: Špecifikovaný rizikový materiál... to znie ako niečo z tajnej správy. Čo to je?

Matej: Je to naozaj dôležitý pojem. ŠRM sú tkanivá, v ktorých sa najčastejšie hromadí pôvodca TSE, teda tie zlé prióny. Musia sa odstraňovať a likvidovať s najväčšou opatrnosťou.

Sofia: A ktoré to sú?

Matej: U hovädzieho dobytka je to napríklad lebka okrem sánky, mozog, oči a miecha u zvierat starších ako 12 mesiacov. Neskôr, nad 30 mesiacov, pribúda aj chrbtica. U oviec a kôz je to napríklad slezina v každom veku a tiež lebka, mozog a miecha u starších zvierat.

Sofia: Takže v podstate všetko, čo by si vo filme o zombíkoch objednal mozgožrút.

Matej: To je desivo presné prirovnanie! A je absolútne kľúčové, aby sa tento materiál nikdy, ale naozaj nikdy, nedostal do potravinového reťazca ľudí ani zvierat.

Sofia: Fajn, poďme na žltú, teda kategóriu 2. Čo nájdeme tam?

Matej: Kategória 2 je taký medzistupeň. Patrí sem napríklad hnoj, obsah tráviaceho traktu, ale aj zvieratá, ktoré uhynuli mimo bitúnku, alebo produkty s rezíduami liekov nad povolený limit.

Sofia: Takže už to nie je tak extrémne nebezpečné ako ŠRM, ale stále to nie je v poriadku?

Matej: Presne tak. Stále je to materiál, ktorý sa musí spracovať oddelene a podľa prísnych pravidiel. Nesmie sa použiť na kŕmenie hospodárskych zvierat.

Sofia: A čo tá zelená, najbezpečnejšia kategória 3?

Matej: Toto je najzaujímavejšia kategória! Patria sem napríklad časti jatočných tiel, ktoré sú normálne vhodné na ľudskú spotrebu, ale z komerčných dôvodov sa nevyužijú. Alebo hydinové hlavy, perie, krv od zdravých zvierat a bežný kuchynský odpad.

Sofia: Aha, takže to sú tie suroviny, z ktorých sa potom vyrábajú tie užitočné veci, čo si spomínal na začiatku?

Matej: Áno! Materiál kategórie 3 je zdrojom pre krmivá pre spoločenské zvieratá, kozmetiku, lieky a mnoho ďalších produktov.

Sofia: Takže ako sa jednotlivé kategórie odstraňujú alebo využívajú? Začnime tou najhoršou, červenou kategóriou 1.

Matej: Tam je to nekompromisné. Buď sa spaľuje, alebo sa spracuje tlakovou sterilizáciou – to je v podstate varenie pri 133 stupňoch Celzia pod vysokým tlakom. A aby sa predišlo akejkoľvek zámene, musí sa zafarbiť, napríklad metylénovou modrou.

Sofia: A kategória 2?

Matej: Tá sa môže tiež spaľovať alebo sterilizovať, ale jej produkty sa už smú použiť. Napríklad na výrobu organických hnojív, kompostu alebo bioplynu.

Sofia: Takže sa vracia do prírodného cyklu, ale nie do potravinového.

Matej: Presne tak. A materiál kategórie 3 má najširšie využitie. Po spracovaní sa z neho vyrábajú krmivá pre psy a mačky, používa sa v kozmetike, farmácii a tiež na výrobu bioplynu.

Sofia: Fascinuje ma to farmaceutické využitie. Môžeš dať nejaké konkrétne príklady?

Matej: Jasné, je ich mnoho. Napríklad z pankreasu ošípaných a teliat sa získava inzulín. Z črevnej sliznice ošípaných zase heparín, čo je liek na riedenie krvi.

Sofia: Páni. Čo ešte?

Matej: Zo žalúdočnej sliznice ošípaných máme pepsín na podporu trávenia. Z týmusu teliat sa získava tymozín na podporu imunity. A napríklad z čriev sa vyrába catgut – vstrebateľné chirurgické nite.

Sofia: Takže nabudúce, keď uvidím v lekárni nejaký liek, možno je jeho základom niečo, čo by som inak považovala za odpad.

Matej: Je to veľmi pravdepodobné! Je to skvelý príklad toho, ako dokážeme využiť doslova každú časť zvieraťa a ničím neplytvať.

Sofia: To všetko si ale vyžaduje extrémne prísnu hygienu, predpokladám.

Matej: Absolútne. Každá kategória musí byť skladovaná oddelene, v jasne označených a uzatvárateľných kontajneroch – červených, žltých alebo zelených. Musí sa zabrániť úniku tekutín a prístupu škodcov.

Sofia: A priamo na bitúnkoch?

Matej: Tam platia ešte prísnejšie pravidlá. Musia tam byť oddelené miestnosti na rôzne operácie – napríklad na čistenie žalúdkov a čriev, a uzamykateľné priestory na materiál, ktorý je podozrivý alebo nepožívateľný. Odpad sa musí odstraňovať čo najrýchlejšie.

Sofia: Dobre, Matej, skúsme to na záver zhrnúť. Aké sú tri najdôležitejšie veci, ktoré by sme si mali zapamätať?

Matej: Po prvé, VŽP nie je len odpad, ale cenná surovina. Delia sa na tri kategórie podľa rizika, pričom každá má svoje farebné označenie – červená, žltá, zelená.

Sofia: To je ten semafor, jasné.

Matej: Po druhé, Špecifikovaný rizikový materiál, ako mozog a miecha, je vždy kategória 1 a musí sa bezpečne zlikvidovať, najčastejšie spálením. Nikdy sa nesmie dostať do žiadneho krmiva.

Sofia: A po tretie?

Matej: A po tretie, práve vďaka tomuto prísnemu triedeniu a spracovaniu môžeme bezpečne využívať VŽP kategórie 3 na výrobu životne dôležitých produktov, ako sú lieky, krmivá či kozmetika. Celý systém je navrhnutý tak, aby chránil naše zdravie.

Sofia: Skvelé. Ďakujem ti veľmi pekne za objasnenie tejto naozaj zaujímavej témy.

Matej: Rado sa stalo.