Test na Hodnotenie a sebareflexia v MŠ

Otázka 1: V materskej škole je bežnou praxou, že deti priamo hodnotia pedagogické metódy a profesionálnu spôsobilosť učiteľky.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Študijné materiály uvádzajú, že je dôležité hodnotenie dňa, týždňa a celého obsahového celku všetkými deťmi, kde vyjadrujú, čo sa im páčilo a prečo, čo sa im podarilo alebo nepodarilo. Materiály však neuvádzajú, že by deti priamo hodnotili pedagogické metódy alebo profesionálnu spôsobilosť učiteľky.

Otázka 2: Ktoré tvrdenia najlepšie charakterizujú evaluačné otázky v materskej škole podľa predloženého študijného materiálu?

A. Sú procesuálnym prvkom evaluácie, ktoré umožňujú učiteľkám sledovať proces učenia sa dieťaťa a jeho vývoj.

B. Na rozdiel od štandardov, vyjadrujú konečný stav poznania prejavujúci sa vo výkonoch dieťaťa.

C. Majú pre učiteľky spätnoväzbový procesuálny význam, keď dokážu priebežne ovplyvňovať učebný proces.

D. Predstavujú primárny nástroj na hodnotenie učiteliek v rámci motivačno-hodnotiacich rozhovorov.

Vysvetlenie: Evaluačné otázky sú v materiáli charakterizované ako procesuálny prvok evaluácie, ktorý umožňuje učiteľkám vyhodnocovať a sledovať proces učenia sa dieťaťa, jeho vývoj a postupné zmeny v učebných stratégiách. Majú pre učiteľky spätnoväzbový procesuálny význam, pretože na základe pozorovaní vedených týmito otázkami dokážu priebežne ovplyvňovať učebný proces a eliminovať faktory zlyhávania detí. Naopak, konečný stav poznania vyjadrujú štandardy, nie evaluačné otázky, a nie sú primárnym nástrojom hodnotenia učiteliek.

Otázka 3: Poníma sa sebareflexia ako vnútorný dialóg, ktorý učiteľ vedie sám so sebou?

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Sebareflexia sa poníma ako vnútorný dialóg, ktorý vedie učiteľ sám so sebou. Je tiež chápaná ako vnútorný proces, ktorý pomáha učiteľovi uvedomiť si svoje konanie a myslenie.

Otázka 4: Ak u dieťaťa nastal kvalitatívny posun v učení a rozvoji, učiteľ už nemusí reflektovať, či správne stanovil východiskový moment.

A. Ano

B. Ne

Vysvetlenie: Podľa študijných materiálov, ak nastal u dieťaťa kvalitatívny posun, je potrebné, aby si učiteľ položil otázky týkajúce sa jeho pokroku. Avšak, otázka 'Ak k posunu nedošlo,...: Správne som stanovil a sformuloval východiskový moment?' naznačuje, že reflexia východiskového momentu je relevantná aj v kontexte hodnotenia celého procesu, nielen striktne len v prípade, že posun nenastal. Sebareflexia je 'prirodzenou súčasťou vlastnej práce učiteľa' a 'umožňuje učiteľovi posúdiť ... predovšetkým svoje výkony, vzhľadom ku konfrontácii plánovaných a reálne dosiahnutých cieľov', čo zahŕňa aj správnosť východiskových nastavení. Preto tvrdenie, že učiteľ *nemusí* reflektovať východiskový moment, je nesprávne.

Otázka 5: Podľa študijných materiálov, sebareflexiu možno chápať ako pedagogickú kompetenciu, ale aj ako:

A. predpoklad riešenia problémových pedagogických situácií

B. predpoklad profesionálneho rozvíjania učiteľov

C. vnútorný dialóg

D. nástroj efektívnosti vzdelávacích štandardov

Vysvetlenie: Sebareflexiu možno chápať ako pedagogickú kompetenciu, resp. predpoklad profesionálneho rozvíjania učiteľov, ako vnútorný proces, ktorý pomáha uvedomiť si svoje konanie, myslenie, názory, postoje, ale aj porozumieť nevedomým obsahom svojej mysle, resp. ako vnútorný dialóg (Švec).