História a vývoj médií na Slovensku je fascinujúca cesta, ktorá odráža turbulentné politické a spoločenské zmeny v krajine. Od prvých tlačiarenských pokusov, cez rozhlasové a televízne vysielanie, až po dominanciu internetu, médiá na Slovensku prešli obrovským prerodom. Pre študentov, ktorí sa pripravujú na skúšky, alebo pre každého záujemcu o túto oblasť, prinášame komplexný prehľad kľúčových míľnikov a inštitúcií. Tento rozbor vám pomôže pochopiť, ako sa formovala mediálna krajina, ktorú poznáme dnes.

História a vývoj médií na Slovensku: Kľúčové míľniky a kontext

Dejiny médií na Slovensku sú nerozlučne spojené s globálnymi trendmi, no zároveň si zachovávajú svoje špecifiká. Po roku 1989 nastali zásadné zmeny, ktoré viedli k odstráneniu cenzúry a vzniku demokratického mediálneho systému. Kľúčové boli dve legislatívne úpravy: novela tlačového zákona z 28. marca 1990 a zákon č. 468/1991 Zb. o rozhlasovom a TV vysielaní z 30. októbra 1991. Tieto zmeny umožnili vznik duálneho systému vysielania, kde vedľa seba existujú verejnoprávne a súkromné médiá.

Formovanie duálneho systému po roku 1989

Rok 1989 predstavoval prelom aj pre žurnalistiku a médiá na Slovensku. Odstránenie štátneho monopolu v tlači a cenzúry otvorilo priestor pre vznik nových periodík a vydavateľských domov. Zákon o rozhlasovom a TV vysielaní položil základ pre komerčné rozhlasové a neskôr aj televízne stanice. Vznik samostatného Slovenska v roku 1993 priniesol zrušenie federálnych mediálnych inštitúcií (ČST, ČSRo, ČSTK) a založenie nezávislých verejnoprávnych médií – Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo).

Internet a multimédiá: Najmladšie a najvplyvnejšie médium na Slovensku

Internet (INTERconnected NETworks) je najmladšie digitálne médium, ktoré ovplyvňuje celú súčasnú spoločnosť. Jeho dejiny sú úzko späté s dejinami súčasnej spoločnosti a s prudkým rozvojom komunikácie. Marshall McLuhan s víziou „Globálnej dediny“ predznamenal jeho neskorší vplyv. Za otcov internetu sú považovaní Robert (Bob) Kahn a Vinton (Vint) Cerf, ktorí v roku 1973 vytvorili základný jazyk internetu – zoznam protokolov TCP/IP.

História internetu od ARPAnetu po World Wide Web

Počiatky internetu sú spojené so studenou vojnou a potrebou efektívnejšej komunikácie na Ministerstve obrany USA. V septembri 1969 vznikla sieť ARPAnet, financovaná agentúrou ARPA, ktorá spájala univerzitné terminály. Prvé prenesené dáta sa podarilo preniesť 29. októbra 1969 medzi UCLA a Stanford Research Institute, hoci pri pokuse o „log in“ sieť „spadla“. Prvý e-mail cez ARPAnet poslal v roku 1971 programátor Raymond Tomlinson, ktorý ako prvý použil znak @. V roku 1973 ARPAnet prenikol do Európy, pripojilo sa Nórsko a Veľká Británia.

Éra moderného internetu sa začala 12. marca 1989, keď Timothy Berners-Lee a Robert Cailliau vyvinuli webové stránky – WWW (World Wide Web) a protokol HTTP. V roku 1990 bol ARPAnet vyradený z prevádzky. Následne došlo k prudkému rozvoju internetu, najmä po dokončení webového prehliadača Mosaic 7. apríla 1993, ktorý pritiahol k internetu širokú verejnosť. V polovici 90. rokov sa internet stal celosvetovou počítačovou sieťou.

Internet na Slovensku: Od FIDO k dominantnému médiu

Na území bývalého Česko-Slovenska sa internet objavuje v roku 1990 prostredníctvom sietí FIDO a Eunet, pričom prvý uzol bol v Bratislave a prepojil sa s Viedňou. Formalizované začiatky súvisia s pripojením k sieti BITNET v roku 1991. Československo sa oficiálne pripojilo k celosvetovej sieti 13. februára 1992 otvorením uzla internetu v Prahe. Následne sa sieťová infraštruktúra rozšírila na Slovensko, napríklad v apríli 1993 už do Banskej Bystrice. V roku 2010 sa internet stal primárnym mediálnym kanálom, prekonávajúc televíziu, rozhlas a tlač.

Nevýhody digitálnych médií zahŕňajú stratu súkromia a odlev fantázie, ale ich výhody, ako je ľahké kopírovanie informácií bez straty kvality a uchovávanie na minimálnom priestore, sú neodškriepiteľné.

História a vývoj rozhlasového vysielania na Slovensku

Rozhlas na Slovensku má bohatú históriu, siahajúcu do 20. rokov 20. storočia. Počiatky sú spojené s pokusmi košických poštových technikov. Rozhlasové vysielanie prešlo transformáciou z federálnej inštitúcie na samostatnú verejnoprávnu a neskôr aj komerčnú sféru.

Košické rozhlasové začiatky

Prvé pokusy o rozhlasové vysielanie v Košiciach sa uskutočnili v dňoch 20. – 22. decembra 1925 v Haniske pri Košiciach. Slovensčina sa prvýkrát ozvala v rozhlasovom éteri 7. februára 1926 počas celoštátnej akcie „Týždeň rádiofónie“. Pravidelné vysielanie košickej odbočky Radiojournalu začalo 17. apríla 1927. Medzi významných predstaviteľov patrili Emil Rusko a Anton Prídavok. Emil Rusko zaviedol tradíciu sobotňajších večerných rozprávok a založil Dramatickú družinu košickej odbočky Radiojournalu (1929) a Symfonický Orchester Radiojournalu (1929).

Po obsadení Košíc horthyovským Maďarskom v roku 1938 sa košické rozhlasové štúdio presťahovalo do Prešova. Po druhej svetovej vojne bola činnosť košického štúdia obnovená 13. apríla 1945. Legendárna zábavná relácia „Maratón“ sa vysielala od roku 1966 do roku 1991, s reprízami ako mesačník do roku 2008.

Slovenský rozhlas a komerčné rádiá

Československý rozhlas (ČSRo) fungoval do 31. decembra 1992. Slovenská národná rada prijala 24. mája 1991 zákon č. 255/1991 Zb., ktorým vznikol Slovenský rozhlas (SRo) ako verejnoprávna inštitúcia. SRo začal samostatné vysielanie 1. januára 1993, pričom programový okruh Slovensko 1 prešiel na 24-hodinové vysielanie. SRo dnes ponúka 9 programových služieb vrátane Rádia Slovensko, Rádia Regina, Rádia Devín, Rádia FM, Rádia Patria, Rádia Slovakia International, Rádia Litera, Rádia Junior a Rádia Klasika.

Medzi prvé súkromné rádiá patrí Fun Rádio, ktoré začalo vysielať 10. júna 1990. Rock FM Rádio (dnes Rádio_FM) vzniklo 4. marca 1991 a ako prvé na Slovensku začalo vysielať 24 hodín denne od 1. januára 1992. V Košiciach bolo prvým súkromným rádiom TOP Rádio (1993).

Televízne vysielanie na Slovensku: Od experimentov po digitalizáciu

Televízne vysielanie na Slovensku sa vyvíjalo paralelne s rozhlasom, s počiatkami v 50. rokoch 20. storočia a výraznými zmenami po roku 1989.

Košické televízne štúdio

Prvé pokusné televízne vysielanie v Košiciach sa uskutočnilo 11. mája 1956. Dôležitým míľnikom bolo uvedenie televízneho vysielača Dubník do prevádzky 24. februára 1961 a začiatok vysielania TV štúdia Košice 25. februára 1962. Bolo to piate TV štúdio v bývalom Československu. Z Košíc pochádzala prvá TV inscenácia (Ján Kákoš: Vietor do tvárí, 1962) a populárny hudobno-dramatický program pre deti „Zlatá brána“ (1970 – 1995).

Medzi prvé súkromné TV v Košiciach patrila TV Naša (1996), ktorú neskôr v roku 2002 transformovali na TV Joj. Interaktívna hudobná TV stanica Music Box začala vysielať z Košíc koncom roka 2002. V súčasnosti v Košiciach pôsobí mestská TV telKE (do mája 2024) a regionálna TV Vega (od 2022).

Slovenská televízia a komerčné stanice

Po roku 1990 sa Československá televízia (ČST) pretransformovala, pričom vznikli samostatné okruhy pre Česko (ČTV) a Slovensko (S1, neskôr TA3). Slovenská televízia (STV) bola zriadená 24. mája 1991 zákonom SNR č. 254/1991 Zb. ako prvá verejnoprávna televízia v bývalých socialistických krajinách. Od 1. januára 1993 začala samostatné vysielanie na dvoch okruhoch – STV 1 a STV 2 (neskôr Jednotka a Dvojka). V roku 2008 pribudol športový okruh Trojka (neskôr :ŠPORT) a v roku 2022 spravodajský okruh :24.

Najúspešnejšou komerčnou televíziou je TV Markíza, ktorá začala vysielať 31. augusta 1996. Patrí pod spoločnosť Central European Media Enterprises (CME) a jej portfólio dnes zahŕňa aj Doma, Dajto, Markíza International, Krimi a Klasik. Televízia JOJ začala vysielať 2. marca 2002 ako transformácia košickej TV Global. Jej portfólio zahŕňa JOJ Plus, WAU, Senzi, JOJko/Ťuki TV, JOJ Cinema, JOJ Family, CS film/horror/mystery/history a JOJ Šport. Prvou súkromnou spravodajskou TV je TA3, ktorá oficiálne začala vysielať 23. septembra 2001.

Verejnoprávne médiá na Slovensku: RTVS a STVR

Od 1. januára 2011 vznikla Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) spojením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu zákonom č. 532/2010 Z. z. RTVS bola definovaná ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Mala zabezpečovať programovú službu, ktorá je univerzálna, rozmanitá a redakčne nezávislá. Jej činnosť zahŕňala vysielanie minimálne dvoch TV a štyroch rozhlasových programových služieb.

Generálni riaditelia RTVS boli postupne PhDr. Miloslava Zemková (2011–2012), Ing. Václav Mika (2012–2017), PhDr. Jaroslav Rezník (2017–2022) a Mgr. Ľuboš Machaj (2022–2024). Rada RTVS, deväťčlenný orgán dohľadu, dohliadala na dodržiavanie zákona a hospodárnosť.

Od 1. júla 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR), ktorý zrušil zákon o RTVS a zriadil novú verejnoprávnu mediálnu inštitúciu. Rada STVR má taktiež 9 členov (4 menuje minister kultúry, 5 volí NR SR) a generálneho riaditeľa volí Rada STVR. Novinkou je Etická komisia ako poradný orgán Rady STVR. Prvou generálnou riaditeľkou STVR bola zvolená Martina Flašíková.

Tlačové agentúry a printové médiá na Slovensku

Súčasťou mediálneho systému sú aj tlačové agentúry a printové médiá, ktoré prešli po roku 1989 výraznými zmenami, od štátneho monopolu k rôznorodému trhu.

Tlačové agentúry

Do roku 1992 fungovala Československá tlačová kancelária (ČSTK). V roku 1992 vznikla Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) ako následnícka organizácia ČSTK. TASR bola zákonom č. 385/2008 Z. z. ustanovená ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná inštitúcia poskytujúca spravodajské služby verejnosti. Správna rada TASR má 5 členov, z ktorých jedného volia zamestnanci. SITA (Slovenská tlačová agentúra) je súkromná tlačová agentúra, ktorá vznikla v roku 1997.

Printové médiá: Prehľad a vývoj významných denníkov

Po roku 1989 nastal mimoriadne dynamický vývoj printových médií. Mnohé nové periodiká vznikli, ale aj rýchlo zanikli (napr. Verejnosť, Slovenská republika, Národná obroda). Medzi najvýznamnejšie denníky patria:

Nový čas: Prvý bulvárny denník na Slovensku, ktorý začal vychádzať 1. augusta 1991. Inšpirovaný rakúskym denníkom Kronen Zeitung. Dlhodobo je najčítanejší denník v SR. Vychádza aj v nedeľu ako Nový čas nedeľa. Jeho história siaha k denníku Čas z obdobia SNP, ktorý bol neskôr premenovaný na Ľud a v roku 1991 opäť na Nový čas. Jeho aktuálny náklad v roku 2025 bol 43 076 výtlačkov, s predajom 25 480 kusov (59,2 %).
SME: Vznikol 15. januára 1993 po odvolaní šéfredaktora Karola Ježíka a riaditeľa vydavateľstva Jozefa Weissa zo štátneho denníka Smena v dôsledku politických zásahov vlády Vladimíra Mečiara. V roku 1995 sa SME zlúčilo so sprivatizovanou Smenou. V roku 2001 začalo SME ako prvé noviny na Slovensku vychádzať vo farbe. Patrí do portfólia vydavateľského domu Petit Press. Aktuálny náklad (11/2025) bol 19 083 výtlačkov, predaných 11 397 (58,7 %).
Pravda: Vychádza od roku 1920, pôvodne ako Pravda chudoby (týždenník Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej na Slovensku). Od roku 1925 bola denníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Po roku 1990 ju začala vydávať zamestnanecká a. s. Perex. Od roku 2008 vychádza v tabloidnom formáte. Aktuálny náklad (11/2025) bol 15 311 výtlačkov, predaných 10 564 (69 %).
Hospodárske noviny: Celoplošný mienkotvorný ekonomický denník, vychádza od januára 1993, vydavateľom je Mafra Slovakia. Jeho história siaha k prvému číslu z 15. januára 1899. Aktuálny náklad (11/2025) bol 9 449 výtlačkov, predaných 4 931 (52,2 %). Približne 80 % predaných výtlačkov tvoria predplatitelia.
Plus JEDEN DEŇ: Druhý celoštátny bulvárny denník, ktorý začal vychádzať 2. septembra 2006. Vydavateľom je News and Media Holding (Penta), ktorá vlastní aj Plus 7 dní, Báječná žena, Eva, Emma, Šarm, Trend, Život a ďalšie. Aktuálny náklad (11/2025) bol 30 798 výtlačkov, predaných 17 858 (58 %).
Šport: Vychádza od 19. februára 1947, pôvodne ako týždenník Štart. Od roku 1968 nesie názov Šport. Súčasným vydavateľom je ŠPORT PRESS, s. r. o.
Denník N: Nový celoštátny mienkotvorný denník, ktorého prvé číslo vyšlo 30. januára 2015 (na internete od 5. januára 2015). Vydáva ho spoločnosť N Press, za ktorou stoja bývalí redaktori denníka SME.

História printových médií v Košiciach

Košice majú bohatú históriu kníhtlače a periodickej tlače. Prvú stálu tlačiareň založil v roku 1610 Ján Fischer. Medzi významné tlačiarne patrila jezuitská, Landererova a Werferova tlačiareň. Prvé košické noviny v súčasnom ponímaní, Das Kaschauer Kundschafts-blatt, začali vychádzať v roku 1838 ako inzertné noviny, neskôr sa transformovali na politické noviny Kaschauer Zeitung. Prvý regionálny slovenský denník, Slovenský východ, začal vychádzať 9. januára 1919. Ďalšie košické periodiká zahŕňali Kassai Hírlap (prvý večerník), Kassai Munkás (prvé ľavicové noviny) a Košický večer (mestské noviny večerníkového typu). Dnes je najväčším východoslovenským denníkom Korzár (od 1998).

Právna úprava mediálneho prostredia na Slovensku

Právne postavenie médií na Slovensku je definované osobitnými aj všeobecnými právnymi predpismi. Médiá nemajú právnu subjektivitu, konajú za ne ich majitelia (fyzické alebo právnické osoby), s výnimkou verejnoprávnych médií (STVR, TASR), ktoré vznikli na základe zákona.

Kľúčové mediálne zákony

Medzi osobitné právne predpisy patria:

Zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách: (účinnosť 1. 8. 2022) nahradil staršie zákony o vysielaní a retransmisii (č. 308/2000 Z. z.) a digitálnom vysielaní (č. 220/2007 Z. z.).
Zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie (zákon o publikáciách): (účinnosť 1. 8. 2022) nahradil tlačový zákon (č. 167/2008 Z. z.).
Zákon č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR): (účinnosť 1. 7. 2024) zrušil zákon o RTVS (č. 532/2010 Z. z.).
Zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre SR (TASR).
Audiovizuálny zákon (č. 343/2007 Z. z.): o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel.

Medzi všeobecné právne predpisy aplikovateľné na médiá patria Ústava SR, Listina základných práv a slobôd, Občiansky zákonník, zákon o slobodnom prístupe k informáciám (č. 211/2000 Z. z.), zákon o reklame (č. 147/2001 Z. z.), autorský zákon (č. 618/2003 Z. z.) a zákon o elektronických komunikáciách (č. 452/2021 Z. z.).

Regulácia a licencie

Do 1. augusta 2022 zabezpečovala štátnu správu a reguláciu v oblasti vysielania Rada pre vysielanie a retransmisiu. Od tohto dátumu prešli všetky kompetencie na Radu pre mediálne služby, ktorá vykonáva dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov v oblasti vysielania, retransmisie, audiovizuálnych služieb na požiadanie, platforiem na zdieľanie obsahu, vydávania periodických publikácií, prevádzkovania spravodajských webových portálov a poskytovania agentúrneho servisu. Oprávnenie vysielať programovú službu sa nazýva autorizáciou vysielania a držiteľ autorizácie je vysielateľ. Licencia sa prideľuje vysielateľovi výlučne na účely vysielania rozhlasovej programovej služby analógovým terestriálnym vysielaním.

Licencie sa delia na rozhlasové a televízne, krátkodobé (max. 30 dní) a dlhodobé (max. 8 rokov pre rozhlas, 12 rokov pre TV, s možnosťou jedného predĺženia). Rozlišujú sa celoplošné, multiregionálne, regionálne, lokálne a vysielanie do zahraničia.

Profesijné a záujmové organizácie v slovenskom mediálnom prostredí

Rozvoj médií na Slovensku by nebol možný bez vzniku mnohých profesijných a záujmových organizácií, ktoré zastupujú záujmy novinárov, vydavateľov, producentov a iných mediálnych profesionálov.

Organizácie novinárov

Slovenský syndikát novinárov (SSN): Najväčšia a najvýznamnejšia profesijná organizácia novinárov v SR, založená 5. januára 1990. Je členom Medzinárodnej federácie novinárov (IFJ). Jej najdôležitejším dokumentom je Etický kódex novinára, schválený 9. snemom SSN v roku 2010. SSN má centrálu v Bratislave a regionálne organizácie v krajských mestách.
Asociácia na ochranu novinárskej etiky v SR (AONE): Občianske združenie založené v roku 2001. Podporuje a chráni práva verejnosti na pravdivé informácie a dohliada na dodržiavanie etických zásad novinárskej práce prostredníctvom Tlačovo-digitálnej rady SR (predtým Tlačová rada SR).
Združenie slovenských novinárov (ZSN): Vzniklo 13. marca 1992, najmä pre pronárodných novinárov.
Únia slovenských novinárov – seniorov (ÚSN): Občianske združenie založené v roku 1998.

Organizácie vydavateľov a producentov

Asociácia tlačených a digitálnych médií (ATDM): Pôvodne Združenie vydavateľov periodickej tlače Slovenska (1991), neskôr Asociácia vydavateľov tlače (2013), od roku 2019 Asociácia tlačených a digitálnych médií.
Asociácia rádií Slovenska (ARS): Pôvodne Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS), založená 15. decembra 1992, ktorá sa v januári 2020 premenovala na ARS po odchode TV vysielateľov. Má 12 členov.
Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA): Založená v novembri 2000, združuje viac ako 6000 členov a zastupuje tvorcov ako ochranná organizácia kolektívnej správy autorských práv.
Únia slovenských televíznych tvorcov (ÚSTT): Vznikla v januári 1990, združuje profesionálov z oblasti televízie.
Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA): Založená 22. augusta 1996 ako nadácia, podporuje rozvoj slovenskej audiovizuálnej kultúry a organizuje národné filmové ceny Slnko v sieti.
Literárny fond (LF): Národno-kultúrna verejnoprávna inštitúcia, ktorá podporuje autorov publicistických prác pre tlač, rozhlas a televíziu. Vznikol 1. januára 1993 zo Slovenského literárneho fondu.

História a vývoj médií na Slovensku: Často kladené otázky (FAQ)

Aké boli hlavné míľniky vo vývoji internetu na Slovensku?

Formálne začiatky internetu na území Česko-Slovenska sa datujú do roku 1990 s príchodom sietí FIDO a Eunet. Kľúčový bol rok 1991, keď bolo Česko-Slovensko pripojené k sieti BITNET, a 13. február 1992, keď sa krajina oficiálne prepojila k celosvetovej sieti otvorením uzla v Prahe. Následne sa internetová infraštruktúra rýchlo rozšírila aj na Slovensko. Od roku 2010 sa internet stal primárnym mediálnym kanálom pre väčšinu používateľov.

Ktoré boli prvé komerčné rozhlasové a televízne stanice na Slovensku?

Prvou súkromnou rozhlasovou stanicou na Slovensku bolo Fun Rádio, ktoré začalo vysielať 10. júna 1990. V televíznom prostredí bola prvou komerčnou plnoformátovou televíziou TV Markíza, ktorá spustila vysielanie 31. augusta 1996. V oblasti spravodajských televízií bola TA3 prvou súkromnou stanicou, ktorá oficiálne začala vysielať 23. septembra 2001.

Ako sa zmenilo mediálne prostredie na Slovensku po roku 1989?

Po roku 1989 prešlo mediálne prostredie na Slovensku radikálnou transformáciou. Kľúčové boli zrušenie cenzúry a štátneho monopolu v tlači, čo viedlo k vzniku nových printových médií. Prijatie zákona o rozhlasovom a TV vysielaní v roku 1991 položilo základ duálneho systému, umožňujúc vznik komerčných elektronických médií. Rozdelenie Česko-Slovenska v roku 1993 viedlo k vzniku samostatných verejnoprávnych inštitúcií – Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Tento vývoj charakterizuje prechod od centralizovaného štátneho modelu k pluralitnému a konkurenčnému mediálnemu trhu.

Aký je rozdiel medzi licenciou a autorizáciou vysielania v slovenskom mediálnom práve?

Podľa zákona o mediálnych službách (č. 264/2022 Z. z.) sa autorizácia vysielania vzťahuje na oprávnenie vysielať programovú službu, pričom držiteľ autorizácie je vysielateľ. Na druhej strane, licencia sa vysielateľovi prideľuje výlučne frekvencia na účely vysielania rozhlasovej programovej služby analógovým terestriálnym vysielaním. To znamená, že na analógové terestriálne rozhlasové vysielanie je potrebná autorizácia aj licencia, pričom licencia je viazaná na frekvenciu.

História a vývoj médií na Slovensku