Podcast o Gerontopsychológia: Psychické zmeny a poruchy

Kapitoly

Úvod a mýty o starnutí

Zmeny v pamäti a reči

Inteligencia a učenie sa v starobe

Vnímanie, pozornosť a psychopatológia

Kritériá a príznaky demencie

Alzheimerova choroba

Cievna demencia a ďalšie formy

Špecifické formy demencie

Delírium verzus depresia

Skryté riziká a varovné signály

Keď sa myseľ zmení

Skryté závislosti

Diagnostika: umenie odlíšiť

Vplyv na každodenný život

Zhrnutie a záver

Přepis

Peter: Toto je tá jedna vec, ktorá zamotá hlavu osemdesiatim percentám študentov pri gerontopsychológii – a ukážeme si, ako sa v tom už nikdy nepomýliť. Počúvate Studyfi Podcast.

Sofia: Presne tak, Peter. A tou vecou je predstava, že staroba úplne zmení osobnosť človeka. To je obrovský mýtus.

Peter: Takže človek, ktorý bol celý život spoločenský, sa nestane zrazu úplným samotárom?

Sofia: Je to veľmi nepravdepodobné. Osobnosť sa formuje dávno predtým. Charakterové črty, ktoré máme v dospelosti, s nami väčšinou aj zostanú. Psychológovia ich delia do štyroch základných typov.

Peter: Štyroch? To znie prehľadne. Aké to sú?

Sofia: Prvým typom sú integrované osobnosti. Sú aktívne, spoločenské, proste taká tá harmonická staroba, akú by si každý prial.

Peter: To znie ideálne! A ďalej?

Sofia: Potom máme obrnené alebo defenzívne osobnosti. Tie sa snažia oddialiť úpadok síl tým, že sú extrémne aktívne. A tretím typom sú pasívno-závislé osobnosti, ktoré sa spoliehajú na pomoc druhých.

Peter: A ten posledný typ asi nebude veľmi pozitívny, však?

Sofia: Žiaľ, nie. To sú dezintegrované osobnosti. Majú vážne psychické problémy a ich konanie už často nemožno považovať za normálne.

Peter: Dobre, takže osobnosť zostáva viac-menej rovnaká. Ale čo kognitívne funkcie? Všetci poznáme stereotypy o zabúdaní.

Sofia: Áno, tam už zmeny sú. Pri pamäti je kľúčové toto: zhoršuje sa vybavovanie si z pamäti, ale znovupoznávanie vecí funguje celkom dobre.

Peter: Čiže... ak sa staršieho človeka opýtam, čo mal včera na obed, možno si nespomenie. Ale ak mu dám na výber z troch jedál, vyberie to správne?

Sofia: Presne tak si to vystihol! A tiež sa zhoršuje pamäť na detaily. Príbeh si zapamätajú, ale detaily im uniknú. Podobné je to s rečou.

Peter: Myslíš to známe „mám to na jazyku“?

Sofia: Presne to! To sa volá zníženie verbálnej fluencie. Človek ťažšie hľadá konkrétne slová, tak namiesto „ementál“ povie len „syr“.

Peter: Tak to sa mi stáva už teraz. Mal by som sa obávať?

Sofia: Zatiaľ nie. Ale v starobe sa môžu objaviť aj vážnejšie problémy, napríklad perseverácie, čo je opakovanie toho istého slova, alebo intrúzie – keď človek odpovedá na predošlú otázku namiesto tej aktuálnej.

Peter: A čo inteligencia? Hovorí sa, že starší ľudia sa už nevedia učiť nové veci.

Sofia: Ďalší mýtus! Schopnosť učiť sa je zachovaná, len to vyžaduje viac úsilia a času. Často je problémom skôr psychická bariéra, strach zo zlyhania alebo neochota prijímať nové informácie.

Peter: A samotná inteligencia? Klesá alebo stúpa?

Sofia: Tu rozlišujeme dva typy. Takzvaná fluidná inteligencia, čo je schopnosť riešiť nové problémy a myslieť flexibilne, začína klesať po šesťdesiatke. Ale tá kryštalická, teda vedomosti a skúsenosti, tá zostáva zachovaná, ba môže aj rásť.

Peter: Dobre, to dáva zmysel. Existujú ešte nejaké iné dôležité zmeny?

Sofia: Áno, napríklad priestorové vnímanie a pozornosť. Zhoršuje sa schopnosť koncentrácie, rozdelenia pozornosti a predlžuje sa reakčný čas. Preto je pre mnohých starších ľudí šoférovanie taký veľký stresor.

Peter: Rozumiem. A kedy sa tieto zmeny stávajú už naozaj vážnym problémom, ktorý by sme mali riešiť?

Sofia: Hranica je vtedy, keď to prerastie do psychopatológie. Najznámejším príkladom sú demencie. Pri demencii ide o ochorenie mozgu, ktoré naruší viacero psychických funkcií naraz, a to dlhodobo, aspoň šesť mesiacov.

Peter: Čiže nie je to len bežné zabúdanie, ale komplexný problém. To je desivé, ale je dôležité o tom vedieť. Poďme sa teraz pozrieť na ďalšiu oblasť...

Sofia: Presne tak. A aby sme mohli hovoriť o diagnóze demencie, musia byť podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb splnené isté kritériá.

Peter: Aké sú to kritériá? Predpokladám, že je to viac než len občasné zabúdanie kľúčov.

Sofia: Určite áno. Po prvé, musí dôjsť k výraznému poklesu pamäti. A po druhé, k poklesu ďalších kognitívnych funkcií – ako je úsudok, myslenie, či schopnosť plánovať.

Peter: Takže mozog akoby strácal svoju „výkonnú“ funkciu, však?

Sofia: Presne. A k tomu sa často pridáva aj úbytok emocionálnej kontroly alebo zmena v sociálnom správaní. Pacient môže byť zrazu podráždený, apatický alebo sa správa netaktne.

Peter: Dobre, to znie komplexne. Ktorý typ demencie je najčastejší?

Sofia: Jednoznačne Alzheimerova choroba. Tvorí väčšinu prípadov a je štvrtou až piatou najčastejšou príčinou smrti vo vyspelých krajinách.

Peter: Páni, to je vážne. Čo sa pri nej vlastne deje v mozgu?

Sofia: V mozgu sa hromadia takzvané senilné plaky a neurofibrilárne klbká. Predstav si to ako... taký „odpad“, ktorý poškodzuje a ničí neuróny. Ich úbytok môže byť až o 80 percent.

Peter: Osemdesiat percent? To je obrovské číslo. Existuje len jeden druh „Alzheimera“?

Sofia: Nie, rozlišujeme dve hlavné formy. Forma so skorým začiatkom, teda pred 65. rokom, je zriedkavejšia a postupuje veľmi rýchlo. Potom je tu častejšia forma s neskorým začiatkom, ktorá postupuje pomalšie a dominuje pri nej hlavne zhoršovanie pamäti.

Peter: A čo ďalšie typy? Počul som o vaskulárnej demencii.

Sofia: Áno, vaskulárna alebo cievna demencia je druhá najčastejšia. Vzniká v dôsledku poškodenia mozgu malými alebo aj väčšími infarktmi – teda mozgovými porážkami.

Peter: Takže tu je problém s prekrvením mozgu, nie s tými... „odpadkovými“ plakmi.

Sofia: Presne tak. Často sa vyskytuje u ľudí s vysokým krvným tlakom alebo cukrovkou a jej začiatok býva rýchlejší ako pri Alzheimerovej chorobe.

Peter: Takže ak si nedávam pozor na cievy, koledujem si o problém nielen so srdcom, ale aj s hlavou. Skvelé.

Sofia: Dá sa to tak povedať. Ale je to skvelá motivácia pre zdravý životný štýl! Okrem týchto dvoch existujú aj ďalšie, napríklad Demencia s Lewyho telieskami, kde sa striedajú lepšie a horšie dni a sú časté halucinácie.

Peter: Halucinácie? To musí byť pre pacienta aj rodinu extrémne náročné.

Sofia: Je. A potom je tu frontotemporálna demencia, ktorá postihuje hlavne čelové laloky. Tam sú v popredí zmeny osobnosti a správania – napríklad hrubosť, zanedbávanie hygieny alebo prejedanie sa.

Peter: To je naozaj široké spektrum porúch. Kľúčové je teda všímať si nielen zabúdanie, ale aj zmeny v správaní a celkovom fungovaní človeka. Dobre, poďme sa teraz pozrieť na to, ako...

Sofia: Presne tak, Peter. A aby to nebolo také jednoduché, existujú aj ďalšie špecifické formy, ktoré sa zameriavajú na iné funkcie ako pamäť. Napríklad primárna progresívna afázia.

Peter: Afázia... to znie ako niečo s rečou, však?

Sofia: Áno, úplne presne. Pacienti postupne strácajú schopnosť plynule hovoriť. Predstav si, že chceš niečo povedať, ale slová sa ti pletú, zamieňaš hlásky... je to, akoby ti niekto v hlave pomiešal slovník. Čo je ale zaujímavé, sémantická pamäť, teda významy slov, im často ostáva neporušená.

Peter: To musí byť extrémne frustrujúce. Spomína sa často aj Parkinsonova choroba v tejto súvislosti.

Sofia: Správne. Parkinson je primárne ochorenie motoriky – ten známy tras, stuhnutosť svalov. No u približne 10 až 20 percent pacientov sa neskôr rozvinie aj demencia. Tá sa prejavuje hlavne spomaleným myslením a niekedy aj depresiami či halucináciami.

Peter: Takže demencia nie je vždy samostatná diagnóza, ale môže byť súčasťou inej choroby. Ako sa dá ale odlíšiť od niečoho... dočasného?

Sofia: To je kľúčová otázka. Často sa stretávame s poruchami vedomia, ako je delírium. Na rozdiel od demencie, ktorá sa plíži mesiace či roky, delírium vznikne náhle. Trvá len pár hodín či dní a jeho intenzita veľmi kolíše. Najhoršie to býva večer a v noci.

Peter: A čo ho spúšťa?

Sofia: Čokoľvek, čo zaťaží organizmus. Nový liek, infekcia močových ciest, cukrovka... Problém je, že u starších ľudí má delírium, žiaľ, dosť zlú prognózu.

Peter: A čo tá spomínaná depresia? Naozaj môže vyzerať ako demencia?

Sofia: Áno, a to je obrovská diagnostická pasca. Hovoríme tomu „depresívna pseudodemencia“. Pacient je taký spomalený a apatický, že jeho kognitívne testy vyzerajú katastrofálne. Je to, akoby mozog bežal na úspornom režime, lebo všetku energiu zožerie depresia.

Peter: Takže ak vyliečime depresiu, táto „demencia“ zmizne?

Sofia: Presne tak! Až 70 percent starších ľudí s depresiou má problémy s pamäťou. Po úspešnej liečbe sa im však kognitívne funkcie výrazne zlepšia.

Peter: To je extrémne dôležité vedieť. Depresia teda nie je len nejaký „smútok“, ale vážny stav.

Sofia: Je to vážny stav s vážnymi rizikami. A tu sa dostávame k najtemnejšej stránke – k suicidalite. Štatistiky sú, žiaľ, neúprosné, najmä u mužov nad 75 rokov.

Peter: Čo sú tie najväčšie rizikové faktory?

Sofia: Je to smrtiaci kokteil viacerých vecí. Vysoký vek, mužské pohlavie, život osamote, nedávna strata partnera... a k tomu chronická bolesť alebo iné fyzické ochorenie.

Peter: Sú nejaké varovné signály, ktoré by si mala všímať rodina?

Sofia: Určite. Nespavosť, náhla strata hmotnosti, pocity viny alebo neustále sťažovanie sa na rôzne bolesti – to všetko môžu byť volania o pomoc. Starší ľudia totiž málokedy povedia priamo: „Som smutný.“ Skôr povedia: „Všetko ma bolí.“

Peter: Rozumiem. Kľúčom je teda počúvať nielen to, čo hovoria, ale všímať si aj to, ako sa správajú a cítia. Je to komplexné, ale nesmierne dôležité.

Sofia: Presne tak. A odtiaľ sa môžeme posunúť k tomu, ako vlastne prebieha samotná diagnostika...

Peter: Dobre, takže diagnostika. Povedzme, že si všímame varovné signály. Aké konkrétne psychiatrické poruchy sa u seniorov objavujú najčastejšie?

Sofia: Skvelá otázka. Okrem depresií, o ktorých sme už hovorili, je tu celá škála problémov. Často vidíme emočnú labilitu – to znamená rýchle striedanie nálad, plačlivosť. Potom sú tu pocity únavy a sťažené vybavovanie si z pamäti.

Peter: A čo je ešte typické?

Sofia: Zmeny v správaní. Napríklad väčší egocentrizmus alebo hypochondrizácia... teda neustále sa zaoberanie svojím zdravím a bolesťami.

Peter: To znie ako klasický stereotyp „ufňukaného dôchodcu“. Ale asi to nie je vždy na smiech, však?

Sofia: Presne tak. Najmä, keď to prejde do vážnejších stavov, ako sú psychózy. U starších ľudí sú to najmä paranoidné psychózy.

Peter: Paranoidné? To znie ako z filmu.

Sofia: Trochu. Títo ľudia pôsobia na okolie ako „čudáci“, ktorých zmenila staroba. Majú bludy, ktoré sú ale často uveriteľné. Myslia si napríklad, že ich rodina okráda alebo im chce dať do jedla jed.

Peter: Uf, to musí byť hrozné pre všetkých zúčastnených. A čo je taký extrémny príklad?

Sofia: Jednoznačne Diogenesov syndróm.

Peter: Diogenesov? To je ten filozof, čo býval v sude?

Sofia: Presne ten! Je to behaviorálna porucha, kedy človek extrémne zanedbáva seba aj svoju domácnosť. Hromadí smeti, žije v špine a odmieta akúkoľvek pomoc.

Peter: Takže to je ten „hoarding“, čo vidíme v televízii, ale u seniorov?

Sofia: V podstate áno. Často sú títo pacienti podozrievaví, agresívni a úplne bez kritického náhľadu na svoj stav. A bohužiaľ, je s tým spojená aj vysoká úmrtnosť.

Peter: Hrôza. A čo závislosti? Alkohol, lieky... je to veľký problém?

Sofia: Obrovský a často skrytý. Alkohol je najčastejšie zneužívaná látka. Telo seniora je naň oveľa citlivejšie a často sa to kombinuje s liekmi, čo je extrémne nebezpečné.

Peter: A prečo sa to deje? Osamelosť?

Sofia: Presne. Strata sociálnych istôt, izolácia, depresia, chronická bolesť... To všetko sú rizikové faktory. Existujú aj špeciálne dotazníky na odhalenie tohto problému, napríklad SMAST-G.

Peter: A lieky?

Sofia: To je druhá kapitola. Najmä lieky na spanie a proti úzkosti, teda benzodiazepíny, alebo silné analgetiká. Seniori sú ich najväčšími konzumentmi a často tento problém sami zľahčujú.

Peter: Dobre, takže máme tu zmeny nálad, paranoju, závislosti... Ako psychológ vlastne odlíši, čo je ešte bežná súčasť starnutia a čo už je choroba? Napríklad zábudlivosť verzus demencia.

Sofia: Výborný postreh. To je presne úloha diferenciálnej diagnostiky. Musíme odlíšiť fyziologické zmeny od patológie. Napríklad depresívna pseudodemencia sa podobá na demenciu, ale je liečiteľná a reverzibilná!

Peter: Rozumiem. A samotné vyšetrenie seniora musí byť asi tiež... špecifické.

Sofia: Určite. Musíme brať do úvahy, že pacient môže horšie vidieť alebo počuť. Vyšetrenie nemôže byť príliš dlhé, aby sa neunavil. A hlavne... výber metód je kľúčový.

Peter: V akom zmysle?

Sofia: Testy nesmú v pacientovi vyvolať pocit, že ho považujeme za hlúpeho. Snažíme sa vyberať také, ktoré majú normy pre vyšší vek. A veľmi dôležitá je aj spätná väzba.

Peter: Ako to myslíš?

Sofia: Mala by byť vždy ladená pozitívne. Vyzdvihneme to, v čom bol pacient dobrý. Samozrejme, neklameme o jeho stave, ale podáme to citlivo a podporne.

Peter: Takže diagnostika je za nami. Čo ďalej? Je vôbec možná nejaká psychoterapia?

Sofia: Áno, je. Ale má svoje možnosti aj limity, a o tých si môžeme povedať nabudúce.

Peter: Minule sme načrtli tému psychoterapie. Ale ešte predtým, poďme sa pozrieť na to, ako psychické ochorenie reálne ovplyvňuje bežný život človeka. Čo znamená tá „funkčnosť pacienta“?

Sofia: Je to skvelá otázka, Peter. V podstate ide o to, do akej miery dokáže človek fungovať v práci, v rodine a v spoločnosti. A ten dopad je naozaj rôzny.

Peter: Takže to nie je čiernobiele? Že buď funguješ, alebo nie?

Sofia: Presne tak. Pri miernych zmenách sa človek vie adaptovať. Môže napríklad pracovať na čiastočný úväzok alebo sa venovať koníčkom. Stále má svoj život pod kontrolou.

Peter: A čo tie vážnejšie prípady?

Sofia: No, tam je to iné. Pri závažných stavoch, ako je napríklad pokročilá demencia, dochádza k strate samostatnosti. Človek je zrazu závislý od pomoci druhých, čo často vedie k sociálnej izolácii a, samozrejme, k ukončeniu pracovného života.

Peter: Takže kľúčové je posúdiť mieru závažnosti... od drobných úprav v živote až po úplnú stratu autonómie.

Sofia: Presne. A pochopenie tohto spektra je základom pre správnu liečbu a podporu. To bol náš posledný bod v sérii o diagnostike. Zvládli sme to.

Peter: Zvládli, a dúfam, že sme pomohli aj našim poslucháčom. Sofia, ďakujem ti veľmi pekne za všetky cenné rady.

Sofia: Aj ja ďakujem za pozvanie.

Peter: A vám, milí študenti, ďakujeme za pozornosť pri počúvaní Studyfi Podcastu. Majte sa krásne!