Podcast o Francis Bacon: Empirizmus a Idoly

Kapitoly

Iskra v tme

Sapere Aude!

Rozum verzus viera

Encyklopédia a jej hrdinovia

Myslitelia, ktorí zmenili svet

Boh ako hodinár

Rady z exilu

Filozofia v praxi

Vznik nerovnosti

Spoločenská zmluva a výchova

Deklarácia práv človeka

Perzské listy a relativizmus

Geografický determinizmus

Deľba moci

Diderot a hmota

Človek ako stroj

Zhrnutie a záver

Přepis

Lenka: Predstav si, že je rok 1750. Si študent, ale neučíš sa z oficiálnych kníh. Namiesto toho v noci, pri svetle sviečky, potajomky čítaš text, ktorý tvrdí niečo neslýchané... Že tvoj vlastný rozum je dôležitejší ako slovo kráľa alebo cirkevné dogmy.

Šimon: A že máš právo a dokonca povinnosť pochybovať, pýtať sa a hľadať vlastné odpovede. Ten pocit, tá zmes strachu a vzrušenia z objavovania... to je presne duch osvietenstva. Toto je Studyfi Podcast.

Lenka: Takže osvietenstvo nebola len nejaká nudná filozofia, ale skôr... revolúcia v myslení?

Šimon: Presne tak! Celé to zhrnulo jedno slávne heslo: „Sapere aude!“, čo znamená „Maj odvahu používať svoj vlastný rozum!“. Zrazu bol v centre pozornosti človek, ktorý chcel zmeniť svet – a mal na to najmocnejší nástroj: svoju myseľ.

Lenka: Kde sa táto odvážna myšlienka vzala? Musela niekde začať.

Šimon: Vznikla v 17. storočí vo Veľkej Británii. Nadväzovala na myšlienky filozofa Johna Locka a jej prví veľkí predstavitelia boli John Toland a Anthony of Shaftesbury. Oni v podstate zapálili túto celoeurópsku pochodeň.

Lenka: Takže Angličania to začali, ale mám pocit, že najviac sa o tom hovorí v súvislosti s Francúzskom.

Šimon: Správny postreh! Osvietenstvo malo svoj vrchol práve vo Francúzsku v 18. storočí. Anglická verzia bola taká... umiernenejšia. Stále boli spätí s náboženstvom a nešli do takej ostrej kritiky cirkvi.

Lenka: A Francúzi?

Šimon: Tí to zobrali útokom. Francúzske osvietenstvo bolo radikálne, kritické a plné takzvaných libertínov, teda voľnomyšlienkarov. Za zakladateľa sa tam považuje Pierre Bayle.

Lenka: Dobre, takže rozum je na prvom mieste. Čo to znamenalo pre vedu a náboženstvo, ktoré dovtedy vládlo?

Šimon: Bola to veľká zmena. Osvietenci sa pokúsili spojiť to najlepšie z racionalizmu, ktorý oslavoval rozum, a empirizmu, ktorý kládol dôraz na skúsenosť. Vzorom im bola mechanistická fyzika – všetko sa dalo vysvetliť logicky, ako dobre nastavený stroj.

Lenka: A čo Boh v tomto stroji? Mal tam ešte miesto?

Šimon: Zaujímavá otázka. Pre osvietencov bolo tradičné náboženstvo plné dogiem, ktoré ľudí len zastrašovali a spútavali. Odmietali to. Väčšina z nich zastávala deistický názor.

Lenka: Čo presne znamená deizmus?

Šimon: Predstav si Boha ako geniálneho hodinára. Stvoril vesmír – tie dokonalé hodinky – natiahol ich a nechal ich bežať podľa prírodných zákonov. Už do ich chodu ďalej nezasahuje. Takže áno, Boh existuje, ale cirkev a jej dogmy nie sú potrebné.

Lenka: Okrem kritiky sa osvietenstvo preslávilo aj dôrazom na vzdelanie. Ako chceli šíriť všetky tie nové myšlienky?

Šimon: Chceli vzdelávať masy! Verili, že vzdelanie prinesie lepší a kvalitnejší život pre všetkých. V tomto období dokonca vznikla pedagogika ako samostatná veda. A ich najväčším projektom bola... Encyklopédia.

Lenka: Tú poznám každý! Ale nebola to len kopa hesiel, však?

Šimon: Vôbec nie! Oficiálny názov bol „Encyklopédia alebo racionálny slovník vied, umení a remesiel“. Bolo to gigantické dielo. Malo 28 zväzkov a obsahovalo všetko – od filozofie a matematiky až po praktické rady pre farmárov. A samozrejme, aj kritické politické články.

Lenka: To sa šľachte asi veľmi nepáčilo.

Šimon: Vôbec nie! Niekoľkokrát jej vydávanie zastavili, lebo to považovali za nebezpečné a revolučné. Hlavným mozgom celého projektu bol Denis Diderot, ale podieľalo sa na tom množstvo ďalších filozofov.

Lenka: Musíme spomenúť aj ďalšie veľké mená. Kto patril medzi hlavné hviezdy osvietenstva?

Šimon: Určite Charles Louis Montesquieu. Bol veľkým kritikom absolutizmu a preslávil sa hlavne myšlienkou o rozdelení moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Mimochodom, v roku 1728 sa zúčastnil aj zasadania uhorského parlamentu v Bratislave!

Lenka: A potom je tu ten najznámejší... Voltaire.

Šimon: Áno, Francois Marie Arouet, známy ako Voltaire. To bol skutočný rebel. Neustále kritizoval cirkev a absolutistickú vládu, za čo niekoľkokrát sedel vo väzení v Bastile. Nakoniec musel utiecť do Anglicka, kde sa zoznámil s liberálnou spoločnosťou a po návrate svoju kritiku ešte zintenzívnil.

Lenka: Jeho diela často pálili na hranici, však?

Šimon: Presne tak. Bol označený za kacíra, ale jeho myšlienky o slobode slova a náboženskej tolerancii ovplyvnili celý svet. Osvietenstvo tak nebolo len o knihách, ale o skutočnej odvahe myslieť inak.

Lenka: Takže od deľby moci sa posúvame k ďalšiemu velikánovi... a tento bol poriadny rebel.

Šimon: To teda bol! Hovoríme o Voltairovi. On mal veľmi zaujímavý pohľad na svet. Za základ všetkého považoval rozum, ktorý vlastne stotožnil s Bohom.

Lenka: Ale nie v takom tom klasickom, náboženskom zmysle, však?

Šimon: Presne tak. Chápal Boha deisticky. Predstav si hodinára, ktorý zostrojí dokonalé hodinky, natiahne ich, a potom ich nechá tikať samé. Tak videl Boha – ako prvého staviteľa sveta, ktorý doňho ďalej nezasahuje.

Lenka: Žiadne zázraky, žiadne zásahy zhora. To bolo na tú dobu dosť odvážne.

Šimon: A za tú odvahu aj zaplatil. Strávil takmer rok v Bastile. A práve tam prijal meno Voltaire.

Lenka: A po prepustení ho poslali na tri roky do exilu do Anglicka, kde nasal nové myšlienky.

Šimon: Áno, a napísal tam svoje slávne *Anglické listy*. V nich porovnával pokrokové Anglicko so zaostalým Francúzskom a dal Francúzom taký... no, zoznam úloh.

Lenka: Zoznam úloh? To sa mi páči! Čo na ňom bolo?

Šimon: Odporúčal im zamerať sa na Lockovu filozofiu, Newtonovu fyziku, a hlavne... presadzovať toleranciu. Bojoval proti justičným omylom, mučeniu a presadzoval prezumpciu neviny.

Lenka: A čo forma vlády? Mal nejaký ideál?

Šimon: Jednoznačne parlamentarizmus, podľa anglického vzoru.

Lenka: Takže filozofia pre neho nebola len teória, ale praktický nástroj na zmenu spoločnosti.

Šimon: Presne! Chcel, aby bola zbraňou proti predsudkom. A v románe *Candide* skritizoval myšlienku, že žijeme v „najlepšom možnom svete“. Tvrdil, že svet musíme neustále zlepšovať.

Lenka: To pekne zhrnul aj v tom známom citáte, že sa máme správať k druhým tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám.

Šimon: Presne tak. Jednoduché, ale silné. A táto myšlienka nás privádza priamo k ďalšiemu mysliteľovi, ktorý sa tiež zamýšľal nad spoločnosťou a výchovou...

Lenka: Takže zatiaľ čo väčšina osvietencov verila v pokrok a rozum, náš ďalší filozof išiel úplne proti prúdu.

Šimon: Presne tak, Lenka. Hovoríme o Jean-Jacquesovi Rousseauovi, ktorý bol tak trochu rebelom svojej doby. On sa totiž pozrel na všetok ten pokrok vo vedách a umení a položil si provokatívnu otázku.

Lenka: Akú?

Šimon: Prispel tento pokrok k tomu, aby sme boli lepší a morálnejší? A jeho odpoveď bola jednoznačné a hlasné NIE.

Lenka: To je dosť odvážne tvrdenie. Prečo si myslel, že pokrok je zlý?

Šimon: Podľa neho nás civilizácia a veda vzďaľujú od nášho „prirodzeného stavu“. To bola jeho predstava o človeku ako o „ušľachtilom divochovi“, ktorý je v podstate dobrý, šťastný a neskazený.

Lenka: Znie to ako raj. Tak čo sa pokazilo? Kde nastal problém?

Šimon: Problém nastal v momente, keď prvý človek ohradil kus pozemku a povedal: „Toto je moje!“ A ostatní, ako hovorí Rousseau, boli dosť hlúpi na to, aby mu uverili.

Lenka: Takže prvý plot v histórii to všetko pokazil?

Šimon: V podstate áno! Vznikol súkromný majetok a s ním panstvo, poddanstvo, závisť a násilie. Z idylky sme sa dostali do stavu vojny.

Lenka: Aké teda navrhol riešenie? Vrátiť sa do lesov?

Šimon: Uvedomoval si, že to nejde. Namiesto toho prišiel s konceptom Spoločenskej zmluvy. Štát má podľa neho jedinú úlohu: zabezpečiť ľuďom slobodu a ľudské práva.

Lenka: A ak to nerobí?

Šimon: Potom majú ľudia plné právo túto zmluvu vypovedať. Rozhodujúca je takzvaná „všeobecná vôľa“, ktorá nie je len súčtom individuálnych túžob, ale spoločným dobrom.

Lenka: To znie revolučne. A vlastne aj bolo, však?

Šimon: Absolútne. Jeho myšlienky sa stali bibliou pre Francúzsku revolúciu. Zároveň veril, že nápravu spoločnosti treba začať od piky – výchovou. V diele Emil zdôraznil, že máme rešpektovať individualitu dieťaťa a jeho prirodzené sklony.

Lenka: Takže návrat k prírode nie cez život v jaskyni, ale cez výchovu. To je zaujímavý pohľad, ktorý ovplyvnil pedagogiku na stáročia. Poďme sa teraz pozrieť na to, ako sa tieto myšlienky stretli s realitou...

Lenka: ...takže ten posun v myslení bol naozaj obrovský. Už to nebol len kráľ alebo šľachta, ale začalo sa hovoriť o hodnote bežného jednotlivca.

Šimon: Presne tak, Lenka. A to je ten kľúčový bod, ktorý všetko zmenil. Zrazu sa presadil názor, že každý jeden človek má nevyčísliteľnú, takmer posvätnú hodnotu. A že sme si všetci rovní, bez ohľadu na to, či si roľník alebo gróf.

Lenka: To znie ako základ pre celú našu modernú spoločnosť. Ale kde sa táto myšlienka prvýkrát, povedzme, oficiálne spečatila na papieri?

Šimon: Na to sa musíme pozrieť do Francúzska. Kde inde by sme hľadali revolúciu, však? Stalo sa to v búrlivom roku 1789, priamo uprostred Francúzskej revolúcie.

Lenka: Počkaj, to mi niečo hovorí... Deklarácia práv človeka a občana! Učili sme sa o tom.

Šimon: Presne tá! Tento dokument bol absolútne prelomový. V podstate povedal: „Hej, svet, toto sú práva, ktoré má každý, a nikto vám ich nemôže vziať.“ Bola to obrovská vec.

Lenka: A aký to malo okamžitý dopad? Zmenilo sa niečo zo dňa na deň?

Šimon: No, nie všetko, ale spustilo to lavínu. A tu je tá zaujímavá časť. Práve vďaka tomuto dokumentu sa objavili prvé odvážne aktivistky za práva žien v Európe. Uvedomili si, že ak platia práva pre „človeka“, mali by platiť aj pre ne.

Lenka: Logické. Takže táto deklarácia nebola len koncom starého sveta, ale aj začiatkom úplne nových bojov za rovnosť. To nás vlastne privádza k ďalšej dôležitej postave tej doby...

Lenka: Takže po tejto diskusii o zákonoch mi napadá ďalší dôležitý bod. Jedným z jeho najznámejších diel boli predsa Perzské listy. Čo bolo ich hlavnou myšlienkou, Šimon?

Šimon: Áno, Perzské listy sú fascinujúce. Práve v nich Montesquieu brilantne poukázal na relativitu hodnôt a kultúr. Zaviedol tam koncept, ktorý dnes poznáme ako kultúrny relativizmus.

Lenka: Kultúrny relativizmus... to znie trochu zložito. Vieš to zjednodušiť?

Šimon: Jasné, je to vlastne celkom intuitívne. Predstav si to takto: nemôžeš predsa posudzovať tradičnú japonskú maľbu podľa pravidiel talianskej renesancie. Obe sú umenie, ale majú úplne iné ciele a hodnoty.

Lenka: Rozumiem. Takže hovoríš, že nemáme používať jedno meradlo na všetko?

Šimon: Presne! Montesquieu tvrdil, že každá kultúra je svojská a treba ju chápať z jej vlastnej perspektívy. Z toho potom prirodzene vyplýva potreba náboženskej a občianskej znášanlivosti.

Lenka: Takže kľúčom je tolerancia a snaha o pochopenie... nie o odsúdenie.

Šimon: Presne tak. Je to výzva, aby sme sa na svet nepozerali len cez naše vlastné okuliare. Tento tolerantný prístup ku kultúram, náboženstvu a politike je jeho obrovským odkazom.

Lenka: A to je myšlienka, ktorá je extrémne dôležitá aj dnes. Čo nás pekne privádza k tomu, ako tento pohľad aplikoval na samotné formy vlády...

Lenka: Presne tak. Ale poďme teraz k jednému z najvplyvnejších diel vôbec, k Montesquieuovmu spisu *O duchu zákonov*.

Šimon: Určite. A aké to bolo monumentálne dielo. Písal ho dvadsať rokov! Predstav si, tridsaťjeden kníh, a keď ho dokončil, bol už takmer slepý.

Lenka: Páni. A čo bolo jeho hlavnou myšlienkou?

Šimon: Jeho kľúčovou ideou bol takzvaný „geografický determinizmus“. Tvrdil, že zákony nevznikajú náhodne. Formuje ich klíma, poloha krajiny, náboženstvo a mravy.

Lenka: Takže podľa neho zákony nejakej krajiny závisia aj od počasia?

Šimon: V podstate áno. Tvrdil, že severské národy s neúrodnou pôdou sú pracovité a disciplinované, takže sa pre ne hodí monarchia. A južné národy? Tie vnímal ako lenivé a bojazlivé, takže potrebujú tvrdú ruku despotu.

Lenka: To dnes znie... dosť kontroverzne. Taký politický meteorológ.

Šimon: Dá sa to tak povedať. Ale pointa je, že zákony by mali zodpovedať špecifickému charakteru národa.

Lenka: Dobre, tomuto rozumiem. Ale preslávil sa hlavne niečím iným, však? Tou deľbou moci.

Šimon: Presne tak, to je jeho najväčší odkaz. Navrhol rozdeliť moc na tri zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Dôležité je, že sú od seba oddelené a navzájom sa kontrolujú.

Lenka: Aby jedna osoba alebo skupina nezískala priveľa moci.

Šimon: Presne tak. Je to princíp „bŕzd a protiváh“. Tento systém bráni vzniku tyranie.

Lenka: Čiže táto myšlienka mala obrovský dopad na to, ako fungujú štáty dnes. Ale nebol jediný, kto premýšľal o spoločenskej zmluve...

Lenka: Takže tým uzatvárame osvietenských deistov. Ale poďme sa pozrieť na jeden ešte radikálnejší prúd... francúzsky materializmus.

Šimon: Presne tak. A tu musíme začať Denisom Diderotom. Pre neho bolo všetko hmota — atómy a molekuly. Nič viac, žiadna duchovná podstata.

Lenka: A tá hmota nebola statická, všakže?

Šimon: Vôbec nie! Diderot tvrdil, že hmota je prirodzene v pohybe. A vyvíja sa od jednoduchých, anorganických foriem až po tie najvyššie, organické, z ktorých vzniká myslenie.

Lenka: To je myšlienka, ktorú aplikoval aj vo svojom diele *Jakub - fatalista*, však?

Šimon: Áno, tam ukázal, ako je ľudské konanie vopred dané, teda determinované. Žiadna skutočná slobodná vôľa.

Lenka: Fascinujúce. A čo ďalší myslitelia? Spomínam si na La Mettrieho a jeho... dosť provokatívny názov knihy.

Šimon: Určite myslíš *Človek - stroj*. Áno, podľa neho bol nielen živočích, ale aj človek len veľmi zložitý a citlivý stroj.

Lenka: Takže žiadna duša, len čistá mechanika? To znie trochu chladne.

Šimon: Pre materialistu to dávalo dokonalý zmysel!

Lenka: A kto ešte patril do tejto skupiny?

Šimon: Určite barón von Holbach s dielom *Systém prírody*, kde aplikoval Newtonove zákony na všetko. A tiež Claude Helvetius, ktorý materialisticky rozvinul Lockov senzualizmus.

Lenka: Výborne. Takže to bol náš dnešný prehľad dejinami filozofie. Dúfame, že vám to pomohlo získať lepší prehľad.

Šimon: Veru tak. Ďakujeme, že ste počúvali Studyfi Podcast a učíte sa s nami. Počujeme sa nabudúce!

Lenka: Majte sa krásne!