Podcast o Filozofia na Slovensku: Historický prehľad

Kapitoly

Pomalý začiatok

Prví slovenskí myslitelia

Trnava a osvietenstvo

Vplyv Nemecka a národné obrodenie

Človek a aktívny duch

Heglova triáda v praxi

Přepis

Viktória: Čo odlišuje na maturite známku tri od jednotky? Často je to práve to, čo si povieme v nasledujúcich minútach.

Šimon: Presne tak. Väčšina študentov ovláda veľkých svetových filozofov, ale keď sa otázka stočí na Slovensko, zavládne ticho. A práve táto znalosť je ten detail, ktorý vás odlíši.

Viktória: To je presne tá výhoda, ktorú chceme, aby naši poslucháči mali. Vitajte pri Studyfi Podcast.

Viktória: Dobre, Šimon, tak poďme na to. Prečo sa filozofia na Slovensku vyvíjala tak... oneskorene?

Šimon: Dobrá otázka. Jednoducho povedané, nemali sme tu také podmienky ako v iných európskych krajinách. Filozofia sa sem dostávala tak trochu „pašovala“ cez študentov.

Viktória: Pašovala? Ako to myslíš?

Šimon: No, študenti, ktorí študovali na zahraničných univerzitách v Prahe, Trnave či Kežmarku, prinášali myšlienky domov. Takže to nebol organizovaný prúd, ale skôr také postupné kvapkanie myšlienok.

Viktória: A v akom duchu sa niesla táto naša raná filozofia?

Šimon: Hlavne v sociálno-nábožensko-etickom. Neriešili sme len abstraktné otázky, ale aj to, ako by mala fungovať spoločnosť a aké sú naše morálne povinnosti.

Viktória: Dobre, tak kto boli tí prví odvážlivci? Prví slovenskí filozofi?

Šimon: Určite musíme spomenúť Jána Jesenia. Bol to rektor pražskej univerzity a poznal sa s vtedajšími superhviezdami ako Kopernik alebo Erazmus Rotterdamský.

Viktória: Wow, takže mal celkom dobré kontakty.

Šimon: To teda áno. A potom tu bol Ján Bayer z Prešova. Ten bol zase veľkým fanúšikom Francisa Bacona a jeho induktívnej metódy.

Viktória: Počkaj, to je to s pozorovaním a experimentom, však?

Šimon: Presne tak! Bayer tvrdil, že jediný správny spôsob, ako niečo spoznať, je cez pozorovanie a experiment. A jeho kolega z prešovskej školy, Izák Caban, sa zase venoval atomizmu. Všetko sa podľa neho skladalo z atómov.

Viktória: Zdá sa, že každé mesto malo svojho filozofa. Ktoré centrum bolo najdôležitejšie?

Šimon: Jednoznačne Trnavská univerzita v 17. a 18. storočí. Zaujímavé na nej bolo, že hoci bola silne kresťanská, snažila sa zmieriť vieru s vedou. Na jednej strane uznávali Newtonovu fyziku a Kopernikov heliocentrizmus, no na druhej sa držali tradičnej scholastiky.

Viktória: To znie ako celkom zložitý balans. A čo obdobie osvietenstva?

Šimon: Osvietenstvo u nás naštartovalo národné povedomie. Hlavnou postavou bol Matej Bel, ktorého meno dnes nesie univerzita v Banskej Bystrici. Zameral sa na sociálno-politické učenie a históriu.

Viktória: A to nás privádza k národnému obrodeniu, však? Tam už filozofia hrala asi väčšiu rolu.

Šimon: Obrovskú! Tu na scénu prichádza nemecký klasický idealizmus, hlavne filozof Johann Gottfried Herder. Jeho myšlienky totálne ovplyvnili Ľudovíta Štúra.

Viktória: Čím konkrétne ho tak zaujal?

Šimon: Herder považoval Slovanov za výnimočný národ, cenil si ich mierumilovnosť a ľudskosť. To bola pre Štúra a jeho generáciu obrovská vzpruha. Okrem Herdera ho, samozrejme, ovplyvnila aj Hegelova filozofia dejín. Tieto myšlienky sa stali palivom pre celé národné hnutie.

Viktória: A tým sa dostávame k poslednej, no nesmierne dôležitej téme – filozofii Ľudovíta Štúra.

Šimon: Presne tak. Pre Štúra boli pojmy ako Boh, idea a duch základom všetkého. Predstavoval si to ako takú samohybnú silu, ktorá všetko poháňa.

Viktória: A kde je v tom všetkom človek?

Šimon: Človek je podľa neho úzko spätý s prírodou, ale je viac než len zviera. Sme bytosť, ktorá si uvedomuje samú seba. Taký... aktívny duch.

Viktória: Takže vieme rozoznať dobro a zlo a podľa toho aj konať?

Šimon: Presne. A tu prichádza na scénu jeho veľký vzor, Hegel a jeho slávna triáda.

Viktória: Téza, antitéza, syntéza? To znie ako recept na filozofický kokteil.

Šimon: V podstate áno. Štúr to aplikoval na národ. Téza je definícia národa. Antitéza je spoločenstvo ľudí, ktorí si ešte svoju národnosť neuvedomujú.

Viktória: A syntéza je teda ten moment, kedy si to uvedomia?

Šimon: Presne tak! Keď majú jazyk, kultúru, hrdosť... vtedy sa stávajú plnohodnotným národom. To je tá finálna syntéza.

Viktória: Fantastické. Takže, ak si to zhrnieme, od romantických básnikov až po Štúrovu filozofiu, kľúčom je pochopenie kontextu a hlavných myšlienok. Nebojte sa toho, máte na to!

Šimon: Určite áno. Ďakujeme, že ste s nami dnes boli.

Viktória: A my sa na vás tešíme pri ďalšej epizóde podcastu Studyfi. Majte sa krásne!